Našťastie, na starom kontinente sú aj národy, ktoré sa neustále nevracajú do minulosti, nenakrúcajú filmy len o outsideroch, zločincoch a vrahoch. Všímajú si súčasnosť, ako žijeme v 21. storočí, čo nás trápi, čo náš život ovplyvňuje, na čom sme už takmer závislí. A tým je „hračička“ nazývaná mobil. A práve ten je hlavnou rekvizitou talianskeho filmu Paola Genoveseho vo filme Úplní cudzinci.

Mobilný telefón, neodmysliteľná súčasť nášho života a zároveň nezničiteľná pliaga, nechýba na slávnostnom obede, svadbe, ba ani na karoch, prosto všade. Neraz musia rodičia (ak sami nie sú závislí), zahriaknuť svoje ratolesti, aby jedli a nehrali sa pod stolom s mobilom. Zbaviť sa tohto neduhu, ktorý nám, pravdu povediac zjednodušuje a spríjemňuje život, je nad sily jednotlivca i celej spoločnosti. Je to nutnosť, závislosť i prekliatie zároveň. Režisér a zároveň aj scenárista filmu Paolo Genovese spolu s Filippom Bolognom, Paolom Costellom, Paolou Mammini, Rolandon Ravellom napísali scenár plný prekvapivých zvratov, vtipný, veľmi pravdivý, až tak, že to miestami zabolí.

Kamaráti, takmer od detstva, sa schádzajú na večeri jedného manželského páru  psychiatričky Evy (Kasia Smutniak) a plastického chirurga Rocca (Marco Giallini). Na návštevu prídu mladý manželia, veterinárka Bianca (Alba Rohrwacher) a taxikár Cosimo, ktorý by každú chvíľu chcel mať iné zamestnanie (Edoardo Lee). Ďalšou dvojicou je šarmantná domáca pani Carlotta (Anna Foglietta) a Lele (Valerio Mastandrea), ktorý pracuje v advokátskej kancelárii. A všetci netrpezlivo očakávajú tajomnú partnerku  nezamestnaného trénera gymnastiky, ktorého vraj prepustili kvôli šetreniu, Peppeho (Giuseppe Battiston). No Peppe príde sám, lebo partnerka ochorela. A zrazu niekoho napadne, že by si mali zahrať hru, a to vyložiť mobilné telefóny na stôl a nahlas by si vypočuli správy. Prečo nie, veď sa poznajú, nemajú nijaké tajnosti. No bola to cesta do pekla, ale to nikto netušil. Režiséra k nakrúteniu tohto príbehu vraj inšpirovala veta Gabriela Garciu Marqueza: „Všetci máme tri životy: verejný, súkromný a tajný.“  O práve o tom tajnom hovoria Úplní cudzinci. Neuveriteľne trefne, pravdivo, ironicky, s nadhľadom, ale bez odsudzovania.

Zvyčajne aspoň v náznakoch zvykneme načrtnúť stručný obsah filmu, no v prípade tejto snímky nemôžeme prezradiť vôbec nič, lebo potom už nemusíme ísť do kina. Film je postavený na prekvapeniach, ktoré odhaľujú charaktery aktérov, ich skryté tajomstvá, neduhy, želania, a to do takej miery, že vás neraz šokujú. Priatelia zistia o sebe len toľko, že sa takmer od detstva poznajú, ale nevedia o sebe vôbec nič. Rozhodne nie to najpodstatnejšie. No keby trochu uvažovali a venovali jeden druhému viac pozornosti a času, možno by odhalenie nebolo až tak takým prekvapením. Snímka je aj o dobe, ktorú žijeme a nemáme na seba dostatok času. Matka nerozumie svojmu dieťaťu, takmer za blbca vyhlásený otec vie o výchove dcéry viac ako profesionálna psychologička. Naivná zamilovaná novomanželka vidí svojho záletníka ako predobraz vernosti a cnosti, hoci stačilo by sa na neho len trochu lepšie pozrieť a zložiť ružové okuliare a o jednom priateľovi nikto nevie absolútne nič. Tvorca však túto rafinovanú hru nerozohral preto, aby svojich hrdinov odsudzoval, ale ukázal ich v pravom svetle a v neposlednom rade dal aj dobrú radu, že by sa niektoré tajomstvá nemali odhaliť nikdy. Viedlo by to k rozpadu vzťahov a v podtexte sa pýta? Na čo by to bolo dobré. Toto ponaučenie je však len jedna interpretácia príbehu. Druhá je už najradikálnejšia, znamenala by nežiť v klamstve, veď je to ponižujúce a tretia hádam najmúdrejšia, ale sotva realizovateľná, majme na seba viac času – vyhneme sa zbytočným klamstvám, podvádzaniu a zároveň sa naučíme byť tolerantní. Všetky tri sú akceptovateľné a užitočné – záleží len na nás, ktorá možnosť je nám bližšia. Mám obavy, že tá prvá: všetko zatĺkať. A tak trochu k tomu aj samotný príbeh smeruje. Všetko o nás vie mobilný telefón, len jeho obsah ,preboha, nikomu neodhaľme.

