Úspech ságy Twilight vlastne nie je až taký prekvapivý. Koniec 20. a prah 21. storočia v rozvinutých krajinách sú poznamenané zmesou pragmatického materializmu a túžby po zázraku. Po niečom nadprirodzenom, tajomnom, mystickom – ale nezáväznom. Nie je to vážny zodpovedný príklon k viere a k cirkvám, ale vyhľadávanie a obľuba zábavy, úniku vo forme fantastických príbehov. Po racionálnom a konštruktívnom období vedeckej fantastiky nastúpila éra skutočných i umelých mýtov, žánru fantasy, drakov, zázračných mečov, čarodejníkov, netvorov a upírov.

No i medzi posledným desaťročím minulého storočia a prvým desaťročím storočia nášho je rozdiel. Najvýrečnejšie ho dokumentujú dve ženy – spisovateľky. J. K. Rowlingová v podobe Harryho Pottera priniesla úplne nový hravý svet, zaujímavých hrdinov a napínavé príbehy. Stephenie Meyer šla na vec opačne. Ako skúsená obchodníčka: preskúmala trh, zistila, že mladým dievčatám nestačia klasické zaľúbené príbehy, ale neuspokojuje ich ani „chlapčenská“ akčná zábava, nuž im ponúkla slová, slová, slová. Slová, ktoré na prvý pohľad vyzerajú odvážne, hlboko, múdro, revoltujúco, osudovo – no druhý pohľad im už venuje len sotvakto, sotvakto odhalí, že sú prázdne a falošné. V ére čoraz rýchlejšej konzumácie si len málo ľudí všimne, že románová sága Twilight (Stmievanie) neponúka dohromady nič, okrem majstrovsky vypracovanej pózy. Lenže – prečo by práve táto románová sága mala byť iná ako väčšina súčasnej ľudovej zábavy?

V literatúre, ktorú hádam ešte i dnes možno chápať ako inšpiráciu pre predstavivosť väčšiny čitateľov, to azda až tak neprekáža. Ba práve naopak. Estetickú, emocionálnu i myšlienkovú prázdnotu dokážu vďačné čitateľky preklenúť svojou imagináciou, doplniť na svoj obraz, aby im Meyerovej slová sadli ani uliate. Literatúra, ktorá dokáže v čitateľoch niečo prebudiť, môže byť plytká i umelecky bezcenná, nie je však zlá a zbytočná.O tom, že to funguje, svedčí fakt, že autorka v roku 2008 predala 29 miliónov kníh a rok na to 26,5 milióna, dovedna viac než 100 miliónov v 37 jazykoch.

Takýto úspech si nemohli nevšimnúť kapitáni biznisu s filmovými snami. Konkrétne šéfovia nových ambicióznych americko-britských štúdií Summit Entertainment, v ktorých vznikol aj multioscarový film režisérky Kathryn Bigelow Smrť čaká všade. Pochopili, že Meyerovej predloha nie je nič iné, len marketing – a k jeho filmovej adaptácii pristúpili adekvátne. Vyrobili produkt presne určený konkrétnej cieľovej skupine. Angažovali menej známych hercov s dôrazom na výzor, zato bez ohľadu na prípadné herecké nadanie. Scenár nechali vytvoriť autorke televíznych seriálov Melisse Rosenberg, režisérkou sa stala Catherine Hardwicke, tvorkyňa provokatívnej drámy Trinástka o divokom sexuálnom živote mladučkých dievčat z amerického predmestia.

Recept vyšiel na sto percent. Nakrúcanie bolo relatívne lacné (rozpočet 32 miliónov dolárov). Odborná kritika síce film znosila pod čiernu zem, zato len na vstupnom do kín zarobil vyše 400 miliónov dolárov, pričom odhadované zisky z predaja videonosičov a televíznych práv sú podobné.

Štúdiá Summit Entertainment narazili na zlatú žilu. Dokázali, že peniaze do pokladníc kín môžu priniesť nielen mladí krvilační muži, ale aj ich romanticky založené vrstovníčky. Pokračovanie s názvom Twilight sága: Nov malo ešte horšie kritiky, nominovali ho na štyri posmešné Zlaté maliny – a utŕžilo na vstupnom 709 miliónov. Dospievajúce dievčatá boli také hladné po modernej filmovej romantike, okorenenej módnym nádychom EMO, že dokázali prijať čokoľvek. Zo ságy Twilight sa stal kult. Tak ako Star Trek majú svojich trekkies, Twiligth má twilighterov. Presnejšie: twilighterky nekriticky a s obdivom prijímajúce všetko, čo im producenti podhodia. Treba však priznať, že producenti hádžu veľmi presne. Je to celkom iná romantika ako tá, čo dojímala ešte predchádzajúcu generáciu. Drsná, záhadná, tajomná, mrazivá – a zároveň vyhovujúca puritánskej americkej spoločnosti.

Film ako čistý marketingový produkt nemožno hodnotiť bežnými kritériami. Nejde o film ako druh umenia a už vonkoncom nie o nejaké sebavyjadrenie či posolstvo. Cieľom nie je nič iné ako zárobok, dosahovaný presne cieleným ukájaním hladu cieľovej skupiny po lacnej, prostoduchej, ale predsa len modernej romantike, s ktorou sa veľká časť diváčok s radosťou stotožňuje. A tento cieľ plní sága skvele. Na druhej strane však tým, ktorí nie sú jej fanúšikmi, neposkytuje nič okrem nudy a mierneho znechutenia.

Aktuálnej tretej časti stačili štyri dni po premiére, aby utŕžila štvrť miliardy dolárov. Režíroval ju David Slade, známy odporca podobných marketingových produktov, ale ctiteľ peňazí. Neodpustil si síce zopár ironizujúcich a sebaparodizujúcich momentov, tie si však nikto z bežného publika nevšimne a samotný film nijako neozvláštňujú ani neobohacujú. Rovnako ako prázdnota až hlúposť dialógov, absencia charakterov aj príbehu. Pekne aranžované zábery, vizuálne pôsobivé romantické scény v najrôznejších atraktívnych prostrediach, do pol pása obnažení svalnatí chlapci, problémy s rodičmi, maturita, „ťaživé“ vyberanie sa medzi láskou k indiánskemu vlkolakovi či bielemu démonickému upírovi... a, aby sa nepovedalo, i zopár celkom dobre realizovaných akčných scén. Toto, vážení, je romantika pre dievčatá, odchované televíziou MTV, Facebookom a YouTube. Rozum ani myšlienky tu nie sú podstatné, dominuje efekt, pocit, zážitok, atrakcia.

Napriek tomu to film ešte nemá vyhrané. Producentom musí robiť vrásky na čele skutočnosť, že kritici sú tentoraz až podozrivo zhovievaví.

To neveští nič dobrého!

Twilight sága: Zatmenie (USA 2010)

The Twilight Saga: Eclipse

124 minút

Námet: Stephenie Meyer. Scenár: Melissa Rosenberg. Réžia: David Slade. Kamera: Javier Aguirresarobe. Strih: Art Jones, Nancy Richardson. Hudba: Howard Shore. Účinkujú: Kristen Stewart, Robert Pattinson, Ashley Greene, Taylor Lautner, Peter Facinelli, Jackson Rathbone, Kellan Lutz, Nikki Reed, Dakota Fanning a ďalší.

Premiéra 1. júla 2010

Foto: SPI International