Už od čias kocúra Felixa z roku 1919 je svet kreslených hrdinov plný mačiek. Mnohé sa dočkali celých seriálov a stali sa legendami. Tom bojuje s  Jerrym, Sylvester s  Tweetym, Azrael so Šmolkami, Scratchy s Itchym, sovietsky kocúr Leopold so supmi z Wall Street, Garfield s vlastnou lenivosťou. V roku 1998 plejáda vyústila do francúzskeho animovaného seriálu Oggy a šváby.

Oggy je tučný dobrácky, ale nie veľmi bystrý kocúr. Jeho obetavý mačací kamarát (niekedy označovaný aj ako bratanec) sa volá Jack. Trojicu hmyzích nepriateľov tvoria nahlúply DeeDee, vysoký Marky a ich vodca Joey. Mená dostali podľa americkej punkovej kapely Ramones. Mimochodom, meno Oggy vraj vzniklo kombináciou Iggyho Popa a Ziggyho Stardusta, čiže Davida Bowieho. Do jeho sveta patrí aj veľký nemotorný buldog Bob a cica Olivia, ktorá miluje všetko živé. Vrátane švábov.

V jednotlivých epizódach tieto postavy s pevne danými charaktermi napĺňajú rôzne úlohy, ako sa osvedčilo už v commedii del’arte.

Autor Oggyho a švábov Jean-Yves Raimbaud nikdy netajil inšpiráciu nielen kreslenými filmami, ale i groteskami, hranými filmovými hitmi, kánonmi a ikonami popkultúry. V priebehu piatich sezón vzniklo 351 sedemminútových častí. Sympatickou skratkovitou kresbou, divokou akciou a najmä radostnou, očistnou anarchiou si podmanili divákov na celom svete. Jedného dňa nevyhnutne musel prísť celovečerný film.

Konečne je tu, podľa Jeana-Yvesa Raimbauda, ale so scenárom a v réžii Oliviera Jean-Marie, ktorý má za sebou okrem televízneho Oggyho aj skúsenosti z réžie celovečerného animovaného filmu Lucky Luke na Divokom Západe (2007). Oggyho a šváby vyrobila za 18 mesiacov spoločnosť XiLam, súčasť Gaumont Multimedia, kde vznikol i televízny seriál. Pôsobí v Paríži a vo Vietname. Tam realizovali aj väčšinu remeselných prác.

Osemdesiatminútový film je pásmom troch dlhších samostatných príbehov a jednej krátkej epizódy, ktorá vtipne spája záver s úvodom. Vychádzajú zo seriálu, zaobídu sa bez slov, každá má svojráz, iné výtvarné ladenie, svojskú animáciu aj inak poňatú hudbu. Oggy-magnon a boj o oheň reaguje na filmy z praveku, ale odkazuje aj na Dobu ľadovú. Kde bolo – tam bolo výdatne ťaží z klasických animovaných rozprávok Walta Disneyho, príbehov zo stredoveku, ale aj zo Shreka. A napokon v Sherlock Oggy kocúr nie je slávnym pátračom, ale jeho verným Watsonom. Táto časť je formálne aj obsahovo najnáročnejšia, poznačená nielen dielom A. C. Doylea (vrátane súboja pri Reichenbašskom vodopáde) a jeho rôznymi filmovými podobami, ale aj steampunkom, tak trochu na spôsob japonských anime. Pomyselnú bodku tvorí (netradične v animácii CGI, ale i tak typicky „oggyovská“) parafráza Star Wars, možno aj Scottovho Promethea, v ktorej nechýbajú ani súboje laserových mečov a mucholapiek.

Podoba pásma dovolila vyhnúť sa potrebe veľkého komplikovaného príbehu, ktorý často býva celovečerným filmom podľa seriálov osudným, ale aj zachovať náladu, dej i hrdinov presne takých, ako ich máme radi z televíznej obrazovky. Predsa však pochopenie a vychutnanie kladie na diváka určité nároky, takže filmoví Oggy a šváby nie sú ideálni pre malé deti, ktoré majú problém nielen s anarchiou a popkultúrnymi žartíkmi, ale najmä s treťou časťou. Film je skôr príjemnou, hravou zábavou pre staršiu mládež či dospelých fanúšikov. Rozosmeje, pobaví – a nezanechá pachuť premárneného času.

Foto: Continental film