O Paolovi Genoveseovi (1966) sa píše, že študoval ekonómiu a obchod. Začínal ako režisér reklám, ale čoskoro prešiel k hranému filmu.. Jeho najobľúbenejší  žáner je komédia. Značný úspech mal  už so debutom Neapolské kúzlo (2002), ktorý nakrúcal spolu s Lucom Minerom. Ich spolupráca pokračovala na filmoch Nie hlasové správy a Táto noc je stále naša. Prvým samostatným filmom bola snímka Gang of babby Natale, potom nasledovali Nezrelý, Nezrelé – The Journey, A Perfect Family, Môže za to Freud, Už ste niekedy boli na Masiaci? a v roku 2016 zožal najväčší úspech  so snímkou Úplní cudzinci. Získal dve talianske národné ceny - Donatellovho Davida (David di Donatello) za najlepší film a najlepší scenár roku 2016. Cenu za najlepší scenár získal aj filmovom festivale v Tribece a takisto na Medzinárodnom filmovom festivale v Bari. Ocenenia potvrdili starú pravdu, že bez dobrého scenára sotva vznikne dobrý film.

Bolo by však nespravodlivé sústrediť sa len na scenár, ktorý je skutočne bravúrny, lebo ocenenie si zaslúži aj výber ,vedenie hercov a réžia. Pod taktovkou Paola Genoveseho hrali všetci ako o život, no predsa len vo výborne zohranom orchestri vynikol herecký výkon Marca Gialliniho v úlohe plastického chirurga Rocca. Jeho postava je jednou z najľudskejších, priznáva svoje chyby, nehanbí sa za ne, vie prijať zodpovednosť aj za svoje chyby, aj za činy iných, presnejšie ich tolerovať a pochopiť. Herec výborne zdôraznil svoju zraniteľnosť a zároveň úžasnú vnútornú silu. Výbornou partnerkou  mu bola aj Kasia Smutniak, ktorej psychologička má možno viac problémov ako jej pacienti. Giuseppe Battiston ako Peppe je nezabudnuteľná postava i keď toho veľa nenahovorí a takisto Alba Rohrwacher v úlohe naivnej a dôverčivej manželky. Za povšimnutie stojí aj herecký výkon Edoarda Leeho v úlohe snívajúceho taxikára, ktorý nevie čo by chcel byť, možno najradšej by choval psov. Cosimo v jeho podaní je nerozhodný vo všetkom – vo voľbe povolania a i vo výbere žien.

Film Úplne neznámi je niečo úplne odlišné čo sme doteraz videli, možno aj preto, že sa k nám prihovára  rečou súčasníka, problémami a riešeniami človeka dneška. Takí sme, taká je doba. Môžeme alebo chceme niečo zmeniť? Odpoveď je na nás. Choďte do kina a pouvažujte nad sebou. Oplatí sa...

Úplní cudzinci (Perfetti sconosciuti /Perfect Strangers), Taliansko,  2016)
Dĺžka: 96 minút
Réžia: Paolo Genovese
Scenár: Filippo Bologna, Paolo Costella, Paolo Genovese, Paola Mammini, Rolando Ravello
Kamera: Fabrizio Lucci
Strih: Consuelo Catucci
Hudba: Maurizio Filardo
Hrajú: Giuseppe Battiston, Anna Foglietta, Marco Giallini, Edoardo Leo, Valerio Mastandrea, Alba Rohrwacher , Kasia Smutniak, Benedetta Porcaroli, Elisabetta De Palo, Tommaso Tatafiore, Noemi Pagotto a ďalší
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 27. apríla 2017
Foto: Film Europe