Sloboda pod nákladom

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 

Sloboda resizeObrovský strmý zasnežený svah. Pomaly, z kroka na krok, po ňom stúpa malá ľudská postava. Chvíľami mizne v záľahe bieleho snehu. Prudká ohlušujúca víchrica je silný protivník, ale človek sa nevzdáva, plahočí sa ďalej. Tak sa začína nový dokumentárny film scenáristu, kameramana a režiséra Pavla Barabáša o najstarších tatranských nosičoch Sloboda pod nákladom.

Pavol Barabáš (1959), najplodnejší, najznámejší a najúspešnejší slovenský dokumentarista, získal za svoje filmy okolo tristo domácich i zahraničných ocenení, z ktorých si najväčšmi váži Slnko v sieti a Cenu Medzinárodnej aliancie horských filmov za svetový prínos a kameramanskú prácu v dokumentárnych filmoch v extrémnych častiach sveta. Popri objavovaní exotiky na všetkých kontinentoch sa permanentne vracia do Vysokých Tatier, odkiaľ čerpali jeho filmy Tatry mystérium, Premeny Tatier, Vysoké Tatry – divočina zamrznutá v čase, Kde ticho hovorí, päťdielny seriál Príbehy tatranských štítov, ktorého šiestu časť tvorili samostatné Stopy na hrebeni, či Žiť pre vášeň, všetko filmy nakrútené v rozpätí rokov 2003 až 2014. Tematicky k nim patrí aj najnovšia snímka Sloboda pod nákladom, zachytávajúca ťažkú drinu tatranskej rarity – vysokohorských nosičov.

Barabáš okúsil túto prácu na vlastnej koži – ako študent nosil na Zbojnícku chatu a podľa svojich slov „naučil sa Sloboda2 resizezamilovať si námahu, bolesť i samotu“. Zistil, že človek musí mať v sebe pokoru, aby po dobre vykonanej práci zažil „praobyčajnú ľudskú spokojnosť“. Vyzbrojený týmito skúsenosťami a kamerou vybral sa tentoraz do Vysokých Tatier za štyrmi najstaršími nosičmi, ktorí už prekročili šesťdesiatku, ale svojho povolania sa nemienia vzdať. Barabáš im svojím filmom skladá poklonu a zároveň skúma, kde sú korene ich záľuby premenenej na závislosť, čo im vynášanie a znášanie nákladu v každom počasí a ročnom období dáva i berie, prečo na ňom tak lipnú. Na tieto otázky v rozličnom stupni otvorenosti odpovedajú štyria tvrdí chlapi. Viktor Beránek z Chaty pod Rysmi, bezprostredný a vtipný človek s charakteristickou „čechoslovenčinou“, ktorý našiel v Tatrách azyl potom, ako ho pre nesúhlas so vstupom vojsk do Československa v roku 1968 vyhodili zo zamestnania, si váži predovšetkým slobodu, ktorú v tomto povolaní objavil. Peter Petras z Rainerovej chaty, ktorú premenil na malé nosičské múzeum, lebo ho fascinujú dejiny tejto tvrdej športovej disciplíny, má nosenie v génoch – venovali sa mu aj jeho dvaja bratia a syn. Občas si predstavuje, ako bude vynášať náklad, keď bude musieť chodiť o barlách, a je presvedčený, že aj to zvládne. Málovravný a introvertný Laco Kulanga zo Skalnatej chaty, ktorá jeho pričinením povstala z ruín, nosí od svojho osemnásteho roku a zrejme bude dovtedy, kým mu to zdravie dovolí. Lekárske kapacity žasli nad jeho kĺbmi – nie sú vôbec poznačené ťažkými nákladmi, ktoré sa pohybujú nad stovkou kilogramov... K noseniu sa po úspešnej kariére hudobníka – hráča na violončele vrátil Laco Chudík, pre ktorého je to ideálna forma trávenia dôchodku. V autentických monológoch štyroch mužov zaznieva mnoho zaujímavých, originálnych myšlienok o ich vášni, ale aj o láske k prírode a Tatrám, bez ktorých si nedokážu svoj život predstaviť. Oceňujú najmä to, že sú svojimi pánmi s dostatočným množstvom času na premýšľanie o živote i na vyvetranie si hlavy. Občas sa v ich vyjadreniach mihne aj vtipný nápad – vidieť, že sa muži, ktorí vlastne permanentne riskujú nielen svoje zdravie, ale aj životy, neberú celkom vážne. „Obchádza tu zubatá,“ vraví jeden z nich s nadhľadom – prepotrebnou ingredienciou každodennosti.

