John Milius s Arnoldom Schwarzeneggerom to v roku 1982 mali ľahké. Ich béčkový film Barbar Conan nemal v áčkových kinách obdobu. Snáď len Star Wars, ale to je úplne iná hra. Marcus Nispel s Jasonom Momoom to dnes majú ťažšie: kiná sa presťahovali do nákupných centier, konkurencia je obrovská, plátna okupujú desiatky ba stovky najrôznejších superhrdinov, trpaslíkov, čarodejníkov, vlkolakov a upírov, mohutne podporované dokonalými trikmi, ktoré už vlastne prestávajú byť trikmi, sú digitálnou virtuálnou realitou. A áčkové filmy uvidíte leda tak niekde v rezervácii – na festivale.

Americký spisovateľ Robert E. Howard (1906 – 1936) sa príbehmi o barbarovi Conanovi, (ale aj kráľovi Kullovi či šermiarovi Solomonovi Kaneovi), ktoré publikoval od začiatku tridsiatych rokov, preslávil na celom svete a podieľal sa na formovaní subžánru literatúry fantasy, nazvaného sword and sorcery (meč a mágia). Conan a jeho fiktívny svet sú protipólom preumelkovanej, mondénnej aj intelektuálskej beletrie. Priamočiara akcia, brutalita a oslava sily sa v nich spája s mágiou, ale aj úplnou autorskou slobodou, neberúcou ohľad sa na realitu. Howard bol majstrovský rozprávač dlhých príbehov, ktorý čitateľom, frustrovaným všednosťou a krízou, ponúkal únik, oddych aj útechu. Po Howardovej predčasnej a dobrovoľnej smrti sa práce na Conanových úžasných dobrodružstvách ujali ďalší autori (L. Sprague de Camp, Lin Carter a i.).

V sedemdesiatych rokoch Conan prenikol do sveta komiksu a v roku 1982 mal premiéru výpravný veľkofilm Barbar Conan v réžii Johna Miliusa, s Arnoldom Schwarzeneggerom v hlavnej role. Na jeho úspech nadviazalo pokračovanie Conan Ničiteľ (1984) a v rovnakom svete sa odohrávala aj Červená Sonja z roku 1985. Hoci kritiky – najmä pokračovaní – boli zdrvujúce, filmový Conan sa stal kultom, vzorom a inšpiráciou. V 90. rokoch americké televízie vysielali dva animované seriály: Conan the Adventurer a Conan and the Young Warriors. V roku 1997 vznikol hraný seriál Conan the Adventurer. Conan prenikol do sveta videohier i stolových a kartových hier. John Milius sa ešte v roku 2002 pokúšal realizovať snímku Kráľ Conan: Železná koruna, ale Schwarzenegger dal prednosť politike a namiesto bojovného kráľa sa rok nato stal kalifornským guvernérom. V roku 2005 sa mali začať práce na animovanom filme Conan: Red Nails, ale do kín sa skôr dostala nová hraná filmová adaptácia. Aj tá si však najskôr poležala sedem rokov v štúdiách Warner, kým v roku 2007 práva odkúpili Nu Image a Millennium Films.

S filmom sa spájali mená režisérov ako bratia Wachowskí, John Milius aj Robert Rodriguez. Po tom, ako od projektu odstúpil Brett Rattner, producenti poverili réžiou Marcusa Nispela, v USA pôsobiaceho nemeckého tvorcu reklám a videoklipov, ktorý v roku 2003 úspešne debutoval remakom Texaského masakru motorovou pílou. Režíroval aj prerábku inej hororovej klasiky Piatok trinásteho a film o neohrozenom vikingskom bojovníkovi v Amerike Pathfinder. Spomedzi mnohých záujemcov o hlavnú rolu úspešne vyšiel Havajčan Jason Momoa. Mohutný model a manekýn (193 cm) herecké skúsenosti zbieral v televíznych seriáloch (Pobrežná hliadka, Stargate: Atlantis, Hra o tróny) a pre rolu Conana podstúpil špeciálny výcvik. Jeho otca Corina mal pôvodne stvárniť Mickey Rourke, po ňom Dolph Lundgren, ale nakoniec ho viac než uspokojujúco hrá Ron Perlman, ktorý mal nahovoriť animovaného Conana v nerealizovanom filme Red Nails a hlas mu prepožičal aj vo videohre.

Scenár dvojice mladých scenáristov Thomasa Deana Donnellyho a Joshuu Oppenheimera (Zvuk hromu) sa viac ráz prerábal. Napokon ho prepísal odborník na horor Sean Hood tak, aby ho priblížil Howardovým originálom. Výsledkom je mysteriózny príbeh o maske smrti, svätej krvi, túžbe po absolútnej moci a pomste. Nechýbajú v ňom exotické exteriéry, sporo odeté devy, silní muži, odporní zloduchovia (a ich ženské obdoby) ani komickí zlodeji. Dokonale plní funkciu absolútneho úniku a relaxu bez akýchkoľvek druhých plánov, myšlienok a posolstiev. Len meč a krv.

Nispel film poňal nie ako poklonu Howardovi či Schwarzeneggerovi alebo nostalgický pôžitok pre fanúšikov pôvodných filmov, ale ako modernú akčnú záležitosť pre súčasné publikum, ktoré ešte Conana nevidelo, nabitú až preťaženú digitálnymi trikmi. Po pompéznych heroických scénach Miliusových filmov niet ani stopy, zato blata, prachu a krvi je nadbytok. Výsledok príliš často pripomína akčnú bojovú videohru – lenže divákovi neponúka možnosť aktívne sa zapojiť do deja a necháva ho príliš často ľahostajným a chladným.

Momoa je ideálny Conan a jeho herecký register má, zdá sa, o čosi širší rozsah ako Schwarzeneggerov, ale filmu chýbajú ďalší ikonickí hrdinovia. Možno za to môže dlhá a komplikovaná história projektu, absencia populárnych hviezd, zlý casting, možno potreba ozvláštňovať bulharské exteriéry neustálym digitálnym kúzlením, možno primálo heroickej howardovskej štylizácie. Režisér, azda v mene hry na realizmus, jednotlivé scény často necháva bez vyvrcholenia, bez pointy či iného formálneho záveru, takže vyznievajú do stratena, neisto a rozpačito, čo sa dostáva do neželaného kontrastu s neustále znejúcou nadnesenou hudbou Tylera Batesa a odzrkadľuje sa aj v strihu. Svoje robí i digitálny formát 3D, redukujúci farby, jas a kontrasty, zdôraznený skutočnosťou, že film je v originálnom znení s českými titulkami. Tak či onak – zlý vládca Khalar Zym (Stephen Lang), jeho démonická dcéra Marique (Rose McGowan) ba aj princezná čistej krvi Tamara (Rachel Nichols) pri Momoovi vyznievajú akosi nevýrazne, šedivo, tlmene. Conanovi skrátka chýbajú dôstojní partneri aj súperi.

To je základná, ale zároveň možno jediná vážna pripomienka. Tvorcom treba poďakovať za prístup, za to, že z Conana nespravili bezpohlavného, politicky korektného, ideály a rodinné hodnoty šíriaceho priateľa dietok. Ak je Barbar Conan, podobne ako Zrodenie planéty opíc, úvodnou časťou zamýšľaného filmového cyklu, držíme mu na ďalšej ceste za čerstvou krvou všetky palce. Je najvyšší čas. Krízy i frustrácií už máme aj na rozdávanie.

Pán Robert E. Howard sa v hrobe neobracia. Nanajvýš len tak mierne vibruje.