V jednom z rozhovorov sa belgický režisér Jaco Van Dormael vyjadruje k fascinácii hravou metafyzikou, napĺňajúcou jeho filmy. Hovorí o tom, že dnes sa pre nás realita stala zložitou, nepochopiteľnou a neuchopiteľnou a žiada si nejakú intepretáciu. Pristupuje k nej s imagináciou, určenou biblickým výkladom stvorenia sveta a všetkého, čo doň patrí sa zmocňuje s hravou logikou a humorom dospelého dieťaťa.

Vo filme Ȏsmy deň (1997) nám hlavná postava, večné dieťa George (Pasqual Duquenne, herec s Downovým syndrómom, ktorý si spolu s Danielom Auteillom odniesli za úlohy v tomto filme na festivale v Cannes ceny za najlepšie mužské herecké výkony) v úvode vypočíta, čo Boh ktorý deň stvoril. Do výpočtu patrí ako televízor, tak sekačka na trávu, zázraky hodné všemocného a všadeprítomného čarodejníka, ktorý vie, bez čoho sa ľudia nemôžu zaobísť.

Vo filme Zbrusu nový zákon sa božie súradnice upresňujú. Dozvedáme sa, že Boh (Benoȋt Poelvoorde) žije v Bruseli a vôbec to nie je láskavý demiurg, zásobujúci ľudstvo všetkým, po čom túžia, ale zlomyseľný a zanedbaný tyran. Terorizuje svoju rodinu, poslušnú manželku v háčkovanej veste a dospievajúcu dcéru Eu (Pili Groyne), vzpierajúcu sa otcovmu diktátu. So svetom, malou maketou sa démonicky pohráva ako zlé, vyčíňajúce dieťa. Tu vykoľají vlak, tam zhodí lietadlo a svet riadi sediac za počítačom v rozľahlej pracovni, kam nikto nemá prístup. Vzbura vynachádzavej Ei spočíva v prekonaní všetkých bezpečnosných zábran. Z otcovho počítača rozosiela do sveta obsah filu s dátumami smrti všetkých obyvateľov sveta. Dostávajú ho na mobil a nastáva neuveriteľný chaos. Ako správne božie dieťa vstupuje Ea do sveta ľudí cez bubon práčky vo verejnej práčovni a vydá sa hľadať svojich dvanástich apoštolov.

Van Dormaelovým princípom výkladu sveta je hra. Jej zmyslom je zrovnoprávnenie detského „nerozumu“, svojovoľnej zámeny toho, čomu nerozumieme za náhradu takej logiky, ktorá je v danom rámci pochopiteľná a prijateľná. Vieme prečo sa dejú na svete nešťastia a prečo sa dejú „zázraky“. Je to čiasi vôľa, a tak to jednoducho chce, lebo nemá dobré úmysly a dokáže škodiť. Ak existuje zlo, existuje prirodzene i dobro, čosi, čo vyčíňaniu zla dokáže zabrániť. Ea je presne tým princípom, ktorý vedie k odkrývaniu všetkého, čo ľuďom bráni byť šťastnými. Jej riešenia  vychádzajú z rovnakej logiky hravého dada, miestami absurdnými, bizardnými, ale i láskavými. Je  aktívnym prvkom, vnášajúcim do diania uvoľnenie a zároveň opozíciu voči deštruktívnej sile otca, ktorý hrozí neodvratným zásahom svojej božskej moci. Armáda jej apoštolov sú ľudia frustrovaní, nešťastní a osamelí, bezdomovec, hľadajúci svoju detskú lásku, potenciálny samovrah, žena bez ruky i žena túžiaca po láske (Catherine Deneuve). Nájde všetko, čo jej v manželstve chýbalo, nežnosť i ochranu, v obrovskej gorile. Je to epizóda, ktorá svojou bláznivou bizarnosťou dokáže vyraziť dych.

Aj napriek značne nešetrným ohlasom francúzskej tlače, vyčítajúcej režisérovi nedostatočnú pôsobivosť  a nekompaktnosť fantaskného sveta, je tento film predovšetkým výrazom slobody, obradu radosti, ktorý má katarzný účinok. Zlý tatko je nakoniec potrestaný a odsúdený doživotne drieť kdesi v Uzbekistane na bežiacom páse, vyrábajúcom, ako inak, automatické práčky. Za počítačom ho nahrádza kreatívna mama a vysiela do sveta svoju kvietkovanú filozofiu.

Ak sa v predošlých filmoch režisér potýkal s obtiažnymi prechodmi medzi realizmom a magickým realizmom, melodrámou, miestami  naivnou sentimenalitou a komédiou, v najnovšom opuse svojej vírivej a originálnej fantázie dospieva ku dokonalosti, porovnateľnej so slávnou Améliou z Montmartru. Tvorivá kozmológia, s ktorou Jaco Van Dormael invenčne a s humorom pracuje, je jeho odpoveďou stereotypizovanému a neprehľadnému svetu, zahltenému métami výkonu a konzumu. Svojimi magickými príbehmi ho zbavuje úzkosti z osamelosti a dáva  radostnú nádej všetkým, ktorí sa ocitli na jeho periférii.

Zbrusu nový zákon (Le tout nouveau testament), Luxembursko Francúzsko, Belgicko, 2015
Dĺžka: 106 minút
Réžia: Jaco Van Dormael
Scenár: Thomas Gunzig, Jaco Van Dormel
Kamera: Christoph Beaucarne
Hudba: An Pierlé
Strih: Hervé de Luze
Hrajú: Catherine Deneuve, Benoît Poelvoorde, Yolande Moreau, Pili Groyne, François Damiens, Laura Verlinden, Serge Larivière, Didier De Neck, Marco Lorenzini, Romain Gelin, Anna Tenta a ďalší.
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 12. novembra 2015
Foto: ASFK