Literatúra a filmy pre ženy boli odjakživa dôležitým segmentom na knižnom a filmovom trhu. Tento „žáner“ sa len málokedy snažil verne zobrazovať vzťahy medzi ľuďmi a obvykle sa v nich, podobne ako napríklad v superhrdinských príbehoch, tvorcovia zameriavali na veľkolepé emócie a skryté dievčenské fantázie. V tých lepších prípadoch sa tak diváci a diváčky dočkali napríklad príbehov Bridget Jonesovej, v tých horších jedného z rozvíjajúcich sa trendov rape culture, v ktorom mladé teenagerky popisujú znásilnenie ako vzrušujúci a v podstate zaujímavý zážitok.

Kým v prvom prípade tak môžeme sledovať búranie niektorých stereotypov, v tom druhom ich mimoriadne nebezpečné a ohavné posilňovanie. Film Päťdesiat odtieňov temnoty Jamesa Foleya má bližšie skôr k druhému prípadu. Druhá časť príbehu sa začína Christianovým odmietnutím a jeho následnou snahou presvedčiť Anastasiu, aby obnovili ich vzťah. Tá súhlasí, avšak len pod podmienkou, že sa zmenia pravidlá fungovania vzťahu a pod vplyvom viacerých hodnotných darčekov. Vo chvíli, keď sa medzi nimi začne obnovovať dôvera, ozve sa minulosť v podobe Christianových bývalých a Anastasiinho šéfa.

Eroticko-melodramatická séria potvrdzuje rastúci trend o príbehoch,  s tak trocha „zlými“, dominantnými hrdinami a dobrými dievčatami, ktoré sa ich snažia priviesť na správnu cestu. Bohužiaľ, tieto príbehy sú absolútne nereálne, vykonštruované a zvrhlé vo svojej ideológii. Tu napríklad sledujeme pasívnu zlatokopku, ktorá sa necháva ovládať a manipulovať svalnatým miliardárom. Jej odmenou sú, samozrejme, luxusné „cetky“, ktorými si ju kupuje. Tento film je popretím akejkoľvek ženskej individuality a redukovaním ženstva na snahu splynúť so zaopatreným alfasamcom. Anastasiu tiež poháňa snaha zmeniť Christianove podivné chúťky, čo je v našom vesmíre asi tak reálne ako zheterosexuálnenie homosexuála. Samozrejme, takýchto žien žije na svete mnoho, avšak ich príbehy sú obvykle vnímané skôr ako smutné či tragické. V tomto prípade teda umenie nie je nositeľom pokroku, ale naopak regresu – ideálnou ukážkou všadeprítomnej normalizácie spoločnosti.

Minimálne rovnako veľkou tragédiou je samotné rozprávanie, v ktorom absentuje akýkoľvek konflikt alebo dej. Film je sériou neinvenčných sexuálnych scén podfarbených obzvlášť nesediacou popovou hudbou, záberov na luxusné byty a zariadenia a neustáleho sklamávania a odpúšťania psychicky nevyrovnaného páru. Konflikty, ktoré prichádzajú zvonku pôsobia mimoriadne smiešne a nemajú žiadnu gradáciu a v podstate ani opodstatnenie v deji. Snímka tak pôsobí skôr ako lacné porno pre ženy, než seriózny film, ktorý by mal mať svoje miesto v kinodistribúcii. Vlastne to je ďalšia veľká tragédia dneška. Knihy, ktoré boli v minulosti predávané akurát v novinových stánkoch a filmy distribuované maximálne na nosičoch sa dnes dostávajú do mainstreamu a získavajú kredit skutočnej literatúry či filmu. Päťdesiat odtieňov temnoty je presne takýmto dielom – zvrátenou červenou knižnicou, ktorá posilňuje stereotypy a nie je schopné rozprávať príbeh. Skutočným pornom pre ženy.

Päťdesiat odtieňov temnoty (Fifty Shades Darker), USA, 2017
Dĺžka: 115 minút
Réžia: James Foley
Scenár: Niall Leonard
Kamera: John Schwartzman.
Strih: Richard Francis-Bruce
Hudba: Danny Elfman.
Hrajú: Jamie Dornan, Dakota Johnson, Max Martini, Kim Basinger, Luke Grimes, Eloise Mumford, Rita Ora, Victor Rasuk, Bella Heathcote, Tyler Hoechlin, Marcia Gay Harden, Eric Johnson, Jaclyn Jonet, Marci T. House a ďalší
Distribúcia: CinemArt
Premiéra v SR: 9. februára 2017
Foto: CinemArt