V poradí 49.medzinárodný filmový festival v Karlových Varoch odštartoval v piatok (4.júla). Mesto sa kúpalo v slnečných lúčoch no na javisku Veľkej sály hotela Thermal prívítali obecenstvo na otváracom ceremoniály výdatným dažďom. Usporiadatelia vymysleli veľkolepú dažďovú show, ktorá v ničom nezaostala za hollywoodskými atrakciami. Po tomto impozantnom začiatku okrem iného privítali najočakávanejšieho hosťa festivalu amerického herca i režiséra Mela Gibsona v sprievode možno aj 8 bodygardov. Prevzal si Krištáľový glóbus za mimoriadny umelecký prínos svetovej kinematografii.

Nechcel som byť hercom
Rozhovory Marka Ebena so zaujímavými osobnosťami v relácii Na plavárni sú veľmi populárne a vždy vznikajú v intímnom prostredí. Po prvý raz sa rozhodol pre nahrávku s publikom, a to pred premietaním filmu Mela Gibsona Apocalypto (2006). V rozhovore pre festivalový denník priznal, že keď si pripravoval rešerše zistil, že rozhovory s Gibsonom do roku 2006 boli o umení a filme, ale odvtedy sa už len ospravedlňuje a nikto mu neodpúšťa. No ani teraz ho nechce dostať do úzkych, nie je mu to vlastné. Dvojnásobný držiteľ Oscara, Zlatého glóbusu a asi ďalších 30 cien na túto tému povedal: „Niektorí dúfam odpúšťajú aspoň v to dúfam. Aj Boh odpúšťa aj v to dúfam, lebo keď nie tak by sme boli vo veľkých problémoch.“  Herec, režisér, scenárista, producent nikdy nechcel byť hercom, túžil byť zahraničným korešpondentom. „Sestra ma poslala na skúšky do hereckej školy a keďže mi na tom nezáležalo, nesnažil som sa, tak ma vzali.“ Na otázku, či sa herectvo dá naučiť povedal. „Dá, ale s danosťou naň sa musíte narodiť. Technika sa vylepšiť dá, ale hocikto to robiť nemôže. Ja som v niektorých veciach najlepší, ale neviem prečo.“ Mela Gibsona si pamätáme ako vynikajúceho Hamleta vo filme Franca Zeffirelliho. „Hral som Hamleta na preskáčky a bol to pre mňa stres. A keďže dej neplynul v takom poradí, ako mal Hamleta som vlastne nikdy nehral.“  Už osem rokov nestál pre kamerou, chýbalo mu to ? „Nie, hrám od svojich 18 rokov a mal som pocit, že potrebujem prestávku. Trochu som režíroval, a to ma napĺňalo, ale na začiatku som mal obrovský strach. Kde koho som sa vypytoval, čo a ako to mám robiť. Nikto mi nepomohol. Clint Eaastwood mi však  povedal: Neboj sa, tak dlho sa motáš okolo filmu, že sa to  musí niečo vybaviť. A mal pravdu. No po skončení nakrúcania Statočné srdce som bol fyzicky i mentálne úplne vyčerpaný.“  A ako to bolo s filmom Apocalypto ? „Hrajú v ňom väčšinou neherci – sochári, maliari a hlavnú postavu pokrývač striech. Ako filmár dbám veľmi na vizuálnu stránku, dialógy však umocňujú význam a upresňujú veci. Scenár musí byť dobrý, len vtedy sa môže dotvárať. To, že Kryštof Kolumbus prišiel do Ameriky ma nezaujímalo bola by to nuda, chcel som však vedieť čo bolo predtým.“

