Zajtra sa predstavia hviezdy: Johnny Depp a Ethan Hawke

KVlogo resizePiatok bude asi najhektickejší deň na festivale, konečne sa mladí dočkajú svojho miláčika Johnnyho Deppa a takisto populárneho herca Ethana Hawkea. No ak si niekto myslí, že sa s nimi stretnú na zvyčajnej tlačovej besede, je na omyle. Nič nebude. Johnny sa ukáže (ak sa niečo v poslednej chvíli nezmení) na tlačovej besede k filmu, ktorý bude uvádzať. Snímka má názov Hrniec zlatých dukátov: Pár drinkov so Shanom MacGowanom (Crock of Gold: A Few Rounds with Shane MacGowan). V posledný deň festivalu sa ešte prihovorí divákom pred filmom Minamata. Takže sa bude dať s ním stretnúť. Ethan Hawke zajtra uvedie tiež jeden film pod názvom Zúfalstvo a nádej (First Reformed) a na záver festivalu prevezme Cenu prezidenta MFF KV. Účastníkom festivalu ostáva len dúfať, že ani jeden nebude skúpi na slovo.

O posledných štyroch súťažných filmoch
Boje resizeKeď Emma dovrší dvadsať rokov okamžite sa prihlási do armády. Chce ísť predovšetkým a šľapajach svojho otca, ale takisto zbaviť sa akejsi prázdnoty a samoty. Výcvik je tvrdý a pre mladú ženu dosť vyčerpávajúci, ale všetko dokonale zvládne, len potlačiť svoje city k seržantovi Richardsovi nie. Vyžaduj od nej nemožné, žena však splní všetko čo chce, i keď je to už na hranici týrania. Kanadský režisér Nicolas Roy vo filme Boje (Guerres) nehovorí len o bojoch samotných, ale aj o bojoch, či skôr vnútorných démonoch, s ktorými obaja hlavní hrdinovia bojujú oveľa urputnejšie. Emmu veľmi sugestívne zahrala Éléonora Loiselle a Richardovu tvrdosť, sebectvo, i potlačené city, výborne stvárnil David La Haye.

Podľa mnohých, a prikláňam sa k ich názoru, najzaujímavejším filmom hlavnej súťaže je Skúška (Ezmün) irackého režiséra Shawkata Amina Korkiho. Snímka vznikla v koprodukcii: Nemecko, Irácky Kurdistan a Katar. Témou je, ako vo vojnou zničenom irackom Kurdistane môžu ženy slobodne rozhodovať o svojom živote a vyzerá to tak, že nijako, ale okrem tejto ústrednej témy dáva tejto snímke všeobecnú platnosť predovšetkým odhalenie korupcie v chorom školskom systéme. No a koho sa dnes na svete korupcia a chabé vzdelanie netýka? Sestra Rožín, Šilan, trpí v manželstve, rodina jej ho vybrala a neklape to. To isté čaká aj Rožín a jej jedinou záchranou je dostať sa na vysokú školu, presnejšie urobiť Skuska resizepohovory. A nie je to len jej problém. Sestra jej chce za každú cenu pomôcť, predá všetky šperky, aby mohli zaplatiť bluetooth slúchadlá a mobil, cez, ktorý jej bude diktovať správne odpovede. A takto okradnutá nie je sama, ale takmer všetci adepti na štúdium. Lenže vždy sa nájde niekto komu to nie je jedno a podvod sa prevalí. Stopy dobrého biznisu vedú, žiaľ, až k vedeniu univerzity. To, že korupcia rozkvitá všade tam kde je istá časť obyvateľstva žije na hranici chudoby, netreba osobitne zdôrazňovať. Je to jej živná pôda a plodí nejednu tragédiu u podvedených aj u korupčníkoch. Právo na vzdelanie, právo na rozhodovanie o vlastnom živote, korupcia, podvody a podvyživené školstvo - to sú témy, ktoré mimoriadne múdro a sugestívne pospájal do jednoliateho celku talentovaný irácko-kurdský tvorca Korki. Som zvedavá, či sa názor filmových novinárov stretne aj s hodnotením medzinárodnej jury.

Postapokalyptická vízia sveta
Zpravaozachranemrtveho resizeČeský režisér Václav Kadrnka sa na veľké prekvapenie stal v roku 2017 víťazom karlovarského festivalu s road movie Křižáček. Tentoraz je opäť v hlavnej súťaži s filmom Správa o záchrane mŕtveho, v ktorom hlavné úlohy stvárňujú Zuzana Mauréry a Vojtěch Dyk. Otec rodiny po mozgovej mŕtvici upadne do kómy, predpoveď je zlá, manželke a synovi lekári  veľkú nádej nedávajú. Lenže oni to nevzdávajú - denne sedia pri bezvládnom tele, prihovárajú sa mu, snažia sa nájsť slová, na ktoré by zareagoval, prosto robia čo sa len dá. Navyše manželka podpláca lekárov, aby mohli byť neustále pri ňom. Film je, ako u Kadrnku vždy, zdĺhavý, nič prevratné sa nedeje, ale  asi hĺbavejších ľudí núti zamyslieť sa nad zmyslom života.

Kým Kadrnkovo rozprávanie je pomalšie, o to vzrušujúcejší je obraz postapokalyptického sveta v talianskom filme Zem potomkov (La terra dei figli) režiséra Claudia Cupelliniho. Po civilizácii sa zľahla zem, ale otec poznal život pred apokalypsou. Syn sa narodil do zničeného sveta, navyše žije v úplnej izolácii, otec ho mal podľa nových Zempotomkov resizepravidiel okamžite zabiť, matka pri pôrode zomrela. Nedokázal však svoje jediné dieťa zabiť, ale snažil sa ho vychovať bez akýchkoľvek náznakov nežnosti - surovo a kruto. Tak, ako si to zničený svet vyžaduje. Chorľavý otec zomrie a zanechá synovi len svoj denník. Chlapec však nevie čítať, a to ho ženie hľadať niekoho, kto by mu to prečítal. Donúti otcovu priateľku otvoriť železné vráta a vypláva do zbedačeného a zvlčilého sveta. Chlapec, ktorý nemá ani meno, sa stretne krutosťou, ale napriek všetkému sa v ňom prebudia pozitívne ľudské vlastnosti. Začína byť empatický a spolucíti s tými, ktorí trpia, najmä s nešťastnou Máriou. Potom, ako mu jeden z nešťastníkov istú pasáž z otcovho denníka prečíta, mladý muž už vie čo je a bude jeho poslaním. Napriek hrôzam, ktoré títo dvaja mladí ľudia zažijú, iskrička nádeje sa zapálila a je nádej, že sa lepší svet bude možno dať znovu vybudovať. Pre zaujímavosť Cupelliniho inšpiroval rovnomenný Gipiho komiks o dystopii, ktorý je varovnou viziou našej budúcnosti. Veľkú hereckú príležitosť dostal taliansky raper Leon de La Vallée a tiež Maria Roveran, ale najmä prvý spomínaný sa svojej príležitosti zhostil na výbornú.

Podľa mojej mienky štyri filmy sú adeptmi na Krištáľový glóbus: Skúška, Bod varu, Zborovňa a možno aj Zem potomkov. Použijem osvedčenú frázu: A všetko bude inak.

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.