Zvuk dažďa v tmavom byte, sprevádza dych spiaceho chlapca. Zobudí sa a volá mamu. Tá hneď pribehne a láskavo ukľudňuje svojho osemročného syna. Pri okne fajčí nočnú cigaretu. Odchádzajúce auto osvetlí tvár  muža. Je opretý o auto a vytrvalo sa díva  do okien  spiaceho domu. Žena znechutene zhasí cigaretu a ľahne si do postele. Vedľa spí jej matka, ktorá stihne prehodiť pár viet o tom, že sa jej Antonio, manžel Emmy, nikdy nepozdával. Po  točitých schodoch obytného domu kráčajú dvaja policajti. Klopú na dvere ženy. Hlásila, že sa zo susedného bytu ozvali výstrely.

Scenár  filmu Skvelý deň je adaptáciou  románu talianskej spisovateľky Melanie G. Mazzuccovej a vyšiel v roku 2006. Jeho príbeh tvoria udalosti jedného dňa v rodine Buonocoreovcov. Emma (Isabella Ferrariová) s dvoma deťmi opustila Antonia (Valerio Mastandrea) žije s matkou (Stefania Sandrelliová). Dôvody rozchodu sa postupne dozvedáme. Antonio, bývalý policajt, je psychicky narušený človek. Čaká Emmu pred budovou, kde pracuje. Práve ju prepustili s odôvodnením, že potrebujú mladších pracovníkov. Antonio jej ponúka odvoz, ona odmieta, ale nakoniec sa dá prehovoriť. „Konverzácia“ skončí v kríkoch a Emma s rozbitou perou sa sotva zachráni pred znásilnením a možno aj smrťou.

Súčasťou rozvetveného rozprávania je i svet detí Emmy a Antonia, teenagerky Valentíny, jej prvých  krokov v krehkých emocionálnych pokusoch o vzťah so spolužiakom a osemročného Kevina. Cez jeho kamarátku sa odkrývajú vzťahové siločiary v rodine zámožného politika, u ktorého Antonio pracuje ako bodyguard, a jeho mladej ženy. I tu je zjavné odcudzenie. Muž je starší a ona sa čoraz viac dostáva do citového orbitu jeho syna z prvého manželstva. Študuje právo a je do nej zaľúbený. Privedie ju do svojho ateliéru, kde pripravil prekvapenie, na stene sú  namaľované jej portréty. Ich vzájomná náklonnosť je však márna. Čaká s jeho otcom dieťa.

Režisér Ferzan Ozpetek preniká do vnútorného sveta svojich postáv. Zaujímajú ho osudové línie emócií, ich začiatky, priebeh i zavŕšenie. Rytmus  sústredeného pozorovania  skladá z tvárí, živých zrkadiel všetkého, čo sa odohráva  za ich fyzickým reliéfom. Logika toku  udalostí sa odvíja v rétorike osudových znamení uzavretých do kruhu. Začína sa od konca, poznamenaného tragickou overtúrou ku všetkému, čo  sa v priebehu jedného dňa odohralo medzi mužmi a ženami. Názov „skvelý deň“ v sebe skrýva smutnú iróniu. Deň, ktorým nás sprevádza je všetko iné, len nie idylickým obrazom rodinného života. Emma spomína na moment, keď sa stretla s Antoniom a všetko, čo nasledovalo po tomto očarujúcom okamžiku vzájomnej  fascinácie. Minulosť je pre všetkých idylickou mantrou. Vyznávajú ju tvárou v tvár frustrujúcej prítomnosti. Krúživé blúdenie po ľudských túžbach, sklamaniach a nádejach je citlivým miestopisom pavučiny vzťahov, ich pohyblivej hierarchie nárokov, povinností, dlhov i darov. Vízia komorného sveta vibrujúcich duší, vybočujúcich v istom momente zo všetkého, čo je očakávané a prijateľné,  je príznačná pre mnoho Ozpetekových filmov.  

V roku 2005 nakrútil film Sväté srdce s Barbarou Bobuľovou v hlavnej úlohe ženy zo zámožnej rodiny, ktorá sa rozhodne odovzdať sa do služby biedym a trpiacim, obety v mene dobra, čo sa z pohľadu jej rodiny javí ako psychická porucha. Za Okno naproti si v roku 2003 odniesol Kryštáľový glóbus z Karlových Varov a zároveň taliansku národnú cenu David di Donatello za najlepší film. Symbolickou postavou starého muža (Massimo Girotti), ktorý stratil pamäť  filtruje prítomnosť, manželské vzťahy Giovanni a Filipa. Naše publikum malo možnosť zhliadnuť aj film Neriadené strely z roku 2010, smutnú  komédiu o rodine a jej dvoch homosexuálnych synoch.  

Úspešnosť  Ozpetekových filmov je daná predovšetkým schopnosťou zachytiť v skupinových portrétoch súčasných ľudí  obrazy ich vnútorného života, zviditelniť túto nehmotnú matériu v celej dramatickej šírke a bohatosti. Jeho komorné melodrámy, napriek tomu, že sú hlboko vklinené do talianskej reality, odkazujú na tichú melanchóliu tureckej proveniencie. Občas, ako je to v prípade i filmu Skvelý deň, sa objaví nenápadný symbol z islamskej poézie. Stará mama Olimpia pozorne pripravuje pre Kevina papierového draka. Nikdy si ho už nevyzdvihne. Pod jeho papierovými krídlami sa v poetickom jazyku skrýva temné tajomstvo smrti.

Skvelý deň (Un giorno perfetto), Taliansko, 2008
Dĺžka: 105 minút
Réžia: Ferzan Ozpetek
Scenár Ferzan Ozpetek podľa knihy Melanie Giae Mazzucco
Kamera: Fabio Zamarion
Hudba: Andrea Guerra
Hrajú: Isabella Ferrari, Valerio Mastandrea, Valerio Binasco, Federico Costantini, Monica Guerritore, Angela Finocchiaro, Stefania Sandrelli, Nicole Grimaudo
Premiéra v SR: 5. júna 5014
Foto: Film Europe