Kód Enigmy (The Imitation Game)
Vždy, keď má film podtitul „nakrútený podľa skutočných udalostí“, žiada sa zbystriť pozornosť. Je tu totiž nebezpečenstvo, že realita sa nebude zdať filmárom dostatočne atraktívna, že ju budú prispôsobovať, prikrášľovať a meniť podľa svojich potrieb, respektíve diváckeho vkusu. Tieto filmy, tvoriace pomerne početnú zložku programu kín a televízií, spravidla vyvolávajú nevôľu pamätníkov či historikov. Zdá sa, že niečo podobné sa deje aj pri britsko-americkom filme Kód Enigmy (The Imitation Game), ktorý prichádza do slovenských kín. Snímku s ôsmimi nomináciami na Oscara prináša distribučná spoločnosť Forum Film.
Enigma je podľa Wikipédie nemecký prenosný šifrovací stroj, ktorý sa využíval už od dvadsiatych rokov 20. storočia. O desať rokov neskôr sa poľským kryptoanalytikom podarilo prelomiť jeho šífru. Po obsadení Poľska nemeckými vojskami nadviazali na ich prácu britskí kolegovia pod vedením prof. Alana Turinga (1912-1954).Niektoré vlády, vrátane sovietskej, používali tento šífrovací stroj ešte aj v päťdesiatych rokoch. Na túto tému vzniklo niekoľko filmov, medzi nimi v roku 1979 poľský pokus o kombináciu hraného diela s dokumentom Tajomstvo Enigmy s Janom Machulskim v hlavnej úlohe, či britská Enigma (2001) podľa knihy Roberta Harrisa a scenára Toma Stopparda. Tento film bol prvým producentským počinom hudobníka Micka Jaggera, ktorý vraj získal pôvodný šifrovací stroj na aukcii v londýnskej aukčnej sieni Sotheby a použil ho vo filme. Postava Alana Turninga v ňom vôbec nevystupovala, tvorcovia si vymysleli iných hrdinov.
Film, ktorý sa začal premietať v našich kinách, je nakrútený podľa literárnej predlohy Andrewa Hodgesa a scenára Grahama Moora. Scenár sa dostal na Black list – zoznam najlepších nerealizovaných projektov. Producenti oň prejavili záujem až o tri či štyri roky neskôr a réžiu zverili nórskemu filmárovi Mortenovi Tyldumovi (1967), ktorého poznáme ako autora úspešného thrilleru Lovci hláv (2011), nakrúteného podľa bestselleru Jo Nesbøa, či ako nositeľa Grand Prix z bratislavského festivalu za debut Kamoši (2003). Režisér mal šťastnú ruku, keď hlavnú úlohu Alana Turinga, briského génia, praotca počítačov, ktorý pre matematiku údajne znamená taký prínos ako Einstein pre fyziku, zveril osobitému britskému hercovi Benedictovi Cumberbatchovi (1976), ktorého si televízni diváci zafixovali ako Sherlocka Holmesa v nedávnom moderne spracovanom seriáli.
Film Kód Enigmy sa pohybuje v troch časových rovinách. Najväčší priestor má vojnové obdobie, keď prof. Alan Turing so svojím teamom pracoval pre britskú vládu a jej spojencov na prelomení nemeckých šifrovacích kódov, bojujúc s časom, s nepriazňou nadriadených, najmä veliteľa Dennistona (pôsobivo odmeraný Charles Dance) i s nedôverou najbližších spolupracovníkov, ktorým dominuje krásavec Hugh Alexander (sebavedomý Matthew Goode). Situáciu sťažuje Turingova povaha a jeho správanie. Vedomý si svojich predností a presvedčený o nevyhnutnosti i možnosti dosiahnuť náročný cieľ, ide za ním bez ohľadu na okolie. Keď sa nedohodne s Dennistonom, napíše list priamo Churchillovi. Keď považuje vedomosti niektorého spolupracovníka za nedostatočné, okamžite ho vyhodí z teamu. Hovorí vždy priamo, bez spoločenských barličiek, ktoré ani nepozná, preto ho považujú za arogantného. Nerozumie vtipom a pokladá ich za zbytočné. Pre tieto vlastnosti, pripomínajúce chvíľami až istú formu autizmu, skombinované s mimoriadnymi matematickými a logickými dispozíciami, nebol obľúbený ani na strednej internátnej škole, kde dokonca čelil šikanovaniu, ako to dokladá druhá časová rovina filmu. Mal iba jediného priateľa Christophera, podľa ktorého v dospelosti pomenuje svoj dešifrovací stroj, lebo len s ním sa necíti sám. K izolácii od spoločnosti, až k istej vydedenosti z nej prispieva okrem povahy veľmi významne jeho sexuálna orientácia, v tom čase v Británii trestná. Turing je homosexuál, ktorý – vraj s rozpore s historickou skutočnosťou – svoju výlučnosť skrýva a vďaka nej čelí aj vydieraniu vo vlastnom pracovnom teame. Napokon sa prizná snúbenici Joan Clarkovej (pôvabná, sympatická Keira Knightley), s ktorou majú úprimný kamarátsky vzťah, založený na spoločnej záľube – matematike a spoločnom cieli. Joan je po Christopherovi ďalším človekom, ktorý Alana chápe a pomáha mu socializovať sa. Dojímavá je scéna, keď na jej odporúčanie donesie spolupracovníkom jablká a porozpráva im vtip, ktorému nerozumie, aby si získal ich priazeň a podporu.
