Filmová udalosť, aj tak by sa dalo hovoriť o filme Eva Nová, ktorý vznikol v slovensko-českej koprodukcii a je hraným celovečerným debutom nášho popredného dokumentaristu - režiséra, scenáristu a producenta Marka Škopa. Svetovú premiéru mal na MFF v kanadskom Toronte, kde získal  v septembri Cenu filmových kritikovFIPRESCI. Teraz v novembri absolvuje turné po slovenských regiónoch a  prichádza do našich kín.

Hneď v úvodnej scéne sa ocitneme v protialkoholickej liečebni. Niekdajšia známa herečka Eva Nová (Emília Vášáryová) sa práve lúči po svojom treťom tunajšom pobyte. Je rozhodnutá napraviť niečo, na čo po celé roky nemala odvahu: zabojovať o  svojho syna. Kedysi ho, ani nie ročného, nechala v malom meste, v opatere staršej sestry, slobodnej a chorľavej Maňky. Najprv jej bola prednejšia kariéra a potom jej exmanžel - filmový režisér, ktorý  tvrdil, že nechce ani vlastné deti, nieto, že si adoptuje „bastarda“. Keď si našiel mladšiu, Eva rozvod  psychicky neuniesla. Stala sa z nej alkoholička, čo poznamenalo aj jej kariéru a vzťahy s priateľmi i s rodinou. V umeleckej sfére s ňou už nikto nechce spolupracovať a na úrade práce jej môžu ponúknuť iba miesto upratovačky, alebo dokladačky tovaru v obchode.

Vyskúša oboje, ale ešte predtým prichádza (po siedmich rokoch!) za svojimi najbližšími. Z rodičovského domu ju však vyhodia. Syn, štyridsiatnik Ďoďo ( skvelý Milan Ondrík), ju dávno za matku nepovažuje, hanbí sa za ňu a vykričí jej, že pre neho bola iba zdrojom peňazí. Sestra Maňka (Žofia Martišová) jej zazlieva i to, že nepomohla s doopatrovaním matky, ani na pohreb neprišla a nie je schopná už ani finančne pomôcť synovej rodine s dvomi  malými deťmi, aby Ďoďova manželka Helena (Anikó Vargová) nemusela chodiť do Rakúska ako opatrovateľka  starých ľudí. Eva však svoj boj nevzdáva. Je presvedčená, že každý si zaslúži druhú šancu. Otázkou je, či niekedy už nie je neskoro...

Autor námetu, scenára, režisér a spoluproducent filmu Marko Škop (1974) je rodák z Prešova, absolvent žurnalistiky na Filozofickej  fakulte UK a dokumentárnej tvorby na VŠMU v Bratislave. Do povedomia verejnosti  sa zapísal ako tvorca dokumentov Iné svety či Osadné (Pamätáte sa, ako sa predstavitelia malej dedinky vyberú žiadať o pomoc EÚ priamo do Bruselu?), ale aj ako úspešný producent filmov iných režisérov (napríklad Zázrak). Čoraz viac  sa presadzuje aj na medzinárodnej scéne. Mimochodom, spôsobuje to nielen jeho talent, ale i skutočnosť, že vďaka manželstvu pôsobí aj v Chorvátsku.

Nepochybne svoju dokumentaristickú skúsenosť  zužitkoval aj vo svojej hranej prvotine, ktorú nakrúcal na východnom Slovensku odkiaľ pochádza. Vytvoril nesmierne pôsobivý a dalo by sa povedať, že nadčasový filmový  portrét  ženy a rodiny, ktorá prežíva problém s alkoholizmom v rôznych podobách. Viac sa o tom dozvedáme  pri stretnutiach Evy s priateľkou Janou (Gabriela Dolná), ktorá si tiež alkoholom „lepí dušu“, v hrdinkiných spomienkach na otca alebo v krutých konfrontáciách so synom Ďoďom, ktorý na dne pohárika utápa svoju frustráciu z manželstva, nezamestnanosti, či vôbec neschopnosti dostať sa zo začarovaného kruhu. Ako sa  scenárista a režisér v jednej osobe vyznáva: „Veľkosť očí, tvar rúk alebo farba hlasu...Dostávame ich v génoch od rodičov a vkladáme ich do svojich detí. Po predkoch sa opakujeme. A naše deti sa opakujú po nás. Z generácie na generáciu prenášame aj mentálne spojenia, vzorce správania, duchovný kód. Zaujíma ma téma rodinných prenosov, zaujíma ma téma dedičnej viny. V dobrom i v zlom.“

