Niť z prízrakov (Phantom Thread)
Výborný britský herec, ktorý má od deväťdesiatych rokov minulého storočia aj írske štátne občianstvo, Daniel Day -Lewis (1957), je trojnásobným držiteľom Oscara v kategórii „Herec v hlavnej mužskej úlohe“ za filmy Moja ľavá noha,Čierna krv a Lincoln. V druhom z týchto titulov vytvoril pred desiatimi rokmi postavu ropného magnáta pod vedením známeho amerického režiséra Paula Thomasa Andersona (1970).
V jeho najnovšom projekte Niť z prízrakov (režisér sa na filme podieľal aj ako scenárista a kameraman) stvárnil ústrednú postavu čudáckeho, ale mimoriadne úspešného, módneho návrhára Reynoldsa Woodcocka a tvrdí, že je to vraj jeho rozlúčka s filmovým plátnom. Príbeh sa odohráva v päťdesiatych rokoch v Londýne a sústreďuje sa relatívne na malý okruh postáv. Módny návrhár Reynolds Woodcock (Daniel Day-Lewis) vybudoval svoj módny dom spolu so sestrou Cyril (skvelá Lesley Manville). Prebrala starosť o všetky administratívne, finančné, či dôležité spoločenské povinnosti. Ich stálymi klientkami sú väčšinou ženy z vyšších kruhov, neraz so šľachtickým či kráľovským erbom, alebo herečky, ale vždy s tučným kontom, s ktorými treba udržiavať dobré vzťahy. Cyril je však viac ako spolupracovníčka, je jeho najbližším človekom a občas musí riešiť hoci aj to, ako sa zbaviť mladej milenky, o ktorú už Reynolds nemá záujem. Tento neurotický, starnúci egocentrik je geniálny, ale citovo prázdny. Aj svoje „múzy“ vníma nie ako ženy, ale niečo ako krajčírske figuríny. Sústreďuje sa predovšetkým na svoju prácu, ku ktorej potrebuje absolútne ticho a rušia ho nielen pokusy o konverzáciu, ale i hlasnejšie zvuky pri nalievaní čaju, či natieraní hrianky, zazvonenie noža o tanier a podobne.
V krátkych, akoby reportážnych, vstupoch sledujeme čriepky z mozaiky jeho všedných dní. Vidíme, ako si puntičkársky ráno svedomite čistí topánky a oblieka sa, aby vzápätí, už s neodmysliteľným skicárom, na schodoch galantne zdravil prichádzajúce krajčírky (všetko staršie panie), ktoré sa v bielych plášťoch venujú svojej práci v dielňach. Neváha však na ne „vyletieť“, keď je nervózny pri skúškach alebo módnej prehliadke. Keď mu sestra odporúča odísť na vidiek, aby si na chvíľu oddýchol, spozná trochu nemotornú a hanblivú čašníčku Almu (tridsiatnička Vicky Krieps pochádza z Luxemburska). Odvedie si ju do Londýna ako svoju múzu a spoločníčku. Netuší, s čím sa zahráva. Zdanlivo submisívna a neškodná Alma sa totiž rozhodne, že nedopadne ako jej predchodkyne, ale dokáže si vydobyť pozíciu ako žiadna pred ňou, hoci aj nekonvenčným spôsobom...
Recenzent nemôže z deja prezrádzať viac. Iba ak to, že divák má možnosť postupne odhaľovať isté až patologické prejavy vo vzťahoch hlavných postáv. Viazanosť návrhára na mŕtvu matku, obavy zo vzťahov ako takých, paranoidné sklony a u Almy zas túžbu vlastniť, ovládať, manipulovať, aj keby mala vraždiť. Nechce byť iba figúrkou na šachovnici, chce sama rozhodovať o osude seba i ľudí okolo. Zaujímavý je opakujúci sa moment spoločných raňajok v trojici. Alebo chvíle, v ktorých návrhár hovorí o tom, čo možno vložiť, zašiť do šiat, ale metaforicky aj o tom, čo je neviditeľné, a predsa nás ovláda. Sú city prízrakmi, je niť osudu osudová? Sme sami sebe prekliatím ? Láska zachraňuje i ničí? Psychológia jednotlivých postáv je starostlivo prepracovaná. V nemých scénach bez slov si domýšľame, čo a prečo sa deje. Erotické zvádzanie či objatia na plátne nevidíme, ale nikomu nechýbajú. Namiesto nich si uvedomujeme význam rozhovoru, v ktorom Alma hovorí o tom, že Reynolds splnil všetky jej sny a ona mu za to dala každý kúsok seba.
Pochopíme i bez slov bonmott o tom, že krásna žena muža očarí, múdra ho zaujme, ale súcitná ho dostane. Alma dokáže rozohrať hru, v ktorej dostane muža na lopatky a on jej bude vďačný , že mu pomáha vstať. Lenže tu niekde sa scenár láme do iného žánru. Zrazu sa z drámy dostávame do niečoho, čo pripomína červenú knižnicu. Ambiciózny tvorca Andersson síce odvádza profesionálnu filmovú prácu ako režisér i kameraman, ale (podobne ako kedysi vo filme Magnólia) sa zrazu rozhodne scenáristicky publikum zaskočiť a vedie dej úplne iným smerom, ako sa predpokladalo. Nejeden divák potom odchádza v rozpakoch.
Bonusom sú však herecké výkony, krásne kostýmy, výborný zvuk a použitie hudby. Európski, nie už najmladší, herci v tomto americkom filme excelujú. Neprehliadnuteľné sú výkony predstaviteliek Almy a Cyril a, samozrejme, herecký koncert Daniela Day-Lewisa. Dúfajme, že rozlúčku s filmovým herectvom v šesťdesiatke si predsa len rozmyslí.
Niť z prízrakov (Phantom Thread), USA, 2017
Dĺžka: 137 minút
Réžia, scenár, kamera: Paul Thomas Anderson
Hudba: Jonny Greenwood
Hrajú : Daniel Day-Lewis, Lesley Manwille, Richard Graham, Vicky Krieps, Camilla Rutherford, Jason Redshaw, Cedric Tylleman, Gina McKee, Brian Gleeson, Harriet Sansom Harris, Silas Carson, Martin Dew, Tim Ahern, Julia Davis a ďalší.
Distribúcia: CinemArt
Premiéra v SR: 1. februára 2018
Foto: CinemArt