Ľudmila Pavličenková bola najúspešnejšou sovietskou ostreľovačkou a je považovaná za jedného z najlepších ostreľovačov histórie vôbec. Keď Nemci vtrhli počas Druhej svetovej vojny do Sovietskeho zväzu, mladá Ukrajinka mala dvadsaťštyri rokov. Do armády naverbovala dobrovoľne a od začiatku pôsobenia v 25. pechotnej divízii preukazovala nesporný talent na narábanie s ostreľovačskou puškou.

Počas pôsobenia v Odesse a neskôr v Sevastopoli si na svoje konto pripísala 309 úspešných zásahov, pričom 38 z toho boli ďalší ostreľovači. Nie nadarmo dostala prezývku Pani Smrť. Okrem toho sa však zúčastnila aj prieskumov, či odrážania nepriateľských útokov v prvej línii. Táto krátka historická vsuvka má za cieľ jedno jediné upozorniť na to, že Bitka o Sevastopoľ je viac životopisná snímka ako klasický vojnový film. Vojnových scén je relatívne dostatok, no dôraz kladie práve na postavu talentovanej ostreľovačky. Z tohto pohľadu mu názov do istej miery robí medvediu službu. Napokon ani dej sa neodohráva výhradne na fronte, naopak pendluje medzi dvoma časovými rovinami.

Prvá z nich sa odohráva už po skončení jej aktívnej kariéry v armáde počas lobovania za otvorenie druhého frontu a zachytáva aj jej zblíženie sa s prvou dámou USA Eleanor Roosveltovou. Druhá, dôležitejšia časť, sa odohráva paralelne cez spomienky hlavnej hrdinky. V nich sa vracia do okamihov pred vojnou a spoznávame dôležitých ľudí v jej živote, krátko s ňou absolvujeme prvý výcvik, no najviac času logicky zaberá naverbovanie do armády a jej  služba počas obliehania Nemcami.

Počas ani nie dvoch hodín by nebolo možné zachytiť všetko podstatné, preto si režisér Sergej Mokrickij a scenárista Jegor Olesov pomáhajú rôznymi skratkami. Niektoré udalosti života ústrednej postavy sú preskočené, iné výrazne redukované. Jej pôsobenie v armáde, bohužiaľ, aj preto ani zďaleka nezachytáva, čo všetko tam dokázala. Sústreďuje sa  len na to naozaj podstatné a bojové scény slúžia výhradne príbehu. Sú skôr kratšie a údernejšie, avšak, našťastie, sú aspoň dostatočne rôznorodé a súčasne patrične monumentálne. Jedným z vrcholov je napríklad vynikajúco spracovaný letecký nálet na ruskú flotilu blízko záveru. Poteší aj klasická špinavosť akcie, no to je v ruskej kinematografii úplne normálna vec.

Alfou a omegou snímky je pochopiteľná hlavná hrdinka v podaní Julije Peresild. Scenár sa ju snaží v prvom rade vykresľovať ako ženu, čo je viac-menej plus a výrazne pomáha práve herecký prejav ústrednej hviezdy. Tá v ňom dokáže presvedčivo skĺbiť odhodlanie a vášeň pre boj a určitú emocionálnu rezervovanosť a tým pádom potláčanú túžbu, aby ju ľudia nevnímali iba ako sovietskeho vojaka, ale aj ako ženu. Svojim presvedčivým výkonom zatieni aj skúsenejších hereckých kolegov a dokáže zmysluplne využívať každú minútu, čo má k dispozícii. Tak by to aj nakoniec malo byť, ale slušná je napríklad aj Joan Blackham stvárňujúca prvú dámu USA. Mužské charaktery sú predsa len o niečo menej výrazné, ale nijak zásadne to nevadí.

Ak by som mal Bitku o Sevastopoľ prirovnať k inému filmu z poslednej doby, tak by to bolo asi poľské Mesto 44. To dokázalo udivovať predovšetkým excelentnou technickou stránkou a expresívne spracovanými zábermi vojny. Už menej uponáhľanosťou, hereckými výkonmi a tým, že Komasova snímka bola vo výsledku až príliš moderným spracovaním, s dôrazom na pohľadné mladé tváre v hlavných rolách. Aj Sevastopoľ sa snaží pôsobiť modernejšie, dokonca v ňom zaznejú aj dve na prvé počutie, nie úplne vhodne zvolené piesne, ale nič z toho vyložene neruší. Čo už poniektorých rušiť môže, je zvýšená miera patriotizmu, akú vídavame skôr v zámorských produkciách. Chápem, že Pavličenková je národnou hrdinkou (svojho času bola ocenená najvyšším štátnym vyznamenaním, čiže Lenivým rádom a dokonca sa ako prvý občan ZSSR dostala do Bieleho domu), ale v niektorých momentoch by ho nezaškodilo trochu ubrať. To je však, samozrejme, individuálne a možno vám to nebude výraznejšie prekážať.

Bez ohľadu na určitú, hoci pochopiteľnú skratkovitosť a trošku vyššiu dávku patriotizmu je to však precízne nakrútená životopisná vojnová dráma, ktorá občas dokáže pohltiť vizuálnou stránkou a občas zase zapôsobiť silnejším emočným momentom. Skutočným žánrovým klasikám sa síce nemôže rovnať, ale o to sa napokon ani nesnaží.

Bitka o Sevastopoľ (Битва за Севастополь / Незламна), Rusko, Ukrajina, 2015
Dĺžka: 110 minút
Réžia: Sergej Mokrickij
Scenár: Maxim Budarin, Maxim Dankevič, Leonid Korin, Sergej Mokrickij , Jegor Olesov
Kamera: Jurij Korol
Strih: Viktor Onysko
Hudba: Jevgenij Galperin
Hrajú: Jevgenij Cyganov, Julija Peresild, Nikita Jefremov, Valentin Kasjan, Sergej Radčenko, Anna Adamovič, Dmitrij Lalenkov, Nikolaj Boklan, Vitalij Lineckij, Alla Sergijko, Vladimir Zadněprovskij, Nikita Tarasov, Zaza Čanturija, Joan Blackham a ďalší.
Distribúcia: Continental film
Premiéra v SR: 1. septembra 2016
Foto: Continental film