Kým v najdôležitejšej časovej rovine – pôsobení počas II. svetovej vojny slávi Turing úspech a stane sa – hoci zatajeným – vojnovým hrdinom, a v druhej časovej rovine – stredoškolských štúdiách sledujeme cez vybrané dramatické okamihy formovanie jeho osobnosti, tretia časová rovina, rámcujúca film päťdesiatymi rokmi, ukazuje tienistú stránku Alanovho života – vyšetrovanie pre nemorálne správanie, ako zákon vtedy definoval homosexualitu. Geniálneho matematika čaká buď väzenie, alebo hormonálna liečba. Vyberie si druhú možnosť, aby mohol pracovať, no silné injekcie, ktoré sám označí za chemickú kastráciu, ho postupne ničia fyzicky i psychicky. Keď zistí, že nedokáže rozmýšľať, ba ani vylúštiť krížovku v novinách, spácha samovraždu.
Podľa historikov jeho práca – prelomenie nemeckých šifier – skrátila II. svetovú vojnu o dva roky a zachránila štrnásť miliónov ľudí.
Britská vláda tajila udalosti okolo Enigmy celých päťdesiat rokov.
Alan Turing zomrel po otrave kyanidom draselným ako 41- ročný.
Britský premiér Gordon Brown sa mu ospravedlnil za spáchané príkorie až v roku 2009-
Anglická kráľovná Alžbeta II. udelila Turingovi milosť a ocenila jeho zásluhy v roku 2013.
Také sú historické fakty. A film? Silný príbeh osamelého hrdinu, ktorý ide napriek nepriazni osudu vytrvalo za svojím cieľom, je nakrútený štandardne, akoby sa tvorcovia uspokojili len jeho prerozprávaním, bez väčších umeleckých ambícií. (Divák sa trochu čuduje, za čo je tých osem oscarových nominácií, všetky zložky a ich súhra sú síce na profesionálnej úrovni, ale ťažko ich označiť za výnimočné, a to ani hudbu slávneho francúzskeho skladateľa Alexandre Desplata, ktorý má na konte okolo sto filmov a je nominovaný aj za Grandhotel Budapešť. Žeby zavážili téma a mená?) Pri prelínaní spomínaných troch časových rovín chvíľami sa zdá, že sledujeme napínavý thriller (boj s časom i nadriadenými pri práci na dešifrovaní kódov Enigmy, komplikované utajovanie kladného výsledku v záujme vyšších politických cieľov). Potom pribudnú romantické prvky (vzťah Alana a Joan, jeho snaha chrániť ju aj za cenu klamstva a následnej straty priateľky), miestami prebleskne typický suchý anglický humor, prameniaci najmä z Alanovej spoločenskej neprispôsobivosti, osamelý hrdina je zasa typickou rekvizitou westernov... Zdá sa, že tvorcovia filmu mali stále na pamäti mainstreamového diváka, ktorého uspokojuje dobre vyrozprávaný príbeh a trochu aj amerických akademikov. Ako vidieť z ôsmich oscarových nominácii (film ako celok, scenár, réžia, strih, hudba, výprava, herec v hlavnej úlohe a herečka vo vedľajšej), zatiaľ sa to vyplatilo....Napokon, výkon Benedicta Cumberbatcha ako Alana Turinga je obdivuhodný, hoci miestami pripomína Sherlocka Holmesa. Je to prirodzené, veď ich spája „osamelosť prvočísel“, no aj tak sa nemožno ubrániť dojmu, že psychologickú štúdiu tragického osudu matematického génia bolo možno spracovať aj bez niektorých scenáristických klišé. Joan Clarková, v skutočnosti vraj oveľa menej pôvabná ako Keira Knightley, vnáša do čisto mužského prostredia vítaný ženský prvok a svojou intuíciou pomáha Alanovi v praktickom živote, kde jeho geniálny mozog zlyháva. Škoda, že filmom sa len mihla morálna dilema, pred ktorú je Alan postavený v čase nutnosti utajiť úspešné vylúštenie nemeckých depeší, hoci to znamená smrť mnohých ľudí, aj brata jeho blízkeho spolupracovníka. Vedec a politika, vedec a použitie či zneužitie výsledkov jeho práce – to je téma, ktoré sa priam ponúkala na väčšiu analýzu. Dôraznejšie mohol zaznieť aj apel adresovaný súčasnosti v súvislosti s prenasledovaním „inakosti“, nech má akúkoľvek podobu, u nás v predreferendovom období obzvlášť aktuálny. Vnímavý divák si určite tieto silné témy vyselektuje, ale mnohým nesporne postačí štandardne, filmársky profesionálne vyrozprávaný, viac či menej „skutočný“ príbeh. No ani to nie je málo.
Kód Enigmy (The Imitation Game), Veľká Británia, USA, 2014
Námet: Andrew Hodges (kniha)
Scenár: Graham Moore
Réžia: Morten Tyldum
Kamera: Óscar Faura
Strih: William Goldenberg
Hudba: Alexandre Desplat
Hrajú: Benedict Cumberbatch, Keira Knightley, Matthew Goode, Mark Strong, Charles Dance, Allen Leech, Tuppence Middleton, Rory Kinnear, Matthew Beard a ďalší
Premiéra v SR: 29. januára 2015
Foto: Forum Film