Ti čo vydržali sa dozvedeli
Festival sa začal premietaním mimosúťažného filmu, v súčasnosti jedného z najzaujímavejších amerických nezávislých režisérov Mikea Cahilla, O Irigins. Ústrednou postavou je mladý molekulárny biológ Ian Gray, fanaticky zaoberajúci sa štúdiom ľudského oka. Láska s tajomnou kráskou sa končí tragicky, ostane mu ako partnerka kolegyňa Karen. Po narodení ich syna sa začne všetko zamotávať a racionálne uvažovanie mladého vedca dostane vážne trhliny. V podstate sa zamýšľa, nie bez argumentácie, pomocou istých spoločných znakov v oku o reinkarnácii. Najrafinovanejší je však záver. Je známe, že obecenstvo pri titulkoch prchá z kina. Pri poslednom už bolo kino poloprázdne a zrazu film pokračoval záberom laboratória kde vedci dokazujú na známych osobnostiach ako John Kennedy, Indira Gándhiová, Martin Luther King a mnohých iných, že všetci majú po smrti čo sa očí týka svojho dvojníka. Zaujímavá snímka vyniká aj sympatickým hereckým obsadením. Iana hrá americký herec Michael Pitt známy z Hanekeho filmu Funny Game, snímky Gusa van Santa V posledných dňoch. Herec zdôraznil, že sa na úlohu starostlivo pripravoval a vzhľadom na to, že režisérov brat je výskumný pracovník dovolil mu pripravovať sa v skutočnom laboratóriu. Vynikajúcimi partnerkami mu boli Àstrid Bergès-Frisbey a Brit Marlin.

Filmy hlavnej súťaže
Možno len málo ľudí nepozná Dostojevského poviedku Biele noci odohrávajúci sa v Petrohrade o mladej Nastenke, ktorá kým čaká na svojho milého, sa zblíži s ďalším mužom. Túto poviedku niekoľko razy sfilmovali a azda najslávnejšou jej adaptáciou je Viscontiho Natália. Tento známy ľúbostný príbeh sa podujal interpretovať po svojom kazažský režisér Nariman Turebajev pod názvom Dobrodružstvo (Prikljušénie) Zmien je niekoľko, príbeh sa odohráva v Almate, dievča sa vola Mariam, no vonkoncom nie je plachá dalo by sa povedať, že skôr nevyspytateľná a sebavedomá potvora, Marat je zasa opustený strážca kancelárskej budovy, nazývaný šéfom honosne bodygard. Snímka je však miestami nudná a myslím si, že by autor predlohy nemal veľkú radosť s týmto posunom už aj preto, že slávne Biele noci tu predstavuje pouličná lampa, ktorú chce nahnevaná žena v istom momente rozbiť. Je to síce svojrázne no nie najšťastnejšie riešenie.

Francúzsky súťažný film Decht a perie (Du goudron et des plumes) Pascala Rabatého hovorí o rozvedenom mužovi nadovšetko milujúceho svoju dcéru, ktorý sa snaží  naštartovať svoj život odznovu. Snímka je jemnou psychologickou sondou do vzťahu otec dcéra, zblíženie osamelého muža s osamelou ženou. Prvé dotyky sú neisté a keď sa už zdá, že sa všetko vyvinie k lepšiemu Christian začne pykať za svoje predošlé nesprávne rozhodnutia. Bez odsudzovania, sarkazmu tvorca citlivo vykreslí, ako si hrdinovia aj po prekážkach a sklamaniach predsa len nájdu cestu k sebe. Sympatický film neohuruje bombastickými srdcervúcimi scénami, ale prezentuje život  vo svojej jednoduchosti i zložitosti.

Podľa autobiografie Amy Jo – Albany, dcéry slávneho džezového klaviristu Joea Albanyho, nakrútil americký režisér Jeff Preiss snímku Až na dno (Low Down). Amy sa posťažovala, že veľké štúdiá sa nechceli projektu ujať lebo vraj džez a heroin nie sú lákadlom a mali preto s projektom finančné problémy. Nakoniec sa réžie ujal kameraman Jeff Preiss, ktorý už mal skúsenosti s nakrúcaním videoklipov. Film je skutočne skľučujúci, kruto ukazujúci smutný koniec jedného talentu a nielen to, ale aj to, ako to poznačilo jeho najbližších. Úlohy nenapraviteľného narkomana sa výborne zhostil  John Hawkes, zažiarila vždy vynikajúca Glen Close v úlohe jeho matky a postavy dcéry Amy sa so cťou zhostila Elle Fanning. Je síce pravda , že film miestami stráca tempo, no  atmosféru beznádeje zachytil hodnoverne Aj jeden zatiaľ najzrelší súťažný príspevok Som tvoj (Je suis à toi) belgického tvorcu Davida Lamberta presne analyzuje problémy spolužitia dvoch  národnosťou i mentalitou rozdielnych ľudí. Konfrontácia životných postojov, vzájomné rešpektovanie sa a úporná snaha nájsť spoločnú reč, vyzneli veľmi sympaticky.