Úspešná britská trpká komédia (medzi iným nominovaná na filmovú cenu Bafta)  Volám sa Oliver Tate sa vďaka Asociácii slovenských filmových klubov dostáva  od augusta aj do našich kín. Nekonvenčný príbeh o dospievaní vznikol podľa  románu Submarine (Ponorka), ktorý napísal Joe Dunthorne.

Na jeho motívy ho nakrútil britský  herec,  komik, scenárista a režisér Richard Ayoade (1977) .Tento syn nigerijského otca a nórskej matky sa narodil v Londýne a  pôvodne študoval v Cambridge právo (1995-1998). V tamojšom dramatickom klube sa zároveň realizoval ako herec i autor. Uvedomil si, že viac ako  paragrafy ho láka  svet umenia a začal spolupracovať s televíziou. Najskôr sa presadil ako herec a jeho najznámejšou  kreáciou je postava spoločensky  nešikovného  počítačového čudáka Mossa v sitcome  The 11´Crowd (2006-2010). Čoraz viac sa však venoval  scenáristickej a režijnej práci na  reklamných a hudobných klipoch a televíznych  seriáloch. V celovečernom filme debutoval ako režisér v roku 2010  spomínaným titulom Submarine. V súčasnosti  pracuje na filmovej adaptácii Dostojevského prózy Dvojník.

Distributéri sa možno obávali, že diváka zmätie  metaforické označenie depresie a zhoršených vzťahov - „ponorka“ v titule ( jeden z protagonistov hovorí, že sa cíti akoby pod hladinou), a tak film premenovali na Volám sa Oliver Tate. Takto sa  vo svojich denníkových záznamoch  predstavuje pätnásťročný študent z Wallesu  osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia v podaní Craiga Robertsa. Jeho očami sledujeme  celý príbeh, v ktorom sa skutočné dianie prelína s Oliverovymi predstavami a snami. Napríklad  hneď v úvode uvažuje, aké by to bolo, keby spáchal samovraždu a všetci za ním smútili. V skutočnosti je však skôr neveľmi obľúbený introvert, ktorý si  v samote číta slovník cudzích slov, sníva o filme, čo by mohol nakrútiť, ale hlavne  sa zo všetkých síl snaží  dosiahnuť dva ciele: zachrániť manželstvo svojich rodičov, ktoré pomaly vyhasína a prísť ešte pred šestnástimi narodeninami o panictvo so spolužiačkou, samotárkou Jordanou (Yasmin Paige).

Neveľmi sa mu to darí, lebo nepriebojný a málo komunikatívny otec – morský biológ  Loyd (Noah Taylor)– sa topí v depresii, čo sa  prejavuje i v manželskej spálni, ktorú syn  nenápadne monitoruje. Nečudo, že matku Jill (Sally Hawkins) zaujme, keď sa do susedstva prisťahuje jej niekdajšia láska z mladosti, teraz mystikou sa zaoberajúci sebavedomý Graham (Paddy Considine). Oliver sa začína obávať  o svoju rodinu. O svoje obavy sa však nemá s kým podeliť, lebo Jordana tiež prežíva krízu (jej matku čaká ťažká operácia), navyše  očakáva, že  jej chlapec bude oporou. Veci sa vôbec nedejú tak, ako si to predstavoval či ako videl v kine, alebo čítal v románoch.

Oliver  si  rád zostavuje zoznamy dôvodov, prečo chce to, či ono urobiť alebo neurobiť. Nevdojak  to inšpiruje  k tomu, aby človek sformuloval svoje „pre“ či „ proti“. .Takže  niekoľko dôvodov, prečo sa oplatí  tento  film vidieť:
Výborne prepracované charaktery jednotlivých postáv ( predpokladám, že aj zásluhou knižnej predlohy) a akcie v jednotlivých scénach. To všetko zoradené do klasickej štruktúry - prológ, jednotlivé časti, epilóg. Herci, ktorí dokážu upútať , bez prehrávania, už len samotným pohľadom očí, výrazom tváre a minimom gesta. Zaujímavá kamera Erika Wilsona, ktorá dokáže objaviť romantiku neromantických miest. Hudba Andrewa Hewita. Niektoré piesne nahrádzajú dialóg. Napríklad, keď si má otec prehovoriť so synom o jeho prvej láske a jej nástrahách, radšej mu odovzdá kazetu s „vhodnou“ hudbou. Škoda, že texty  zaznievajú iba v angličtine.  Nekonvenčnosť pohľadu na otázku vzťahov v rodine , v škole, v láske  a suchý britský humor navyše.

Volám sa Oliver Tate (Submarine), Veľká Británia – USA,  2010
Dĺžka: 97 minút
Réžia: Richard Ayoade
Námet: Joe Dunthorne
Scenár: Richard Ayoade
Kamera: Erik Wilson
Strih: Chris Dickens, Nick Ferton
Hudba: Andrew Hewit
Hrajú: Craig Roberts, Yasmin Paige, Noah Taylor,  Sally Hawkins, Paddy Considine, Gemma Chan a  ďalší
Premiéra na Slovensku: 2.augusta 2012
Foto: ASFK