Woody Allen má rád veľkomestá – New York, Paríž, Madrid, Rím, ale zrejme aj vôňu krajín Stredozemného mora inak by si nebol vybral pre svoj najnovší film Kúzlo mesačného svitu Azurové pobrežie vo Francúzku. A zrejme má rád aj Európu, tam sa v posledných rokoch rád vracia  (Vicky Cristina Barcelona, Polnoc v Paríži, Do Ríma s láskou).

O čo je tentoraz témou jeho najnovšieho opusu ? Nuž ako vždy predovšetkým vzťahy, cynizmus (už taký mierny) a diskusia o smrti, Bohu a večnosti. Vlastne tieto témy sú základom celej jeho tvorby. No na začiatku to boli vzťahy komplikované, kruté a často aj deprimujúce, dnes akoby sa zmieril s faktom, že na ceste ku šťastiu sa človek nemusí nutne zožierať a ničiť, ale stačí byť trochu ľahkomyseľný a šťastný. Takým je aj slávny anglický iluzionista Stanley Crawford (Colin Firth), ktorý v Nemecku v roku 1928 vystupuje pod tajomným menom Wei Ling Soo. Tohto ufrfľaného, samoľúbeho i arogantného človeka vyhľadá jeho dlhoročný priateľ Howard (Simon McBurney), aby išiel s ním do Francúzska na Côte d´Azur a usvedčil mladú jasnovidku Sophie Baker (Emma Stone) z podvodu. Či je mladá dáma, do ktorej sa bláznivo zamiluje syn rodiny Catlegeovcov a chce sa s ňou oženiť, podvodníčka alebo nie, je nepodstatné. Isté je, že je pôvabná a jej čaru podľahne aj racionálny Stanley, ktorý neverí ničomu len faktom. Ale s faktom, že aj on sa dostal do osídiel, začína sa meniť, sa musí po vyrovnať po svojom. Útočisko hľadá u svojej milovanej tety Vannesy (Eileen Atkins), ktorá jediná ho pozná a vie, ako s ním narábať.

Woody Allen (Allen Steward Konigsberg, 1935) je známy tým, že sa ako jeden z málo amerických režisérov presadil ako tvorca autorských filmov. Woody je však aj herec, spisovateľ a hráč na klarinet. Tento všestranný tvorca, známy tiež svojou neurózou, po mnohých úspešných začiatkoch, sa definitívne dostal na Olymp filmom Annie Hall  (štyri Oscary, dva pre Allena – réžia a scenár). K jeho najznámejším filmom, v ktorých, či už išlo o vážnejšiu tvorbu alebo ľahší žáner, nikdy nechýba filozofický podtext patria – September, Tiene a hmla, Mocná Afodita, Manhattan,  Purpurová ruža z Káhiry, Hana a jej sestry, Manželia a manželky, Darebáčikovia.  Sú to snímky, v ktorých sa zaoberá svojim vzťahu k láske, umeniu a náboženstvu. K nim nesporne treba pridať aj Kúzlo mesačného svitu, ktorý sice nemožno zaradiť k jeho špičkovým filmom, ale svoje dobré meno si ním podstatne nenaštrbil.

