V pondelok 4. apríla 2016 vo veku nedožitých 74 rokov zomrel filmový publicista, historik a organizátor Štefan Vraštiak, neúnavný propagátor kinematografie na Slovensku. Niekdajší riaditeľ a dlhoročný pracovník Slovenského filmového ústavu (SFÚ) celý svoj život zasvätil filmu. Za mapovanie bielych miest v dejinách slovenskej kinematografie bol pred tromi rokmi ocenený Cenou ministra kultúry za celoživotný prínos pre slovenskú kinematografiu.

Štefan Vraštiak sa narodil 23. apríla 1942 v obci Žaškov v okrese Dolný Kubín. Vyštudoval filmovú vedu na pražskej FAMU, ktorú absolvoval v roku 1967 diplomovou prácou na tému Zrod a vývoj slovenského filmu a kinematografie. Po skončení štúdia sa presťahoval do Bratislavy, kde po vojenčine začal svoje dlhoročné pôsobenie v Slovenskom filmovom ústave. V SFÚ pôsobil nepretržite od roku 1969 do polovice roku 2004, kedy odišiel na dôchodok. Aj v dôchodkovom veku sa v SFÚ venoval vybraným činnostiam a svoj pracovný pomer v ústave definitívne ukončil v polovici roka 2011.

Diapazón činností Štefana Vraštiaka bol mimoriadne bohatý. Bol predsedom Slovenského filmového zväzu, predsedom Kruhu priateľov českej kultúry v Bratislave, tajomníkom Klubu filmových novinárov, členom sekcie Literárneho fondu pre televíziu, film, video. Bol aj  jedným zo spoluzakladateľov festivalov Etnofilm Čadca, Art Film Trenčianske Teplice, Gay Film Festival Tajov, spolupracoval tiež s MFF Karlovy Vary a Festivalom českých a slovenských filmov. Na mnohých domácich a zahraničných festivaloch pôsobil ako porotca. Založil časopis Kinoinformácia/Kinema, vydal 52 zväzkov edície Dokumenty, bol spoluautorom publikácií Malá encyklopédia filmu a Encyklopédia filmu a podpísal sa pod vyše sto rôznych bulletinov a skladačiek o slovenskom filme. V roku 1992 založil bulletin Klubu filmových novinárov (KFN) Informácie, ktorý nadväzoval na osemnásťročnú tradíciu Kinemy, bol aj členom redakčnej rady mesačníka Film.sk. S  menom Štefana Vraštiaka sa spája udeľovanie najstaršej filmovej ceny na Slovensku Igric a Cien slovenskej filmovej kritiky. Všetky tieto aktivity sú výsledkom jeho dlhoročnej, aktívnej a neúnavnej faktografickej práce v slovenskej kinematografii.

Jednou z najvýznamnejších udalostí v pôsobení Štefana Vraštiaka v kontexte dejín slovenskej kinematografie bolo objavenie originálneho filmu Jánošík z roku 1921 režiséra Jaroslava Siakeľa, ktorý ležal vyše päťdesiat rokov v garáži producenta Jána Závodného v Chicagu. Téme Jánošíka vo filme sa venoval dlhé roky, v roku 1991 napísal publikáciu Jánošík 1921 – historická rekonštrukcia o prvom slovenskom celovečernom hranom filme, ktorá vyšla pri príležitosti 70. výročia vzniku Siakeľovho filmu. Vraštiak stál aj pri objave filmov, ktoré nakrútila Matica slovenská v Juhoslávii v rokoch 1938 – 1942 alebo dokumentov k slovenským filmom Hanka sa vydáva a Strídža spod Hája.

Za svoju prácu a úsilie získal viacero ocenení. V roku 2006 Cenu slovenskej filmovej kritiky za pätnásťročné redaktorské práce v mesačníku KFN (SSN) a v roku 2005 mu bola udelená Cena Karla Čapka za propagáciu diela bratov Čapkovcov na Slovensku i za aktivity súvisiace s česko-slovenskou vzájomnosťou. Cenu ministra kultúry SR za celoživotný prínos pre slovenskú kinematografiu a audiovíziu v oblasti histórie a filmografie a za mapovanie bielych miest z dejín slovenskej kinematografie získal v roku 2013.

Foto: SFÚ, fotoarchív © Miro Nôta

Posledná rozlúčka so Štefanom Vraštiakom sa uskutoční v pondelok 11. apríla 2016 o 15.30 hod. v bratislavskom krematóriu.