Máloktorý film má toľko rôznych distribučných názvov, ako Hystéria režisérky Tanye Wexler. V Británii je Hysteria, vo Francúzsku sa volá Oh, My God!, nemecký názov znie In guten Händen a v Čechách ho dokonca premenovali na Vrtěti ženou, hoci nemá vôbec nič spoločné so skvelou politickou satirou Barryho Levinsona Wag the Dog z roku 1997, v ČR uvádzanou ako Vrtěti psem.

Časom, témou a štylizáciou postáv pripomína Hystéria nedávny film Davida Cronenberga Nebezpečná metóda, ale bez jeho ambícií, hĺbky a rafinovanosti. Erotickými motívmi a humorom, napriek pikantnosti decentným, zasa pripomína snímku Sama Garbarskeho Irina Palm. Azda aj to, že pri vzniku stáli tri veľké európske televízie (Arte, WDR, Canal+), ovplyvnilo formu: Hysteria je príjemná komorná konverzačná komédia s niekoľkými situačnými gagmi. Nekladie na diváka, ale ani na rozmer plátna a zvukovú aparatúru vysoké nároky, ani sa nepodkladá detinskosťou či vulgaritou.

Informácie o tom, že sa produkčne, témou i spôsobom rozprávania jedná o čisto európsky multikoprodukčný projekt, sú mierne zveličené. Režisérka Tanya Wexler je 42-ročná americká filmárka z rodiny oscarového kameramana Haskella Wexlera a herečky Daryl Hannah. Debutovala v roku 1998 romantickou drámou Finding North a v roku 2001 nakrútila komediálnu drámu Ball in the House. Hystéria je jej tretí dlhometrážny hraný film, no prvý, nakrútený v Európe. Autormi scenára boli tiež Američania – producent Stephen Dyer, jeho manželka – herečka a scenáristka Jonah Lisa Dyer spolu s americkým scenáristom a producentom Howardom Genslerom. Z USA pochádza i predstaviteľka hlavnej ženskej roly Maggie Gyllenhaal.

Ich príbeh, voľne spracovávajúci autentické udalosti, sa odohráva vo viktoriánskej Británii 80. rokov devätnásteho storočia. Mladý pokrokový londýnsky doktor Mortimer Granville (Hugh Dancy) sa usiluje presadzovať v praxi najnovšie vedecké poznatky (napríklad hygienu), no prichádza preto o jedno zamestnanie za druhým. Napokon zakotví u starnúceho doktora Dalrymplea (Jonathan Pryce), špecialistu na ženskú hystériu. Aj nezorientovaní diváci rýchle pochopia, že pod týmto názvom sa v puritánskej spoločnosti ukrývala sexuálna neukojenosť a z nej vyplývajúce frustrácie. Osvedčeným a stopercentne účinným liečebným prostriedkom dr. Dalrymplea je „manuálna masáž“. Mortimer vlastne nelieči, ale ručne ukája bohaté „pacientky“. Zoznámi sa s Dalrympleovými dcérami – ráznou, energickou sufražetkou Charlotte (Maggie Gyllenhaal) a krehkou, pokornou Emily (Felicity Jones), ale aj s vyzývavou slúžkou Molly (Sheridan Smith). Sľubne rozbehnutú „kariéru“ mu tentoraz ohrozí... presilená ruka. (Spomínate si na „penisový lakeť“ Iriny Palm?) Našťastie Mortimerovým priateľom, spolužiakom, spolubývajúcim a mecenášom je Lord Edmund St. John-Smythe (Rupert Everett), fascinovaný novinkami na poli ranej elektrotechniky. To, čo pôvodne malo byť elektrickou perovou prachovkou, sa stane základom vynálezu, ktorý dodnes poznáme ako vibrátor. A dôjde aj na prvý sex po telefóne.

Hoci sa snímka nevyhýba ani sociálnym témam a ulice Londýna sú v nej pokryté vrstvou konského trusu (ako naozaj boli), nenadväzuje na Dickensa, zato v nej cítiť tradíciu britských konverzačných divadelných komédií, humoristických románov P. G. Wodehousa, ale aj sofistikovanejší humor Oscara Wilda. V očarení dobovými vynálezmi cítime vďaka nadsádzke nádych steam punku i nostalickej paródie v štýle Járu Cimrmana.

Hystéria skrátka netají, že jej hlavným poslaním je zabávať. Nie je vážna ani tragická, nevystupujú v nej vyslovene negatívne postavy, je optimisticky presvetlená žiariacim slnkom (žiadne melancholické londýnske hmly) a veselými pestrými farbami i hudbou. Postavy, s chuťou a pasiou stvárňované známymi britskými hercami, sú sympaticky štylizované, v prípade šľachty až do karikatúry. Rozprávanie plynie hladko, príjemne, bez zvratov a prekvapení, zručne využíva tradičné postupy a schémy, účinne pracuje s komickou skratkou i žánrovými stereotypmi. Môže sa spoľahnúť na to, že druhý plán (postupné dozrievanie hrdinov, najmä Mortimera a Emily, ale aj téma emancipácie a vlastne celého konca jednej éry, jedného sveta a začiatku modernej civilizácie) je dostatočne silný, vážny a pôsobivý, takže nevyznieva lacno ani plytko.

Do amerických kín vstúpi Hystéria až v polovici mája. Bude zaujímavé sledovať, či v nich uspeje.

Hystéria (Veľká Británia-Francúzsko-Nemecko-Luxembursko 2011)