Zobrazenie Boha bolo v dejinách náboženstva i umenia vždy aj teologickým zápasom o primeranosti jeho podoby. Kresťanstvo sa od raných zákazov a ničení obrazov Boha cez rôzne kánony i osobnejšie portréty kultovej „postavy“ svojej viery dostalo k rozmanitosti, v ktorej má film Chatrč nesporne bizarné prvenstvo. Tajomné tri osoby jedného Boha tu Boh-otec predstavuje v podobe vľúdnej telnatej černošky, syn Ježiš v reálnej pozemskej podobe bradatého židovského mladíka a duch boží rasovo proporčne v postave vysokej, štíhlej Aziatky.

Masový záujem vyvolala predovšetkým predloha filmu, rovnomenný náboženský knižný bestseller Williama P. Younga. USA produkcia filmovej Chatrče mienila túto popularitu zmnožiť a osloviť tak populáciu nezasiahnutú božím „konaním“ aj ukážkovým vizuálnym predstavením božej „prítomnosti“. Podobne ako kniha aj jej filmový variant náboženskej výukovej fikcie funguje v komerčnej distribúcii, čo vyplýva z niektorých rozdielov medzi americkým a európskym pojatím kresťanstva a následným šírením jeho „produktov“.
 

V Chatrči sa tak náš skôr katolicitou formovaný divák môže zblížiť s americkou odrodou charizmatického kresťanstva. Výsostný evanjelizačný záujem tejto kresťanskej denominácie chce pritiahnuť ľudí Bohu i viere vzdialených, pričom vo filme nesie výrazné znaky charakteru i vplyvu americkej kultúry. Ak sa chcela Chatrč komerčne umiestniť na otvorenom trhu príležitostí, musela sa chopiť jasnej zrozumiteľnosti, názornosti, emočnej účinnosti a čitateľnej psychologickej výbavy postáv. Pokiaľ komerčný megaúspech Austrálčana Mel Gibsona Umučenia Krista, nakrútený podľa literárnej predlohy európskej katolíckej vizionárky, bol založený na historickom veľobraze krutosti a vykupiteľského utrpenia, tak nekatolícka, charizmatická Chatrč režiséra Stuarta Hazeldina sleduje harmonogram premeny človeka po jeho osobnom stretnutí s Bohom, teda v tomto prípade s už spomínanými troma postavami.

Autori filmovej Chatrče chceli obrátiť pozornosť vizualitou a projektami pustošeného diváka na dôverne blízky, žičlivý obraz Boha, ktorý sa nikomu nevnucuje, ale trpezlivo a jemne nadväzuje vzťah so zranením, hnevom a obžalobou, čím je hlavný hrdina filmu zaujatý. Obraz Boha je tu nebotyčne vzdialený od extázií či zjavení a oveľa viac podobný rozprávkovým verziám o nadprirodzených bytostiach a javoch. Napriek tomu, že sa v deji vyskytne otcovražda i brutálne zabitie dieťaťa, na rozdiel od plnosti raja a akéhosi očistca duší čakajúcich na zmierenie sa vo filme obraz pekla neobjaví. Nie hrôza a strašenie, ale bezoblačná inštruktáž, ako odpustiť, vykoreniť hriech a stať sa súčasťou spoločenstva lásky. Žiadna gibsonovská smrť v mukách, ale opojná výstavnosť prírody spolu s pohodou a porozumením v útulnom domčeku božej trojice. Insitná výuka o náboženskom vyčistení rán však disponuje istou náležitosťou vieroučného podkladu. Napríklad, na odvekú výčitku o Božom dopustení zla zaznie príhodná odpoveď o podporovaných cestách zla odmietaním Boha.

Obrazovou súčasťou filmovej Chatrče nie je žiadna kresťanská symbolika, na akú katolícke aj protikresťanské európske filmy zvyknú odkazovať. Okrem jediných symbolických „portrétov“ Božej trojice vo výzdobnej vitráže bohoslužobného priestoru dokonca ani sám filmový Ježiš v rozhovore s hlavným hrdinom netrvá na termínoch kresťanstvo a kresťan. Emotívna výzva na priame, osobné stretnutie s Bohom odkazuje v Chatrči na americkú hodnotu individuality. Na ceste k Bohu je sprievodcom len osobné rozhodnutie. Vo filme Chatrč v rozprávkovej podobe asistenčných zázrakov a rukolapnej manifestácie božieho vedenia. Obrazovo komerčné zacielenie kvôli čo najširšej a najúčinnejšej možnosti evanjeliového zásahu však nemuselo uviaznuť v tak gýčovitom prevedení.

Pranierovať pri tomto filme sentimentalitu, prvoplánový efekt a lacnú psychologizáciu postáv je nutné. Aj spolu s rozprávačským tempom, keďže napriek veľkorysej minutáže sa snímka asi prvých dvadsať minút rozbieha v permanentnom začínaní. Ani potom sa dramatická stavba diela neskoncentruje tak, ako sme na to u mnohých menej vznešene orientovaných US filmoch bežne zvyknutí. Každopádne, film zrejme nebudú jeho diváci posudzovať len na základe týchto námietok, ale podľa toho, ako je kto osobne otvorený prijať starú zvesť v novodobom šate divotvornej seansy.

Chatrč (The Shack), USA, 2017
Dĺžka: 132 minút
Réžia: Stuart Hazeldine
Scenár: John Fusco, Andrew Lanham, Destin Daniel Cretton
Kamera:  Declan Quinn
Strih: William Steinkamp
Hudba: Aaron Zigman
Hrajú: Sam Worthington, Octavia Spencer, Radha Mitchell, Tim McGraw, Graham Greene, Megan Charpentier, Gage Munroe, Ryan Robbins, Carolyn Adair, John Specogna, Lane Edwards, Avraham Aviv Alush, Sumire Matsubara a ďalší
Distribúcia: Forum Film
Premiéra v SR: 13. apríla 2017
Foto: Forum Film