Hosťom festivalu Antonio Banderas
Je hádam zbytočné zdôrazňovať, že o tlačovú besedu bol záujem mimoriadny. Antonio neprepadol hviezdnym manierom, ostal skromný a ochotne odpovedal na zvedavé otázky novinárov. Príbeh filmu Letný dážď je o dospievaní, ale podľa Banderasa nie je to film o typickom dospievaní a toto obdobie je pre všetkých adolescentov dramatické. „Sú to spomienky a tie sa prezentujú ako nejaká skladačka myšlienok. Ako režisér som sa v istom zmysle snažil vcítiť do ich postáv, oslobodiť od všetkých skúseností, ktoré som mal, dokonca aj od komerčného života v Amerike, aby som sa, ako nepopísaná stránka pustil do tohto projektu. Išlo mi len o výsledok a nezaujímalo ma, či to zaplní pokladnice kín.“ Na film neboli práve najlepšie kritiky. Čo na to režisér. “Film mal v Španielsku vcelku úspech, ale očakával som aj negatívny ohlas , nebolo to pre mňa prekvapenie. Keď sa pustíte do nakrúcania, verte mi, niektorým sa to páčiť nebude. Z môjho pohľadu som o tomto projekte nepochyboval, robil som ho s veľmi mladými hercami, pre väčšinu z nich to boli prvé úlohy a hovoril som im, aby neočakávali, že ich tento film vynesie na dráhu filmových hviezd.“
Na otázku či má ešte nejakú úlohu, ktorú by rád zahral reagoval nasledovne: „Čo mi ponúkli to mám, teda mám čo mám, a to čo nemám to nie je moje. Nepatrí mi to a nechcem žiť vo frustrácii A to čo mám alebo to čo mi navrhnú je filmový i osobný plán môjho života. Nemám rád hercov, ktorí frflú, že tá alebo oná postava bola pre nich, že ju mali hrať oni. Ja také veci nikdy nepoviem. Zaváňa to závisťou, a to sa mi nepáči.“
Prvý film, ktorý Antonio nakrútil s Pedrom Almodóvarom sa volal Sila túžby a u nás sa nepremietal. Ako si spomína na túto úlohu: „ Mám na ňu pekné spomienky. Spomínam si však najmä na strach. Vtedy sme porušovali všetky pravidlá, ktoré boli vžité. Keď prídete s iným jazykom , ktorý nie je kodifikovaný ,ľudia potrebujú čas, aby ho kodifikovali. Hral som homosexuála a mal som na škole výborného profesora, ktorý mi povedal, že predsudky nie sú dobré, treba ich dať dole ako kabát. Skôr som sa však bál maminky ako verejnej mienky, že ma zabije. A skoro ma aj zabila. Ale nešlo len o to , že to bola téma tabu. Hral som vo filme zločinca, ktorý zabíja. To bolo v poriadku, ale že som sa miloval to už v poriadku nebolo. Ten film bol zrejme prelomový a odvtedy sa veľa zmenilo."
A ako si zvykol na svoj hollywoodsky imidž ? “Hrám tú hru, ale aký je môj imidž medzi ľuďmi to nechám na nich. Pracujem v Hollywooode 20 rokov, robím to čo som vždy chcel robiť a nemal som a nemám potrebu zo seba robiť hviezdu. Takú hru nechcem hrať, Je unavujúca a zničí vás.“
Pre úplnosť dnes v karlovarskom Mestskom divadle si prevezme Krištáľový glóbus – Cenu za za mimoriadny umelecký prínos svetovej kinematografii český tvorca Ján Švankmajer.