Sloboda3 resizePavol Barabáš robí vo svojich filmoch občas jednu chybu: predpokladá, že divák vie o téme toľko, čo on, a tak na mnohé otázky, ktoré si adresát kladie, mu film neodpovedá. Aj v tomto prípade by sme sa chceli dozvedieť viac o štyroch najstarších tatranských nosičoch, ktorí sa obávajú, že ich neefektívne povolanie – európska rarita časom zanikne (nosič je údajne drahší ako vrtuľník, pričom veľkosť nákladu je neporovnateľná). Hold, ktorý im autor filmu vzdáva, je nespochybniteľný a pôsobivý, ale ich portrét je len fragmentárny. Nevieme, aké je ich pôvodné povolanie (až na hudobníka Chudíka), nepoznáme ich rodinné zázemie a súkromie, tajomstvom zostávajú jednotlivé komponenty ich každodennosti, napríklad aj stravovanie, starostlivosť o zdravie či trávenie voľného času, ak nejaký majú. V tomto zmysle je snímka Sloboda pod nákladom trochu nevyužitá príležitosť. Zdá sa, že filmár svoje výborné témy nedokáže vždy dotiahnuť do dokonalej finálnej podoby, že pri množstve nápadov sa namiesto cizelovania prvého už vrhá do realizácie ďalšieho. Sloboda pod nákladom je nesporne pôsobivý a zaujímavý film, a dobre, že vznikol, lebo zachytil fenomén, ktorý môže zmiznúť, ale mal všetky predpoklady byť výborný. Pri obohatení portrétov tatranských nosičov a lepšom využití archívnych materiálov na dokumentáciu ich histórie by sa zmenila aj (pre kiná nevhodná) minutáž  – z hodinovky mohol byť celovečerný film.

Sloboda pod nákladom osciluje medzi tradičným dokumentom a filmovom básňou. V prospech dokumentu hovoria Sloboda4 resizeautentické vyjadrenia štyroch aktérov a použitie (nie vždy identifikovaných) čiernobielych dokumentov z dejín tatranského nosičstva, v prospech filmovej básne absencia komentára, opakované zábery ťažkých výstupov nosičov, zvukovo pôsobivo doplnené ich namáhavým dychom, striedajúce sa s veľkolepými panorámami Vysokých Tatier podfarbenými majestátnou hudbou, pod ktorú sa podpísali Michal Novinski a Martin Barabáš. Dych vyrážajúce zábery našich veľhôr v každom počasí a ročnom období sú dôkazom, že Pavol Barabáš je nielen odvážny, ale aj nápaditý a originálny kameraman. Trochu neorganicky pôsobí v dramatickej výstavbe snímky vystúpenie matky mladého nosiča Juraja Petranského, ktorý zahynul pri vynáške na Téryho chatu a na ktorého pamiatku sa usporadúva už pätnásť rokov memoriál. Film prináša ukážku z tejto súťaže nosičov, možno preto, aby ukázal, že okrem mapovanej najstaršej generácie sú tu aj mladí pokračovatelia tradície.

Čo si človek naloží na chrbát, musí doniesť do cieľa,“ hovorí Pavol Barabáš. V tento sentencii možno odhaliť jeho životné motto, ale aj poslanie filmu Sloboda pod nákladom. Jeho autor – scenárista, kameraman a režisér v jednej osobe nielen mapuje fenomén, bez ktorého by Tatry neboli Tatrami, o vysokohorských chatách, lanovkách a vlekoch nevraviac, ale aj nabáda divákov, aby sa zamysleli nad svojím životným „nákladom“ a hodnotami, ktoré preferujú. Nerobí to síce dokonale, ale určite pôsobivo. Prvoseptembrová, bohato navštívená premiéra svedčí o tom, že svojich fanúšikov si určite nájde.

Sloboda pod nákladom, Slovensko, 2016
Dĺžka: 61 minút
Scenár, kamera a réžia: Pavol Barabáš
Strih: Róbert Karovič
Hudba: Michal Novinski, Martin Barabáš
Zvuk: Martin Merc
Distribúcia: ASFK
Účinkujú: Viktor Beránek, Ladislav Kulanga, Peter Petras, Ladislav Chudík a ďalší
Premiéra v SR: 1. septembra 2016
Foto: ASFK

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.