Všetko tu už bolo: aj kríza stredného veku, aj návrat v čase, aj výpadky pamäti po preflámovanej noci. Traja scenáristi – Josh Heald, Sean Anders a John Morris – to sústredili do jedného filmu. Problémom snímky To bol teda zajtra žúr (Hot Tub Time Machine, USA, 2010) režiséra Stevea Pinka však nie je nepôvodnosť námetu, ale fakt, že ho nespracovali originálnejším spôsobom. Ich spoločné dielo má všetky (najmä zlé) znaky amerických teenagerských komédií, v ktorých ide zväčša o chľast a sex, vulgárny jazyk a fekálne vtipy. Teraz sú však hlavnými postavami muži okolo štyridsiatky, a tak všetko, čo by sa dalo mladým hrdinom ako-tak tolerovať, pôsobí oveľa trápnejšie.

Adam (John Cusack), Lou (Rob Corddry) a Nick (Craig Robinson) sú bývalí priatelia zo strednej školy, stručne muži, ktorých nazývajú lúzermi. Život sa im vymkol z rúk, mladícke sny nenaplnili, ani priateľstvo už nie je tým, čím bývalo. V dramatickej chvíli Louovho pokusu o opakovanú samovraždu sa predsa len spoja a rozhodnú stráviť víkend na miestach, kde boli pred dvadsiatimi rokmi šťastní. Horské mestečko Kodiak Valley len vzdialene pripomína niekdajšie centrum bujarej zábavy, a tak trojici kamarátov, ku ktorým sa pripojil aj Adamov synovec Jacob (Clark Duke), zostáva iba fľaška. Po bujarej noci, strávenej najmä v hotelovej vírivke, ktorá je strojom času, sa ocitnú v roku 1986. Znova sú mladí, znova majú život pred sebou, a spolu s tým aj opakovanú príležitosť zapracovať na svojom budúcom osude... Hoci vedia, ako sa bude vyvíjať, a teda majú možnosť vyhnúť sa všetkým chybám a omylom, zrejme sa vôbec nepoučili, a tak záverečný šťastný koniec, ku ktorému po mnohých bitkách, pitkách a sexuálnych hrách dospejú, je ako z iného filmu. Napokon, logika je tu naozaj nedostatkovým tovarom, akoby sa predpokladalo, že v komediálnom žánri je všetko dovolené.

Osemdesiate roky, s ktorými je štvorica konfrontovaná, sú charakterizované niekoľkými vonkajšími znakmi (pestré elastické overaly, účesy, hudba), ktoré nie sú prítomnosti natoľko vzdialené, aby navrátilcom spôsobili šok. Skôr oni spôsobujú skraty v komunikácii, keď narážajú na absenciu technických výdobytkov, ako sú mobily či internet, a s tým spojenú nechápavosť vtedajších mladých. Z konfrontácie dvoch generácií, oddelených dvadsiatimi rokmi, však autori filmu vydolovali minimum humoru. Ten sa zakladá, ako sme už v úvode spomenuli, najmä na početnom „fuckovaní“ a opakovanom predvádzaní všetkých ľudských výlučkov. (Ťažko natrafiť na ľahkú americkú komédiu, v ktorej by sa nezvracalo, nemočilo či neejakulovalo. To všetko je v bežnom živote prirodzené, ale prečo sa musíme na to dívať v kine?) Opakovanie gagov bolo očividne jedným z tvorivých postupov autorov, stačí si spomenúť na jednorukého nosiča batožiny.

Neboli by sme spravodliví, keby sme neocenili bezprostredné herectvo ústredných postáv (občas prekračujúce – v súlade so scenárom – cit pre mieru), niekoľko skôr slovných ako situačných humorných zábleskov, svižnú kameru (výborná je scéna vírivkového návratu do súčasnosti) a dobre vybrané pesničky vrátane niekoľkých hitov. Pop kultúrne odkazy sú adresované najmä americkému publiku – okrem zopár narážok na úspešné televízne seriály, zmienku o studenej vojne proti Rusom, antikomunizme, Madonne či Martine Navrátilovej väčšina hlášok nenachádza v európskom divákovi žiaducu ozvenu. Z hlušiny, ktorá nudí napriek tomu, že ubieha klipovým spôsobom, by sa ešte dala vari vydolovať myšlienka o význame priateľstva v živote človeka, muža obzvlášť, no to je asi všetko. Zdá sa, že nenáročná sci-fi komédia by zarezonovala najskôr na nejakom letnom pivnom festivale. Najmä vtedy, keby hladina alkoholu v krvi divákov bola totožná s hodnotami, ku ktorým sa dopracovala štvorica na svojom historickom žúre.

To bo teda zajtra žúr (Hot Tub Time Machine), USA, 2010
Scenár: Josh Heald, Sean Anders, John Morris
Réžia: Steve Pink
Kamera: Jack Green
Hudba: Christophe Beck
Hrajú: John Cusack, Rob Corddry, Craig Robinson, Clark Duke, Crispin Glover, Chevy Chase, Lyndsy Fonseca, Lizzy Caplan, Sebastian Stan, Collette Wolfe a ďalší

Foto: Palace Pictures