Režisér a scenárista Allen si už však môže dovoliť napísať a nakrútiť, čo sa mu len zachce a vždy si nájde vďačných divákov. Tentoraz však vsadil predovšetkým na hercov, konkrétne na Colina Firta (Jeden musí z kola von, Kráľova reč, Koľaje osudu). Ten zahral tri nezabudnuteľné scény, samozrejme, aj vďaka brilantnému textu. Stanley, prototyp ateistu, neznaboh od narodenia, zo strachu nad možnou stratou milovanej tety, sa pôvabne roztrasene modlí k Bohu, aby sa na záver modlitby zasekol a všetko odvolal. No je nahlodaný a bojuje sám so sebou i keď mu zdravý rozum hovorí, že tetin život je predsa v rukách dobrých lekárov. Vrcholom Firthovho hereckého umenia je však rozhovor s tetou Vannesou o tom, že sa rozhodol správne, nič nemeniť vo svojom živote. Tu mu však so šarmom starej dámy vynikajúco nahráva Eillen Atkins. Podporuje ho v jeho bludoch tak dokonale, že sa s ňou začne polemizovať. Vtipná ukážka, ako sa s človekom dá inteligentne manipulovať, zbaviť ho jeho vnútornej dilemy bez toho, aby sme mu jeho pravdy i nepravdy násilne vyvracali. Veď keby si bol tak istý, nehovoril by o tom. Do tretice patrí neisté, rozpačité a svojské vyznanie lásky. Firt ho zahral na výbornú, jeho ego mu síce nedovolí úplne sa poddať citom, veď to robí po prvý raz, ale slovná neistota u vždy pohotového a drzého Stanleyho je čarovná. Nemenej čarovná je v niekoľkých scénach aj Emma Stone (Ide len o sex, Bláznivá hlúpa láska, Krúdovci), ako mladučké dievča, ktoré ťaží z túžby ľudí veriť v zázraky. Prečo by im malými cigánstvami nespríjemnila život, veď na svete je tak krásne a veselo. Sophie sa rada zabáva, tancuje, teší zo života, prečo by sa na svet nemohli tak pozerať všetci. Jej bezstarostnosť, radosť zo života je to čo Stanleyho životnou filozofiou otrasie od základu. Dvojica hlavných predstaviteľov vo svojich rolách sedí pevne v sedle, svoj výkon založili na strete absolútnych protikladov, ktorý po cely čas funguje, žiaľ, len v závere zaškrípe. A poriadne. Nazdávam sa, že to Allenovi odpustíme, ide to na jeho vrub, lebo 109 minút príjemne strávených v kine nie je zanedbateľných.

Že sa príbeh filmu odohráva v 20. rokoch minulého storočia nie je náhoda. Ducharina bola v tých rokoch veľmi populárna. „V tej dobe sa duchovné médiá nebrali na ľahkú váhu, dokonca aj renomovaní ľudia ako napríklad Arthur Conan Doyle ich brali veľmi seriózne“, hovorí Woody Allen. Osobne si však myslím, že je to len výhovorka, sám sa celý život až príliš tým zaoberá. Stačí odcitovať jeho výrok „Nechcem dosiahnuť nesmrteľnosť svojim dielom, ale tým, že neumriem“ a hneď je jasno, čo mu neustále v hlave vŕta. Iste je len to, že si zrejme myslí, že svet ilúzií ho spasí a odoženie chmúrne myšlienky. Odohnať chmúrne pocity a tešiť sa zo života je základnou premisou aj Kúzla mesačného svitu. Vďaka spojeniu hereckého umenia Colina Firta a Emmy Stone, ale aj ostatných, pekne vyrozprávaného príbehu s nádychom retro a vcelku tradične dobrej vizuálnej stránky (Darius Khondji) je snímka príjemným spestrením nielen letného repertoáru kín. Aj keď musím dodať že mnohé jeho predošlé filmy boli o niečo dospelejšie a ešte tajomnejšie. Aby však dej filmu mohol autor i režisér ešte viac obohatiť bol by sa musel viac ponoriť do psychológie postav, ale nie som si istá, či by to v tomto prípade nepôsobilo násilne. Pripusťme teda, že práve tá ľahkosť sa k tejto téme hodí najviac.  

Kúzlo mesačného svitu (Magic in the Moonlight), USA, 2014
Dĺžka: 109 minút
Réžia: Woody Allen
Scenár: Woody Allen
Kamera: Darius Khondji
Strih: Alisa Lepselter
Hrajú: Emma Stone, Colin Firth, Simon McBurney, Eileen Atkins, Marcia Gay Harden, Hamish Linklater, Jacki Weaver, Erica Leerhsen, Jeremy Shamos a ďalší
Premiéra v SR: 14. augusta 2014
Foto: Continental film