O čom sa na festivale najviac hovorí. O rockovom koncerte Tima Robbinsa a o „prekliatom" filme Terryho Gilliama Muž, ktorý zabil Dona Quijota. Zaujímavejšia je vraj diskusia okolo filmu ako samotná snímka – tento názor prevláda. Je to síce pravda, ale rozruch robí na festivale charizmatická osobnosť Terryho Gilliama. Je vtipný, nič mu nie je sväté, uťahuje si zo všetkého, predovšetkým zo seba. Či to tak dokonale hrá nedokážem posúdiť, ale upútať pozornosť na seba dokáže dokonale. Bývalý člen komediálnej skupiny Monty Pyton je oživením festivalu.

Loreta v prechode chystá film o Tobym
Film sa nakrúcal presne 29 rokov, neustále sa prepisoval scenár, menili sa herci, potom došli peniaze, neskôr robili prieky koproducenti, prosto nemalo to konca kraja. Gilliam je však bojovník, svojho sna sa nevzdal, znovu vstal z popola a pokračoval ďalej. Pravdou je, že film o Donovi Quijotovi sa zatiaľ nepodarilo nakrútiť ani Orsonovi Wellesovi a iným, len Terry to dotiahol do víťazného finále, čo je bez diskusie úspech. Začnime však od začiatku. Pôvodne obsadenie bolo Johnny Depp a Jean Rochefort, no po osemnástich rokoch sa nakrúcanie na dlho zastavilo, aby si nakoniec hlavné úlohy zahrali pôvabná portugalská herečka Joana Ribeiro, Adam Driver a Jonathan Price. Joana nakoniec robila Gilliamovi spoločnosť aj v Karlových Varoch.

Pôvodný príbeh sa odohrával v minulosti, tento v súčasnosti. Quijotom je vo finálnej verzii pomätený šuster (Jonathan Pryce), ktorý rytiera hral v študentskom filme a po čase si nahovoril, že ním je. Keď do dediny príde režisér filmu Toby (Adam Driver), považuje ho za svojho Sancha Panzu a spolu sa vydajú na absurdnú cestu po Španielsku. Pryce pätnásť rokoch otravoval režiséra, že si chce zahrať túto postavu, Gilliam pred ním utekal, aby nakoniec kapituloval, aby mohol povedať, že to hrá skutočne výborne. Ako sa mu po toľkých prekážkach podarilo splniť svoj sen? “Neviem jednoznačne odpovedať. Musíte mať aj trochu talent, ale najmä obrovské nadšenie. A veľkú predstavivosť, tá je mimoriadne dôležitá. Neustále som mal pochybnosti. Mám šťastie, že mám zlú pamäť, na zlé zabudnem, a preto som mohol pokračovať. Pravdou však je, že nie ja som si vybral Dona Quijota, ale on mňa. A musím dodať, že je to lepší film, ako keď som s ním začal.“  Gilliam si myslí, že mal príliš harmonické detstvo, aby sa stal skutočným umelcom, ...“ale, našťastie, som sa narodil ako mutant. Môj mozog by bolo treba opraviť, ale ja to nikomu nedovolím.“ Jeho názor na reklamy je vyhranený. „Mám s tým svoju skúsenosť. Za desaťdňovú reklamu som dostal viac peňazí, ako za celý tento film. Cítil som sa ako prostitútka a hanbil som sa“, posťažoval sa. Výroky šéfa komediálneho vysielania BBC, že takú bielu skupinu by už nikto nedal dohromady ako boli Monty Pyton komentoval nasledovne:“Rozčúlilo, ba skoro rozplakalo, že šesť belochov nemôže byť spolu – potrebujeme jedného odtiaľ, druhého odtiaľ, aby bol zastúpený každý. To sú kraviny. A musím povedať, že nechcem byť beloch, biely muž, aby sa na mňa zvaľovalo všetko zlé, čo sa na svete deje. Hovorím svetu, že som čierna lesba. Volám sa Loreta a som lesba v prechode.“ A čo sa týka filmu zakončil: „Mne sa páči. Nech si myslí každý, čo len chce, ja som spokojný a ostatné ma nezaujíma.“ A čo chystá do budúcnosti? „Bude to film o Tobym“. Zrejme opäť s Adamom Driverom.

Panikári a dieťa z babyboxu
Poľská súťažná snímka Panický záchvat (Atak paniki) Pawela Maślona spracováva šesť epizód a ich spoločným menovateľom je panika. Panika všade - v lietadle, na svadbe, pri rozchode manželského páru, panika čašníka počítačovej hry, psíčkárky a iných. Všetko dopadne, samozrejme, neočakávane, tragika strieda komiku a základnou rekvizitou je absurdita.  Film nabáda zamyslieť sa nad sebou, či sme si náhodou nespôsobili všetko sami a keby sme boli trochu tolerantnejší mnohé nás mohlo obísť. No nič netreba brať vážne.

