Béla Tarr je meno, ktoré asi filmovým fanúšikom netreba pripomínať. Mimoriadne osobitý tvorca, známy skôr pomalým štýlom a artovými snímkami naposledy vydýchol 6. januára 2026 v Budapešti. V čase úmrtia mal 70 rokov a podľahol dlhšie trvajúcej chorobe, čo potvrdila aj Maďarská asociácia filmárov. V priebehu svojej kariéry síce nenakrútil veľa filmov, no i napriek tomu sa nimi výrazne zapísal nielen do maďarskej histórie.

Narodil sa 21. júla 1955 v Pécsi. Filmu sa začal venovať už ako šestnásťročný, no v tej dobe nakrúcal iba amatérske snímky. Dvere k budúcej sláve mu pootvoril jeho krátkometrážny titul Hotel Magnezit (1978), ktorým získal pozornosť štúdia Bélu Balázsa. Vďaka tomu mohol nakrútiť svoj prvý profesionálny film, drámu Rodinný kozub (1979), po ktorom nasledovala psychologická dráma Outsider (1981), Panelové vzťahy (1982), Jesenný almanach (1985) a Zatratenie (1988). Jeho asi najslávnejší snímok vznikol v roku 1994 a nejde o nič iné ako oceňované Satanské tango.

Neskôr ešte nakrútil mysteriózne Werckmeisterove harmónie (2000), noirového Muža z Londýna (2007) a jeho vôbec posledným dielom uvedeným na veľkých plátnach je podobenstvo Turínsky kôň (2011). Podieľal sa aj na televíznom Macbethovi (1982) a bol jedným z režisérov kolektívneho projektu Vízie Európy - 25 režisérov, 25 krajín (2004). Jeho tvorba ovplyvnila viacerých tvorcov čo prišli po ňom a čiastočnú inšpiráci jeho dielom priznal aj známy americký režisér Gus Van Sant (Dobrý Will Hunting, Milk).