„Deň zrady je film nakrútený podľa divadelnej drámy Beaua Willimona s názvom Farragut North. Hneď, ako sme si ju prečítali, rozhodli sme sa s Grantom Heslovom kúpiť filmové práva,“ prezradil George Clooney na margo svojho nového filmu po svetovej premiére na lanskom filmovom festivale v Benátkach.

Clooney spolu s Willimonom a Heslovom boli za scenár k tomuto filmu nominovaní na Oscara. A hoci napokon žiadneho nedostali, snímka patrí po všetkých stránkach k najsilnejším, najkritickejším autorským výpovediam roku 2011.

George Clooney sa preslávil ako hviezda nenáročnej televíznej zábavy, no filmy, ktoré režíruje, sa spravidla zaoberajú vážnymi spoločenskými témami. Debut Milujte svojho zabijaka (2002) bol cynickou absurdnou groteskou na politickú tému, no už nasledujúci čiernobiely Dobrú noc a veľa šťastia (2005) so všetkou vážnosťou, presvedčivosťou i pátosom rekonštruoval koniec éry senátora Josepha McCarthyho, čo mu vynieslo šesť nominácií na Oscara. V roku 2008 nasledovala neveľmi úspešná športová dráma Leatherheads a lanský filmový festival v Benátkach otvoril Deň zrady. Film, ktorý vznikal od roku 2007, ale jeho uvedenie do kín tvorcovia odložili, lebo eufória po zvolení Baracka Obamu sa im nezdala vhodnou atmosférou. „Neprešiel ani rok jeho pôsobenia v prezidentskom úrade,“ objasnil Clooney, „a všetok optimizmus vyprchal. Ovzdušie, ktoré zavládlo, bolo pre premiéru nášho filmu priam ideálne.“

Clooneyho filmová dráma nadobudla po špinavej volebnej kampani na Slovensku pikantný nádych aj pre nás. Rieši totiž zásadné otázky: čo je dôležitejšie? Kandidát, alebo kampaň? Znamená pre kandidáta víťazstvo v kampani automaticky aj úspech? A do tretice: čím sa líšia demokrati od republikánov, alebo modrí od červených, keď morálkou určite nie?

Hoci sú zakotvené v presných a konkrétnych politických reáliách, Clooney sa vo svojich filmoch sústreďuje najmä na psychiku postáv, vzťahy medzi nimi a – na morálku. Nič neidealizuje, ale ani prvoplánovo nehodnotí. Hodnotenie necháva na diváka. Čo znamená, že jeho filmy potrebujú publikum, ktoré je schopné nielen dívať sa, ale aj chápať, premýšľať - a hodnotiť.

Deň zrady, kde Clooney sám stvárnil postavu demokratického prezidentského kandidáta Mike Morrisa, nie je o ňom a vlastne ani o prezidentských primárkach. Stredobod tvorí konflikt „starého“ s „novým“. Skúsený šéf kampane Paul Zara (Philip Seymour Hoffman) je dostatočne ostrieľaný, aby vedel, ako sa veci majú. Nemá problém splietať rafinované intrigy a chladne manipulovať s figúrkami na šachovnici. Predsa však vyznáva isté zásady a hodnoty, ktoré sú preňho dôležitejšie ako víťazstvo v kampani. Hrá šach a pripravuje súperovi nápadité pasce, no dodržiava pravidlá.

Mladý ambiciózny kandidátov hovorca Stephen Meyers (Ryan Gosling), ako sám vraví, je „ženatý s kampaňou“. A pre jej úspešné zavŕšenie je schopný dopustiť sa čohokoľvek. Všetkého. V mene úspechu sa dokáže dokonca obrátiť i proti samotnému kandidátovi či zapredať svoju dušu. Akékoľvek prostriedky vedúce k úspechu sú prijateľné, morálka a svedomie sú len smiešny staromódny balast.

Ako väčšina režírujúcich hercov aj Clooney si vie vybrať dobré obsadenie a vytvára interpretom podmienky na prejavenie hereckého nadania. Ryan Gosling suverénne zvládol prerod Meyersa z idealistického nadšenca na machiavellistického netvora. Netvora, ktorý si svoju ohyzdnosť vôbec neuvedomuje, ba verí, že koná správne, že robí dobrú vec. Čím je odpornejší, tým viac fascinuje.

V Dni zrady sa po prvý raz na plátne stretli mimoriadne nadaní charakteroví herci Philip Seymour Hoffman s Paulom Giamattim – ako súperi a konkurenti, vedúci kampaní dvoch prezidentských kandidátov. Výrazné postavy vytvorili Evan Rachel Woodová i Marisa Tomei. No, ako je v nových filmoch tohto typu zvykom, vyložene kladných postáv, ktoré by sa nedopúšťali takých či onakých svinstiev (či aspoň prasačiniek) tu vlastne niet.

Mimochodom, spoluproducentom filmu je ďalší herec veľkého mena – Leonardo DiCaprio. Deň zrady vznikal ako nezávislý projekt s rozpočtom 12 miliónov dolárov, pričom režisér prezradil, že väčšina tejto sumy pochádzala spoza hraníc USA.

Aj vďaka skúsenému kameramanovi Phedonovi Papamichaelovi nie sú očividné divadelné korene predlohy. Pôsobivo skĺbil dokumentaristický realizmus a civilnosť so psychologizáciou do celku, ktorému možno vyčítať azda len chvíľami prílišný chlad. No ten – hoci nie príjemný – je zámerný, funkčný a pôsobivý.

Deň zrady je trpká, občas až do sarkazmu zachádzajúca psychologická dráma. Moralita, ktorá by sa mohla odohrávať hoci v prostredí justície, biznisu či reklamy, ale situovanie do sféry politiky ju robí atraktívnejšou, zábavnejšou a zároveň mrazivejšou. „Mohli by ste ten príbeh situovať na Wall Street,“ povedal Clooney v Benátkach, „ba vlastne by sa mohol odohrávať kdekoľvek – a vždy by bol o tom istom. O morálke. O tom, či by ste boli schopní v mene úspechu upísať sa diablovi, alebo nie.“

V súlade s pôvodným názvom The Ides of March (Marcové ídy) nabáda film aj k ďalšej otázke: Kam by sa uberal svet, ak by Brutus Cézara 15. marca roku 44 pr. n. l. nebodol, ale ovládol a podmanil si ho?

„Súčasná atmosféra v mojej krajine – ale nazdávam sa, že podobné je to aj inde – je pre vládu veľmi neprajná. Pre ktorúkoľvek vládu. Bez ohľadu na politické strany. Zdá sa, že cynizmus víťazí nad idealizmom po každej stránke. No verím, že sa to zmení. A dúfam, že zmena príde už skoro,“ uzavrel v Benátkach George Clooney.

Deň zrady (USA 2011)