Klient (Forushande)
Zvíťaziť minimálne dvakrát v priebehu niekoľkých rokov v kategórii najlepší zahraničný film na udeľovaní cien americkej akadémie je úctyhodný výkon. Zdalo sa, že doba silných autorských osobností európskeho a svetového filmu je dávno preč. Medzi pravidelných „neanglicky hovoriacich zberačov“ sošky Oscara patrili v minulosti Vittorio De Sicca, Akira Kurosawa, Federico Fellini a Ingmar Bergmann. Posledným menovaným sa dostalo tejto cti hneď dva ročníky po sebe. Tento rok sa k nim pridal originálny iránsky tvorca Asghar Fahradi.
V roku 2011 bol ocenený za komornú rodinnú drámu z dnešného Teheránu s kriminálnou zápletkou Rozchod Nadera a Simin, na tohtoročnom ceremoniáli zabodoval s dielom Klient, komornou rodinnou drámou s kriminálnou zápletkou z dnešného Teheránu. Bolo by príliš krátkozraké obviniť akademikov z tendenčnosti a politickej korektnosti pri konečnom rozsudku, najmä ak v poli porazených skončil vysoko favorizovaný, ale (relatívne) apolitický Toni Erdmann z Nemecka, sústreďme sa radšej na samotný film a podobné špekulácie prenechajme bulváru. Prežila to kedysi Amélia z Montmartru pri porážke s angažovanejšou Zemou nikoho, prežije to aj postarší nemecký vtipkár.
Klient začína nečakane akčne, evakuáciou obyvateľov vysokopodlažnej teheránskej bytovky kvôli problémom so statikou. Úvodnými scénami však Asghar s rýchlejším tempom končí, jediné, čo sa bude v priebehu deja rúcať, budú iba medziľudské vzťahy. Taktiež spočiatku pevné ako prefabrikovaný železobetón a stojace na zdanlivo pevných a hlbokých základoch. Jednými z nedobrovoľných vysťahovalcov je aj bezdetný manželský pár v mladšom strednom veku Emad a Rana. Pomoc poskytne kamarát z divadla a ponúkne im dočasné, ale slušné bývanie v priestrannom byte. Zabudne sa však zmieniť o bývalej podnájomníčke, zarábajúcej si na živobytie prostitúciou. Prečo aj, kto by predpokladal, že tento zdanlivo nepodstatný detail zasiahne do osudu pohľadného a úspešného páru. Asghar podobne, ako v Rozchode Nadera a Simin venuje dostatočné množstvo času predstaveniu postáv, čo v dnešnej dobe krátkych a zrýchlených expozícií pôsobí príjemne staromódne. K zásadnému prvému obratu sa tak v dvojhodinovom filme dostávame až po polhodine. Z tohto dôvodu sme sa rozhodli onen zvrat vopred neprezrádzať. Po tom, čo sa dozvedáme množstvo detailov z pracovného a osobného života oboch hrdinov, začíname cítiť príjemné napätie z očakávania, o čom Klient nakoniec bude.
Emar je medzi žiakmi obľúbeným učiteľom na strednej škole a spoločne s Ranou skúša a hrá po dobu sujetu po večeroch v amatérskom divadle v hre Arthura Millera Smrť obchodného cestujúceho. Režisér kombinuje scény z hry a zo zákulisia divadla s hlavnou dejovou líniou a núti diváka hľadať dejové a myšlienkové paralely. Prekvapivo ich nachádzame inde, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Znalosť Millerovej hry, prípadne televíznej adaptácie Volkera Schlondorffa z roku 1985 s Dustinom Hoffmanom v hlavnej úlohe, však nie je pre pochopenie filmu nevyhnutná. Klient hovorí dostatočne sám za seba. Asghar komponuje do deja aj ďalšie významné umelecké dielo, legendárny iránsky film Krava zo šesťdesiatych rokov, prvý úspech tamojšej kinematografie na medzinárodnej scéne. Krava rozpráva o iracionálnej posadnutosti chlapíka z iránskej dediny vlastnou kravou. Paralely s Emarovou posadnutosťou dosiahnutia svojej predstavy riešenia ústredného problému je menej prvoplánová, ako v prípade divadelnej hry. A to najmä preto, že na seba neustále neupozorňuje.
Postmoderný prístup sa prejavuje aj v samotnej divadelnosti filmovej reči a rozprávaní Klienta. Film sa odohráva prevažne v interiéroch a zameriava sa na dlhšie dialógy medzi postavami. Shahab Hosseini, Taraneh Alidoosti a ďalší sú, našťastie, nesmierne presvedčiví a ešte viac prehlbujú dôveryhodnosť postáv zachytenú v riadkoch scenára. Už trochu otrepanou frázou je porovnávať naše vopred dané a okolím sledované životné úlohy s predstieraním na divadelnom javisku, ale pre Asghara ide o jednu z najdôležitejších tém jeho filmu. No a nakoniec sa filmová postmoderna prejavuje aj v kombinácii žánrov. Klient sa začne od istého momentu preklápať do detektívky, pričom však stále ostáva psychologicky dôveryhodný a v záverečnom akte sa definitívne navracia do klasickej rodinnej drámy.
Klient stráca určité body práve pri porovnávaní s predošlým veľkým kritickým úspechom Rozchodu Nadera a Simin. Pri jeho sledovaní budete občas prežívať menšie deja vu. Asghar sa zameriava na podobné témy, opäť ho zaujíma moderná rodina v spojitosti s iránskymi tradíciami a dej sa odráža od neočakávanej nehody/náhody/zločinu. Čo, samozrejme, nemusíme považovať nutne za chybu, skôr ide o prejav silného autorstva a vyčleneniu sa vďaka vlastným obľúbeným témam a svojskej forme voči obrovskej festivalovej konkurencii. Veľký úspech nielen na oscarových ceremoniáloch je dôkazom, že tento prístup zatiaľ dokonale funguje.
Klient (Forushande/Le Client/The Salesman), Irán, Francúzsko, 2016
Dĺžka: 124 minút.
Scenár a réžia: Asghar Farhadi
Kamera: Hossein Jafarian
Strih: Hayedeh Safiyari
Hudba: Sattar Oraki
Hrajú: Taraneh Alidoosti, Shahab Hosseini, Babak Karimi, Mina Sadati, Farid Sajjadi Hosseini, Mojtaba Pirzadeh, Maral Bani Adam, Ehteram Boroumand, Sahra Asadollahe, Emad Emami, Shirin Aghakashi, Mehdi Koushki, Sam Valipour, Alireza Rofougaran a ďalší
Distribúcia: ASFK
Premiérav SR: 14. septembra 2017
Foto: ASFK