Jeanovi - Charlesovi Hueovi a spoluscenáristovi  Salvatorovi Listovi sa podarilo zosnovať komorný rodinný príbeh novodobých nomádov, kočovných cigánov žijúcich na predmestí Paríža vo filme Choď do pekla. Tých definuje základný konflikt: nevyhnutnosť zločinu a pud prežitia, versus zodpovednosť a snaha žiť čestne aj za cenu obety pohodlia. Voľne tak nadväzujú na film Lords ride z roku 2010.

Fred sa po pätnástich rokoch vracia z väzenia. V rodnom karavane zaparkovanom v osade na severe Francúzska, ho vítajú dvaja bratia a matka. Z chlapcov, ktorých pred rokmi opúšťal, sú dnes muži odhodlaní pasovať sa so svetom. Mladý Jason, sotva prekročil hranicu dospelosti, už dokonale rozumie tomu, ako spoločnosť funguje. Namiesto krstu sa pripravuje na veľkú lúpež železa, ktorou by finančne zabezpečil rodinu. Jason bojuje so svojou prirodzenosťou, s morálnou brzdou, ktorá je latentne prítomná a vytvára vnútorný rozkol. Otázka cti dávno stratila svoje opodstatnenie, hrdinovia sú štvancami, dobrovoľne odsunutí na okraj, uchyľujú sa ku krádežiam a zločinu.

Francúzsky režisér Jean - Charles Hue, známy  svojím dlhoročným záujmom o túto komunitu, sa popri príprave časozberého dokumentu, nahromadením materiálu, upriamil na minimalistický príbeh, ktorý čerpá z tvorivých postupov dokumentárneho filmu a zároveň veľmi invenčne pracuje s prvkami superžánrov ako gangsterka, či film noir. Choď do pekla sa prísne pridŕža reality, autenticky odkrýva fakty, ktoré by inak zostali nepovšimnuté, sonduje vybranú vzorku spoločnosti a nehercov stavia do pozície “hráte svoje skutočné osudy”. Poetika všednosti a minimalistický zásah do zobrazovanej reality sú tiež príznačné pre slovenské sociálne drámy. Zároveň sú prostriedkom, ktorý robí film “exotickým”, a to obzvlášť pre verejnosť bez priameho kontaktu s danou problematikou.

Zobrazenie konfliktu prirodzene vyplavuje tému, nenápadná narácia, či obsadenie nehercov, napomáha budovať silný pocit skutočna. (Ne)herci sa vo svojej koži cítia prirodzene, ich prejav je nenútený. Zápletka je autentická, režisér má pred realitou veľký rešpekt, upravuje minimalisticky a stroho. To však neznamená, že sa vzdáva symbolov, práve naopak, príbeh ústi do metaforickej pointy, kruh sa uzatvára, história rodiny sa opakuje, pôvod a osud ich predsa len dobehnú.

Snímka  je sociálnou drámou v pravom slova zmysle: pôvod definuje hrdinov, predurčuje ich cestu, no tí sa v konečnom dôsledku snažia vymaniť spod jeho pazúra. Konajú, ich rozhodnutia dokážu realitu nakloniť novým smerom. Hueho postavy nerobia okato veľké veci, ich zmierenie sa so sebou a výber cesty prebehne bez pátosu a umelého zdôrazňovania emócií. Predmestie so svojou prašnou špinou definuje hrdinov, tento prach majú zažratý hlboko do kostí, núti ich bojovať so zdedenými zvykmi. Jason zostáva verný vnútornému hlasu, po kroku späť je odhodlaný prijať svoju totožnosť a naučiť sa žiť v súlade so sebou a pravidlami, ktoré sa nepriečia tomu, čo je všeobecne chápané ako správne. Režisér pracuje s otvoreným koncom. Dokedy bude Jason odolávať nastaveniu prostredia? Hrdinsky prijíma nepohodlný mier, no nemožno sa ubrániť pocitu, že zviera v sebe len na čas uspal…

Choď do pekla nie je divácky atraktívny film. Na príčine je pomalá narácia, nezaujímavá banalita každodennosti, či hrdinovi, u ktorých prevládajú negatívne vlastnosti brániace divákovi stotožniť sa s nimi. Hue neznásilňuje, vzťahy sú chlapsky chladné, nechytá nás na ľúbostné motívy, či vzťahové drámy, na aké má pomerne dobre vybudovaný priestor, veď v konečnom dôsledku ide o intímny rodinný príbeh. Nesentimentálne mieri do cieľa, jeho primárnym zámerom je ukázať veci také, aké skutočne sú. A práve preto mu to ochotne uveríme. Hue je režisérom, ktorý vychádza z osobného dotyku s témou, hrdinami, príbehmi, inšpiruje ho realita a prezentuje ju s rešpektom. Podáva príbeh z prvej ruky. Je filmárom - poslom, zapisovačom, dokáže podriadiť svoje autorstvo zobrazenej realite. Mimoriadne sympatické na tomto režisérovi je to, že filmu dominuje jeho chuť dozvedieť sa o predmete svojho záujmu všetko. Hue je fascinátor a vďaka nemu môžeme nazrieť do prostredia, aké by sme len sťažka dobrovoľne navštívili.

(Autorka je redaktorkou Pravdy)

Choď do pekla (Mange les morts), Francúzsko, 2014
Dĺžka: 94 minút
Réžia: Jean-Charles Hue
Scenár: Jean-Charles Hue, Salvatore Lista
Kamera: Jonathan Ricquebourg
Strih: Isabelle Proust
Hudba: Vincent-Marie Bouvot
Hrajú: Frédéric Dorkel, Jason François, Michael Dauber, Moise Dorkel, Philippe Martin, Joseph 'Jo' Dorkel, Violette Dorkel a ďalší
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR:  26. marca 2015
Foto: ASFK