„Ten bicykel si už videla?“ spýtal sa ma kolega, keď si nevedel momentálne spomenúť na názov a obom nám bolo jasné, že hovorí o českom filme Protektor. Bicykel je totiž výraznou rekvizitou a zároveň metaforou, ktorá zohráva svoju úlohu nielen na plagátoch, ale aj ako leitmotív príbehu. Veď tvorcovia si vybrali ako motto údajný Hitlerov výrok: „Čech je ako bicyklista, ktorý sa hore hrbí, ale dole šliape.“ Korešponduje to s obdobím Protektorátu, v ktorom sa dej odohráva, ale zároveň naznačuje tému manipulácie a kolaborácie, ktorá môže presiahnuť historicky až k súčasnosti.

Protagonistami príbehu je manželská dvojica - ambiciózny rozhlasový reportér Emil Vrbata (vynikajúci Marek Daniel) a atraktívna herečka Hana (Jana Plodková), ktorej sa rysuje úspešná filmová kariéra. Tá však stroskotá na jej židovskom pôvode lebo sa píše rok 1938. Emil vie, že „rasovo zmiešané manželstvo“ môže ohroziť aj jeho kariéru, ale odmieta rozvod. Zdôrazňuje Hane, že ju miluje a postará sa o ňu. Nahovára si, že keď sa dá do služieb nemeckej propagandy zachráni tak svoju veľkú lásku. Navyše, jeho žiarlivosti vyhovuje, že je manželka zavretá sama v byte a on jej život nielen zachraňuje, ale aj ovláda. Postupne sa však Emil čoraz viac zapletá, kolaborácia sa prehlbuje, jeho láska sa mení v „protektorstvo“ a manželia sa čoraz viac odcudzujú.

Nie, nechcem prerozprávať celý obsah. Len naznačiť východisko druhého celovečerného filmu režiséra a spoluscenáristu Marka Najbrta (debutoval v roku 2004 filmom Majstri). Mimochodom, mal mimoriadne šťastnú ruku pri výbere hercov on i jeho manželka Kateřina, ktorá pôsobí ako známa castingová režisérka. Predstavitelia Emila a Hany - Marek Daniel (1971) a Jana Plodková (1981) sú totiž, napriek niekoľkým menším úlohám pred kamerou relatívne neznámi divadelní herci z Brna. O to viac sú pre diváka prijateľní a dôveryhodní v svojom konaní. Hana vo svojej naivite a frustrácii, Emil vo svojej neistote, strate sebaúcty, keď sa v čase atentátu na Heydricha ocitne v kolotoči nedorozumení a náhod, strachu a nádeje. Zaujímavú postavu šéfa, ktorý Emilom manipuluje , výborne stvárnil slovenský herec Richard Stanke, a navyše sa úspešne popasoval nielen s češtinou, ale i s nemčinou.

Celkovo zaujme psychologická drobnokresba jednotlivých postáv, detaily, ale i prepletanie dejových línií i prostredí (vrátane filmových ateliérov či rozhlasu) a pôsobivý strih, kde zohráva svoju reálnu i metaforickú úlohu koleso bicykla. Všetko v tlmenej farebnosti. Jednotlivé scény sú precízne vypracované, bez násilnej uvravenosti a drastických scén. To, čo je dôležité sa odohráva skôr pod povrchom a zaznamenávame to len akoby náhodným pohľadom. A predsa film vypovedá presne o atmosfére a pocitoch ľudí, ktorí sa ocitli v ohrození a chcú prežiť. Niekedy je to všetko viac v náznaku, inokedy akoby ekvilibristika s provokáciami (napríklad fotografovanie Hany). Inokedy si divák nie je celkom istý – stalo sa to, alebo je to iba predstava protagonistov (záverečné scény)?

V každom prípade je to mimoriadny a kultivovaný pohľad do histórie aj psychológie. Najlepší český film roku 2009. Tento prívlastok získal film Protektor , keď z jedenástich nominácii premenil na Českého leva hneď šesť v kategóriách Najlepší film, Najlepšia réžia, Najlepší scenár, Najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe, Najlepší strih a Najlepšia hudba.

Takéto ocenenie vzbudzuje, samozrejme, mimoriadny divácky záujem, ale zároveň aj vysokú mieru očakávania.. To môže byť však niekedy aj zradné. Lebo i keď sa človek skláňa pred filmárskym majstrovstvom tvorcov a príbeh ho zaujme, akosi ho necháva vnútorne chladným. Osobne som sa cítila akoby v pozícii citovo nezainteresovaného pozorovateľa. Až do chvíle, kým som doma zistila, že sa k niektorým filmovým momentom v duchu vraciam a uvažujem – akoby som sa zachovala v takej situácii ja, alebo – bez ohľadu na historický kontext, v akomkoľvek čase - kde sú hranice zrady vlastného ja, keď sa treba rozhodovať?

Protektor, Česká republika, 2009
Scenár: Robert Geisler, Benjamin Tuček, Marek Najbrt
Réžia: Marek Najbrt
Kamera: Miloslav Holman
Architekt: Ondřej Nekvasil
Kostýmy: Andrea Králová
Hudba: Midi Lidi
Hrajú: Jana Plodková, Marek Daniel, Klára Melíšková, Richard Stanke, Tomáš Měcháček, Jan Budař a ďalší