O hrade Kamelot, o meči Excalibur, o okrúhlom stole a samozvanom kráľovi Artušovi počul už hádam každý. Filmov s touto tematikou bolo nakrútených viacero, no málokto by tušil, že práve nové spracovanie režiséra Guya Ritchieho bude niečím výnimočné. A predsa. Tento britský tvorca je známy predovšetkým svojimi kultovými gangsterkami ako Podfu(c)k, Zbaľ prachy a vypadni alebo dvoma filmami o Sherlockovi Holmesovi. Už jeho meno vám napovie, že Kráľ Artuš: Legenda o meči nebude klasickým historickým spracovaním stredovekej legendy.

Prenesme sa teda spolu do magických čias tohto takzvaného temného obdobia plného Vikingov a Rimanmi vybudovaného mesta Londinium. Jeho moderné spracovanie nám ponúka niekoľko zaujímavých zobrazení. Na jednej strane poteší dnešných fanúšikov technických vymožeností, na druhej strane by nemal sklamať ani milovníkov klasiky. Už začiatočná sekvencia nám ponúka ukážku toho, v akom tempe sa bude uberať celý dej. Rýchle dynamické, skoro až videoklipové strihy nabité akciou svedčia o unikátnosti tohto filmu.

V úvode sa dozvedáme o boji spred pätnástich rokov a o osudoch hlavných hrdinov, ktoré majú neskôr vplyv na celý dej. Sme svedkami niekoľkých vrážd vyplývajúcich z túžby po moci a záchrany malého nevinného chlapca, z ktorého vyrastie miestny výpalník. Možno prekvapivo, ale tým mužom je sám Artuš (Charlie Hunnam). Ten vyrastal v nevestinci po tom, čo mu zahynuli obaja rodičia a celý svoj život si zarába nie veľmi poctivým spôsobom, i keď sa vždy snaží o čestný prístup. Postupom času ho však začnú prenasledovať sny o tom, ako stratil svojich rodičov a v mladom Artušovi sa začne čosi prebúdzať.

V popise snímky sa píše, že ide o fantasy film, no tento príbeh nie je vonkoncom plný lyrických vnemov. Naopak, je drsným zobrazením jednej z mnohých legiend, podriadených známym fantastickým komponentom. Ritchieho spracovanie je zaujímavé napríklad aj tým, že čarodejník Merlin, ktorý je vždy spätý s legendou o Artušovi, sa tu objaví len letmo a celú mágiu prenecháva čarodejnici (Astrid Bergès-Frisbey). Tieto dejové nezrovnalosti však prekrývajú skvelé herecké výkony. Nezabudnuteľným je hlavne Jude Law, ktorý ako Vortigern, Artušov strýko, ponúka veľmi presvedčivé stvárnenie mocou posadnutého kráľa. Viaceré jeho gestá ako zdvihnutie rúk, či jeho utrápená poloha polo ležmo na tróne, iba potvrdzujú, kto je vo filme skutočne kráľom.

Jednou z predností tohto filmu je hudba, ktorá doznieva aj po odchode z kina. O tú sa postaral Daniel Pemberton, ktorý spolupracoval s Ritchiem aj na filme Krycie meno U.N.C.L.E.. Príjemne melodické sú sekvencie s rýchlymi strihmi pri takzvaných flashforwardoch. Tie nám ponúkajú skvelú jazdu, sú nabité dynamikou a nečudujem sa, že ich režisér použil niekoľkokrát. Navyše pracujú i s humorom a sú výborným oživením príbehu, ktorý následne získava úplne inú atmosféru. Vynikajúco pôsobia aj nadhľady na mesto, ktoré pripomínajú počítačové strategické hry a divákovi tak ponúkajú maximálny prehľad o tom, kde sa postavy nachádzajú. Jedným z vrcholov je aj sekvencia naháňačky, pri ktorej skoro cítime tep každej jednej postavy – jedná sa o prácu s metódou Snorricam.

Kráľ Artuš: Legenda o meči by nemal uniknúť žiadnemu fanúšikovi historického filmu alebo milovníkovi fantasy žánru. Tvorcovi Guyovi Ritchiemu sa podarilo jemu vlastným spôsobom zobraziť jednu z najznámejších legiend. Aj napriek menším nedostatkom sa tvorcovia nového Kráľa Artuša adekvátne vyhrali s príbehom a ponúkajú dostatok humorných situácií, bitiek a krvou nasiaknutých scén, aby ich film bavil a pútal na seba pozornosť. Ani na sekundu som nemala pocit, že by niektorá scéna bola nadbytočná, alebo príliš dlhá. Guy Ritchie si tak určite získa do svojich radov nových fanúšikov a tí starší budú určite radi, že vzniklo toto dielo. Každopádne, nové artušovské spracovanie si podľa môjho názoru svoj vznik obháji a určite stojí za návštevu kina.

Kráľ Artuš: Legenda o meči (King Arthur: Legend of the Sword) USA, Austrália, Veľká Británia, 2017