Hrdinami najnovšieho filmu Wesa Andersona sú psi. Okrem toho však aj viacerí Japonci a jedna horlivá americká študentka. Tí prezentujú Japonsko blízkej budúcnosti približne o dvadsať rokov. Je to pomerne neveselý svet, v ktorom sa ľudia začínajú povyšovať nad svojich pôvodných domových štvornohých maznáčikov a pripravia pre ne akúsi karanténu na ostrove odpadkov.

Megapolis Megasaki sa tak chce, na čele so starostom Kobayashim, brániť proti psej chrípke. Pozadie problému je však oveľa hlbšie a poteší všetkých vyznávačov konšpiračných teórií, na čo vtipne odkazujú aj postavy. O nejaký čas ponad ostrovom prelieta adoptívny syn starostu menom Atari, pretože sa domnieva, že na ostrove skončil aj jeho zvierací kamarát. Nie je však zdatným letcom a tak havaruje. Následne sa ho ujme skupinka piatich psov a začne mu pomáhať v jeho pátraní. Plán im však hatí Kobayashi a jeho komando zložené z ľudí a mechanických psov. Tak sa začína napínavé dobrodružstvo s dvoma vzájomne prepojenými dejovými líniami (a niekoľkými flashbackmi) odohrávajúcimi sa na ostrove a v blízkom  meste.

Anderson, zasadením svojho najnovšieho autorského filmu na japonské ostrovy a do akéhosi psieho ghetta, možno zámerne, možno náhodne, odkazuje na Kurosawovu slávnu sociálnu drámu Dodes'ka - den. Tá sa odohrávala na predmestí Tokya po skončení druhej svetovej vojny a taktiež sa nesnažila zobrazovať kladné výsledky začínajúceho hospodárskeho zázraku. Pozornosť sa upriamuje na špinavosť prostredia, nie príliš fotogenické tváre protagonistov, ktorým je svet bohatých na míle vzdialený. Karanténa v blízkosti Megapolisu, odkiaľ vidíme panorámu rady mrakodrapov, je proste jedna veľká špinavá diera a psíkovia by potrebovali poriadne vykúpať, ostrihať srsť a jednoducho zaradiť sa naspäť do spoločnosti, do domácností milujúcich rodín. Lenže tie sú momentálne vďaka politickej propagande naladené voči psom veľmi negatívne. Veď predsa oni môžu za ich problémy...

Divákovi určite nebude dlho trvať, kým si dej asociuje so súčasnými sociálno-ekonomicko-politickými problémami Európy a celého sveta. Jednoduchá alegória xenofóbnej spoločnosti, ktorá sa nechá ľahko obalamutiť výrečným rečníkom a nemá tendenciu hľadať skutočnú pravdu a konštruktívne riešenia, je však u Andersona viac pozadím pre ďalšiu jeho výrazne štylizovanú hru, ako snahou o vážne poukazovanie na problémy dneška so zdvihnutým ukazovákom. Ako dlhodobo sledujeme, podobné ciele sa v umení a aj v živote často dosahujú lepšie s nadhľadom a humorom. Tie Psiemu ostrovu nechýbajú, rozhodne však nejde o žiadnu infantilnú animovanú komédiu kvázi pre celú rodinu. Dovolím si tvrdiť, že tento film svojou štylizáciou rozhodne nemá záujem o pritiahnutie menších detí do kina. Vzhľadom na japonské prostredie a zameranie na Andersonových „verných“ tak tento animák môžeme porovnávať skôr s ambicióznejšími japonskými anime ako s hollywoodskymi alebo európskymi animovanými dielami.

Andersonov fanúšik dostáva presne to, čo očakáva. Každý záber prezrádza svojho tvorcu a robí radosť milovníkom vyhľadávania rôznych vizuálnych vychytávok v bohatej mizanscéne. Režisér strieda svoj trademark - frontálne komponované zábery, tentokrát často ako osovo symetrické, s rozdelením plátna na dve rozdielne polovice. Osovo symetrické kompozície prezrádzajú pri pozornom vnímaní mierne odchýlky v predkamerovej realite a práve aj v takejto hre tkvie čaro Andersonovej novinky. Inteligentnou hrou je nakoniec každá formálna zložka diela, samotná kombinácia bábkovej a klasickej animácie si pýta špeciálnu analýzu. Film tak možno divák docení až po opakovanom zhliadnutí. Forma tak v konečnom dôsledku mierne prebíja obsah, dej je pomerne predvídateľný a smeruje k jasnému záveru. Sem tam síce prekvapí nečakaným odhalením, z cesty ku cieľu však nikdy nezíde.

Osobne považujem Psí ostrov za lepšie zvládnutý pokus Wesa Andersona vyjadriť svoj osobitý a nezameniteľný štýl prostredníctvom animovaného filmu, ako sme boli svedkami pri jeho staršom a veľmi obľúbenom kúsku Fantastický pán Lišiak z roku 2009. Vrcholy jeho tvorby, Až vyjde mesiac alebo Grand Hotel Budapešť, však Psí ostrov neprekonáva. V slovenských kinách je film premietaný v pôvodnom, extra hviezdnom, znení a distribútor tak dostáva veľkú pochvalu.

Psí ostrov (Isle of Dogs), USA/SRN, 2018