Hoci Istanbul žil, podobne ako celé Turecko, blížiacim sa referendom, filmoví fandovia plne využili možnosť pozrieť si filmové diela, ktoré možno prídu do kín neskôr. Bol som na 36. Istanbul Film Festivalu – Golden Tulip International Competition (1. 4 - 15. 4. 2017) po  prvý raz a prekvapil ma mimoriadny záujem o filmové umenie najmä mladej generácie. Filmový komplex Cinemaximum Nisantasi City´s žil od rána do neskorej noci.

Nachádza sa na najvyššom, piatom poschodí obchodného domu, kde je plno reštaurácii, kaviarní, a tak je to príhodné miesto na zážitok umelecký, ale aj kulinársky. Tu prebiehala aj medzinárodná časť 36. Istanbul Film Festivalu – Golden Tulip International Competition. Medzinárodnú jury FIPRESCI tvorili, okrem mňa, mladá turecká filmová kritička Evrim Kaya a významný filmový kritik z Talianska Albero Castellano. Rozumemeli sme si po odbornej i ľudskej stránke a diskusie prebiehali pri dobrej tureckej káve spontánne.

Na festivale súťažilo 13 celovečerných  filmov vrátane jedného animovaného. Všetky filmové diela boli na vysokej profesionálnej a umeleckej úrovni a pre mňa bolo prekvapením, že skoro všetky sa uberali realistickým zobrazovaním všednej reality, neraz smerujúcej až k dokumentárnemu zobrazeniu. Výnimku tvoril spomínaný animovaný film z Francúzska The Girl Without Hands (r. S. Laudenbach) a „erotický thriller“ Lady Macbeth (r. W. Oldroyd) nakrútený podľa novely N. Leskova. Filmovým znalcom určite neuniklo, že ten istý námet pred rokmi adaptoval do filmovej podoby aj A. Wajda a bolo by zaujímavé porovnať tieto dve adaptácie. Mojim favoritom bol turecko-nemecký film Zer režiséra Kazima Őz . Hlavnú rolu hrá mladá albánsky herec Nik Xhelilal, ktorý je tiež predstaviteľom Winnetua v novom filme o náčelníkovi Apačov. Myslím si, že rastie z neho medzinárodná hviezda. Pozná Prahu, kde hral v albánsko - českom filme Smútok pani Šnajderovej (r. P. Milkani, 2008) a porozprával ako sa dostal k Winnetuovi. Vo filme Zer hrá študenta z New Yorku, pôvodom Kurda,  ktorého oslnila pesnička zaspievaná na smrteľnom lôžku jeho kurdskou babkou. Rozhodne sa zistiť, prečo je toľko tajomna o tej pesničke a putuje po kurdských osadách, rozpráva sa s ľuďmi, hľadá akýsi kurdský graal a čím viac putuje, dozvedá sa o zložitej ceste  Kurdov históriou, ale aj o osobných osudoch a súčasných problémoch. Niekoľko obrazov zakázala turecká cenzúra a pod čiernym plátnom sa ukazuje nápis, podľa akého paragrafu sa tento obraz nesmie ukázať, pričom zvuk ide. Tomu sa hovorí demokracia cenzúry.

Individuálny príbeh zaznamenáva aj nositeľ hlavnej ceny medzinárodnej súťaže Golden Tulip Ornitológ (r. J. P. Rodrigues) portugálsko-francúzsko-brazilskej produkcie. Pozorovateľ vtákov zažíva situácie medzi realitou a snami, oslnením i potupou, šialenstvom i hystériou. Do jeho osudu sa premieta nepokoj človeka západnej civilizácie 21. storočia. Príbehy obyčajných ľudí s ich každodennými stereotypnými situáciami, túžbami, rituálmi a problémami, v rôznych kontextoch, zobrazovala väčšina filmov tejto kategórie: My Happy Family (r. N. Ekvtimishvili, S. Gros) – netypický príbeh učiteľky z Tbilisi, Weirdos (r. B. McDonald )- príbeh z kanadského vidieka 60-tych rokov, Summer 1993 (r. C. Simón)- katalánsky príbeh dievčatka, ktoré sa musí vysporiadať so životom v novej rodine, najkrutejší film prehliadky Home (r. F. Troch)- flámsky príbeh troch tinedžerov, hľadajúcich svoje miesto v spoločnosti, Casting (r. N. Wackerbarth) – nemecký film odzrkadľujúci vzťahy i hodnoty protagonistov v spoločnosti dostatku. O tom ako sa dá, či nedá zmeniť život hovorí švajčiarsko-rakúsko-poľský film Animals (r. G. Zglinski).

Cenu FIPRESCI sme udelili izraelsko – francúzskej snímke In Between. Režisér Maysaloun Hamoud na príbehu troch mladých Palestiniek ukazuje na konfrontáciu tradície so súčasnosťou, spirituality s realitou, bolesti s radosťou, podlosti s odvahou. Odveký problém naberá silu symbolu. Všimli si jeho odvahu aj na iných filmových festivaloch, odkiaľ si odniesol významné ocenenia: Toronto, San Sebastian, Haifa. Za politické manifesty môžeme označiť dva snímky -  This is Our Land (r. L. Belvaux) francúzsko – aktuálnu belgickú snímku o predvolebnej situácií vo Francúzsku a Manifesto (r. J. Rosefeldt) – ako sám názov hovorí, film prezentuje kritiku spoločnosti západného štýlu cez manifesty, od Manifestu komunistickej strany až po Dogmu 95. Inšpirujúce je trinásť postáv – charakterov, ktoré stelesňuje jediná herečka Cate Blanchett.

Provokatívny, inšpirujúci, diskusný... Festival mal pochopiteľne aj ďalšie sekcie, ako Ľudské práva vo filme, domácu Súťaž hraného i krátkeho filmu, domácu retrospektívu Klasické turecké filmy, Výzva roka, kde sa premietal aj najnovší film Agnieszki Holland Cez kosti mŕtvych (2017) ku vzniku ktorého prispelo aj Slovensko, Najlepšie diela z festivalov, Mladí majstri, Dokumentárne filmy zo sveta, Nebezpečná zóna, Antidepresíva, Hudobné filmy, Kde si moja láska?, Profil režiséra francúzskeho režiséra Vincenta Dieutre, Podkožné hry, Cinemania, Dobrí susedia...mnohorakosť a rôznorodosť filmovej prehliadky zo sveta a z Turecka nemá konca-kraja. A do toho sprievodné akcie. Naozajstný fest čiže oslava filmového umenia. Festival ukázal, že diváci si nájdu cestu za podnetným filmom, že vedia a chcú diskutovať a prehliadky tohto typu majú svoj význam.

Naplnené kinosály to potvrdili.