Ruský režisér Ivan I. Tverdovský už pred dvomi rokmi zaujal v súťaži filmom Zoológia. Hrdinke narástol chvost a okolo toho sa všetko krútilo. Tentoraz  mladá matka, zrejme bez finančného zázemia, vo filme Skokan odloží do babyboxu svoje dieťa. Po rokoch o chlapca, ktorý trpí zvláštnou chorobou, necíti bolesť, prejaví záujem. Nechcú jej ho vydať, lebo nespĺňa požiadavky na starostlivosť, ale Denis je matkou taký nadšený, že s ňou z domova utečie. Jeho nadšenie má krátke trvanie, lebo čoskoro zistí, že prejavy materinskej lásky neboli nezištné a mamička ho namočila do pekného svinstva. Sudkyňa advokátka, prokurátor, lekárka a polícia sú jedna ruka a potrebujú len mladíka ktorého vycvičia, ako sa má hodiť pred auto, aby obeť mohli dostať za mreže a inkasovať peniaze. V Denisovi sa po čase ozve  svedomie a vráti sa do domova. Skonan patrí zatiaľ k štyrom najlepším filmom festivalu, je to vynikajúco vyrozprávaný, zahratý  film a nevtieravo sa dotýka aj situácie, najmä korupcie a mafiánskych praktík, v krajine. „Chcel som osloviť generáciu, ktorá vyrastala v politickej realite Putinovho Ruska. Majú osemnásť rokov, nikdy nezažili iného lídra a zaujímalo ma, ako vidia priestor a čas, v ktorom žijú. Ale prihováram sa aj staršiemu publiku“, zdôraznil Tverdovský.  

Rodinná dovolenka a človek zmietaný démonmi
Cesta do Florianópolisu (Sueňo Floriuanópolis) argentínskej režisérky Any Katz je nenáročné rozprávanie o rodine, ktorá sa vydá z Portugalska na starom aute na dovolenku do Brazílie. A práve na dovolenke sa riešia spletité vzťahy v rodine. Lukrecia a Pedro sú dlhoročný manželský pár, ale v ostatnom čase žijú oddelene, prežívajú manželskú krízu. Na dovolenku zoberú so sebou aj svoje už dospelé detí. Ich snaha vyriešiť narušené vzťahy je vystavená skúške a ťažké je dlhoročné väzby pretrhnúť. Sú neistí a nevedia ako ďalej. Celý  príbeh má milú plážovo - dovolenkovú atmosféru, ale to je hádam všetko.

Rakúsky režisér Peter Brunner sa vo filme Do noci (To the Night) ponoril do sveta psychicky narušeného jedinca, ktorého prenasleduje trauma z detstva, keď mu zhorela pred očami celá rodina. Bol ešte dieťa a ani to si nepamätá, či mu matka dakedy povedala, že ho má rada. Zato ničí všetko okolo seba, najmä vzťah s matkou svojho malého syna. „Chcel som cez existenciu hrdinovej  postraumatickej stresovej poruchy a mentálnej nevyrovnanosti, otvoriť nový pohľad na túto problematiku“, povedal tvorca. Narušeného Normana hrá momentálne veľmi vychytený americký herec Caleb Landry Jones, ktorého sme mohli vidieť vo filmoch Tri billboardy kúsok za Ebbingom, The Florida Project a Uteč. Herecký výkon je to skutočne vynikajúci, možno aj preto, že sa na udalosti pozeráme cez jeho vnútro a zvrátené psychické pochody. Nie je to film môjho srdca, podľa mojej mienky je príliš prešpekulovaný a drastický, ale určité kvality mu treba priznať.

Tejto pliagy sa nikdy nezbavíme
Režisérka z Dominikánskej republiky Natalia Cabral a španielsky režisér Oriol Estrada spojili svoje sily a nakrútili jeden z najpozoruhodnejších filmov festivalu snímku Miriam cigáni (Miriam miente). Je teda jasné, že vznikla v koprodukcii Dominikánskej republiky so Španielskom a bez diskusie sa môžu k nej hlásiť obe krajiny. Miriam (pôvabná Dulce Rodríguez) bude mať pätnásť rokov. Matka je chystá veľkú oslavu a chce, aby sa jej zúčastnil aj jej chlapec, o ktorom si myslí, že je Francúz, otca má diplomata a navyše je modrooký. Matka sa proti vôli rodičov vydala za černocha, Miriam je mulatka, ale rodičia sa rozviedli . Dievča žije v minoritnej bielej spoločnosti s černošskými sluhami. Svojho vyvoleného pozná len cez internet, dohodnú sa na stretnutí, keď dievča zistí, že je čierny, zdupká. Nakoniec naberie odvahu a pozve ho na oslavu. Nepatrí sa prezradiť pointu, ale nedá mi to. Keď vyvolený zistí, že Miriam je tmavej pleti, čierny ctiteľ už nemá záujem. Čo je toto za svet?  Rasizmus ma nekonečne veľa podôb a nikdy sa ho nezbavíme. Film však tento neduh pertraktuje tak vkusne a s takým nadhľadom, že si zaslúži mimoriadnu pochvalu.

Čo nás ešte čaká? No predsa ceny víťazom a odovzdanie Krištáľového glóbusu za mimoriadny umelecký prínos svetovej kinematografii oscarovému režisérovi Barrymu Levinsonovi a Cena prezidenta MFF Karlovy Vary za umelecký prínos českej kinematografii Jaromírovi Hanzlíkovi. A  Cenu prezidenta MFF Karlovy Vary si odnesie britský herec Robert Pattinson, prostredníctvom ktorej sa ocení jeho výrazná herecká spolupráca na zásadných filmoch súčasných režisérov autorského filmu.