Niektorých doma, niektorých mimo, zastihla v prvý sviatok vianočný, 25. decembra 2023, veľmi smutná správa - navždy nás opustila vo veku 79 rokov popredná slovenská novinárka Elena Ťapajová. Naša Elenka, hovorili sme jej aj Ťapka, odišla tíško a nečakane. Stalo sa to síce po dlhej a ťažkej chorobe, ale aj tak nás to šokovalo. Elenka, písala dlhodobo aj pre náš filmový časopis Filmpress a preto najprv o našej spolupráci.

V roku 2009 sa filmoví novinári rozhodli vydávať internetový filmový časopis a Elenka patrila k jeho kmeňovým autorom. Začiatky boli ťažké. Štyria nadšenci – Elenka Ťapajová, Nina Hradiska, Miloš Ščepka a autorka článku - sa nedali odradiť ničím. Písali sme tri roky zadarmo. Keď sa nad nami Audiovizuálny fond zľutoval, začali sme prácu recenzentov honorovať. Keď som to Elenke oznámila, opýtala sa ma prekvapene:„A to dostaneme aj peniaze ?“ Jednoducho nechcela tomu veriť a bolo je to jedno. Neskôr som zistila, že robila „zadarmo“ aj naďalej. Ťažko sa pohybovala a ako vzácny poctivec chodila na všetko do kina – tam aj späť taxíkom. Keď k tomu prirátam vstupenku do kina, veru jej neostalo z honoráru takmer nič. Píšem to len na ukážku toho aký to bol človek. Milovala svoju robotu, robila ju poctivo a na peniazoch jej nikdy veľmi nezáležalo. Neraz som skonštatovala, že si za „životného partnera“ vyhliadla novinárčinu a celý život mu -.jej ostala verná.

Elena Ťapajová bola skutočnou novinárkou osobnosťou a dlho už legendou. Narodila sa v nezabudnuteľný deň 29. augusta 1944, v deň vypuknutia Slovenského národného povstania. Detstvo a mladosť prežila v Žiline, vyrastala medzi knihami (otec viedol kníhkupectvo), ktoré hltala plným priehrštím a keď niekto niečo nevedel – odpoveď bola: "Spýtaj sa Ťapky." Žurnalistiku skončila na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a promovala v roku 1968. No už ako poslucháčka absolvovala stáž v časopise Slovenka a rok pred skončením štúdia už bola jeho redaktorkou. Pracovala tam štyri desaťročia až do odchodu do dôchodku v roku 2004. No písať tak pre Slovenku, ako aj iné časopisy neprestala. Publikačne bola činná bola ešte pred dvomi rokmi. Jej kvalitnú žurnalistiku ocenil neskôr aj časopis Slovenka, ktorý jej v roku 2014 udelil  na základe ankety  mimoriadnu cenu Slovenka roka. Niekoľko dní pred smrťou dostala aj titul Osobnosť Bratislavy za rok 2023. Prevziať toto významné ocenenie, ktoré si právom zaslúžila, už nemohla. Zastúpila ju rodina. No mala z toho úprimnú radosť. Škoda, že prišlo tak neskoro, ale vďaka, že sa tak stalo.

Aká teda bola naša Elenka? Pracovitá, spoľahlivá, dobrá priateľka, ale predovšetkým dobrý človek. Nežná a dobrosrdečná Ťapka hádam ani nemala nepriateľov. Nikdy som od nikoho nepočula na ňu ani jediné zlé slovo. Veď ani nebolo za čo. Škodila ? No len sebe, svojmu zdraviu. Všetko malo, bohužiaľ, prednosť. Elenku od malička fascinovala kultúra, tej sa venovala celý život. Poctivo absolvovala všetky Bratislavské lýry, fundovane o nich písala, vyhliadol si ju aj slávny francúzsky šansoniér Gilbert Becaud a zatancoval si s ňou na javisku, samozrejme, za mohutného potlesku. Nevynechala ani jednu divadelnú premiéru, novinárke filmové premietania (kým ešte boli) a vždy o všetkom napísala. Spomínajú na ňu na aj kolegovia a usporiadatelia Medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch. Neprešiel rok, aby sa na ňu nepýtali. Chýbala im. Vážili a neprestanú si ju vážiť herci, režiséri, speváci. Museli by sme si dať veľa práce, aby sme všetky jej rozhovory, recenzie, články dokázali zrátať. Tí, o ktorých písala však na ňu však nezabudli.

Elenku zajímalo všetko – ľudské osudy, snažila sa každému pomôcť, keď to škrípalo v pošramotených ľudských vzťahoc vždy sa to snažila urovnať, ale predovšetkým milovala do konca svojho života najviac svoju profesiu. To ju charakterizuje najvýstižnejšie. Drahá naša Elenka, niečo s tebou nenávratne odišlo – budeš nám veľmi chýbať...

Posledná rozläčka so zosnulou bude 5. januára 2024 o 9,30 hod. v krematóriu v Bratislave, informoval jej bratranec Peter Ťapaj starší.