Je to silný príbeh, v ktorom nezaznie veľa slov. Viac hovorí obraz. Dialógy sú precízne prepracované. Scenáristka a režisérka Zuzana Liová a strihač František Krähenbiel na poste dramaturgov odviedli skvelú prácu. Rovnako ako rôznorodé typy hercov, ktorých si režisér vybral aj do malých úloh. Najväčšou jeho výhrou však bolo, že dokázal získať na  spoluprácu prvú dámu nášho filmu i divadla – herečku Emíliu Vášáryovú. Nebyť jej, nebolo by filmovej Evy Novej. A ak áno, bola by to úplne iná Eva. Herečka už v nejednom filme dokázala, že sa nebojí  ukázať hoci aj strhanú tvár s vráskami a dokáže iba očami, či náznakom gesta vyjadriť aj nevyjadriteľné. Tentoraz však  akoby prekonala samu seba.

Divák verí Eve bolesť i hnev, sleduje ju ako fascinovaný a je ochotný domýšľať, čo sa asi deje v jej mysli pri  opakujúcich sa dlhých záberoch a pohľadoch na jej tvár (výborná práca režisérových stálych spolupracovníkov - kameramana Jána Meliša a strihača  Františka Krähenbiela) či vtedy, keď sledujeme, na čo sa díva, či sú to vyschnuté kvety v byte po návrate z liečebne, čerstvé kvety na  hroboch, krajina za oknom vlaku alebo autobusu, seniorske účastníčky besedy v domove dôchodcov, z ktorých aspoň jedna určite trpí alzheimerom, alebo vnučka Miška (bezprostredná sedemročná Michaela Melišová), ktorej priazeň by si chcela získať.

Vo filme je veľa zaujímavých a dramatických scén. Zaujali ma  však skôr tie, v ktorých sa zdanlivo akoby nič nedeje a ak, tak pod povrchom. Napríklad, keď si Eva pred zrkadlom  nacvičuje rôzne odtiene jednoduchej frázy „Veľmi to ľutujem...“ , ktorou sa chce prihovoriť sestre, ale tá ju bleskovo odmietne „Nechaj si to divadielko!“ Lenže Evin svet bol divadlo. Možno aj život vníma cez jeho prizmu. V tomto zmysle akoby aranžovala niektoré bežné situácie  a aj jednu z katarzných scén v bazéne ( zmyje voda všetko  zlé?). Eva Nová je komorný, psychologicky prepracovaný príbeh o rodinných vzťahoch, o dôsledkoch našich rozhodnutí i o probléme alkoholizmu, ktorý vo svete a na Slovensku tobôž, poznáme viac ako dôverne, ale nie sme vždy schopní priznať si ho, nieto o ňom takto otvorene hovoriť. Deptajúca a, žiaľ, stále aktuálna téma, ale kultivovane spracovaná. A ako zahraná!

Po zhliadnutí nejedného filmu uvažujem, čo by som z neho vystrihla, aby bol údernejší a pôsobivejší. Pri filme Eva Nová som si uvedomila, že nič. Je to dobré také, aké to je. Ešte lepšie je, že  pribúda slovenských filmov, o ktorých  sa čoraz viac hovorí, píše, diskutuje a hlavne chodí sa na ne do kina.

Eva Nová, Slovenská republika, Česká republika,  2015
Dlžka: 106 minút
Scenár a réžia: Marko Škop
Dramaturgia: Zuzana Liová, František Krähenbiel
Kamera: Ján Meliš
Strih: František Krähenbiel, Marina Andrée Škop
Zvuk: Jan Čeněk
Kostýmy: Erika Gadus
Masky: Zuzana Paulini
Hrajú: Emília Vášáryová, Milan Ondrík, Anikó Varga, Gabriela Dolná. Žofia Martišová Michaela Melišová,  Dušan Jamrich, Ľubomír Gregor a ďalší
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 19. novembra 2015
Foto: ASFK