Niektoré veci sa nemenia, iné áno. Neformálnu, až priateľskú, atmosféru si Fest Anča zachováva aj vo svojom desiatom ročníku, no festivalová prestíž každým rokom stúpa. Časy, keď išlo o podujatie menšieho charakteru sú dávno preč a rastie i počet diel prihlásených do súťaže. Vďaka svojmu užšiemu zameraniu síce zďaleka nejde o záležitosť pre každého, čo demonštroval aj jeden prípad matky s dcérou, ktoré sa tam ocitli iba vďaka výhre v súťaži. Avšak celkovo platí, že na svoje si musel prísť snáď každý. Program bol tohto roku naozaj bohatý a o zaujímavé animované filmy nebola núdza.

Desiaty ročník Fest Anča (29.6. - 2.7.2017) priniesol naozaj širokú ponuku, kde nechýbali ani kvalitné celovečerné filmy – tentokrát v rekordnom množstve. Z tých najznámejších stačí spomenúť vynikajúcu a nestarnúcu klasiku Hayaa Miyazakiho Cesta do fantázie, z tých novších zase na Oscara 2017 nominované snímky Kubo a kúzelný meč, Červená korytnačka a Ja ako Tekvička. Spomeňme i Chlapca vo svete príšer, alebo ponožkových Lichožrútov zastupujúcich domácu tvorbu. Pokiaľ ste si našli cestu na Hlinkovo námestie, všetky uvedené filmy ste si mohli vychutnať zdarma na veľkoplošnej obrazovke.

Trochu smutným konštatovaním je, že práve jubilejný ročník vojde, napriek viacerým pozitívam, do histórie aj tým, že sme sa v ňom nedočkali súťaže výhradne slovenskej tvorby. Za tento fakt však ťažko možno viniť samotných organizátorov, ale to že sa v poslednej dobe neobjavilo dostatok skutočne hodnotných diel spod Tatier. Vybrané slovenské diela tak museli byť zaradené do medzinárodných súťaží a neostáva nič iné len veriť, že situácia sa v tomto ohľade nabudúce zlepší. Tentokrát to asi inak nešlo, no naša tvorba určite stojí za pozornosť.

Animované filmy nie sú zďaleka iba pre deti, čo názorne potvrdzovala i väčšina prezentovaných diel. Vo výbere sa tak objavila i nejedna neprístupná záležitosť, avšak na svoje si prišli aj mladší, či tí rovno najmladší, a to i v rámci Medzinárodnej súťaže krátkych filmov pre deti. Premietané boli snímky, ktoré doposiaľ nemali premiéru na Slovensku a to čo sa nezmestilo do hlavnej sútaže, bolo možné vidieť v Svetovej panoráme pre deti. Celkovo bolo klasických rozprávok viac ako minulé roky a za zmienku stojí i pätica úspešných maďarských animovaných filmov (najstarší z roku 1958, najnovší z roku 2013). Prejdime však priamo k hlavnej súťaži, kde o víťazovi rozhodovali, ako inak, práve mladí diváci.

Tu súťažilo deväť zástupcov šiestich krajín, pričom najviac zastúpené bolo Rusko s troma rôznymi kandidátmi. Tými boli filmy Vtáčik, Sánky a Dve električky. Posledný menovaný zároveň disponoval najdlhšou minutážou – desať minút. Najkratším bol naopak holandský pokus režiséra Marliesa van der Wela, Sabaku a ten pre zmenu stihol prezentovať svoju myšlienku ani nie na ploche dva a pol minúty. Práve tu sme sa dočkali aj prvého slovenského želiezka v ohni. Tým bola epizóda Výlet známeho slovenského seriálu Drobci od Vandy Raýmanovej a Michala Strussa. Osobne ma mrzí, že ide „iba o seriálovú epizódu a nie klasické samostatné dielo, i keď na určitých kvalitách jej to, samozrejme, neuberá nič.

Čo sa týka súťaže videoklipov, tam už bolo účastníkov o niečo viac – až tridsaťdva, pričom viac ako jedného mali Spojené Štáty Americké, Veľká Británia, Francúzsko, Nový Zéland, Japonsko, Nemecko, Maďarsko a Holandsko. Dr D Foothead, Parallel Teeth, či úspešný maďarský tvorca Peter Vász boli dokonca zastúpení dvojnásobne. Tu sme sa, bohužiaľ, nedočkali slovenskej účasti, no za spomenutie určite stojí česká skladba Vespering od hudobného dua DVA, aj keď papierovo asi nebola najväčším kandidátom na víťazstvo. Spomenúť musím napríklad i videklip Change is Everything od Nathana Johnsona. Jeho animácia totiž vznikala ručne pomocou pripináčikov a nite a výsledok stojí za to. Alebo I Can´t Wait od Simona Medarda inšpirovaný dielami Esther Pearl Watsonovej. Osobne by som vyzdvihol aj Reminder od Mate Steinfortha.Takmer trojhodinová nádielka toho priniesla vcelku dosť.

No a to najlepšie, alebo najzaujímavejšie na záver. Zďaleka najbohatšia bola medzinárodná súťaž animovaných filmov do 30 minút, kde bol prihlásený rekordný počet diel – takmer 1600, pričom 34 z nich bolo vybraných do užšieho výberu. V štyroch na seba nadväzujúcich blokoch, rozdelených do dvoch dní, nechýbali ani študentské snímky a jednou z nich bola i Chilli od Slovenky Martiny Mikušovej. Už pred samotnou súťažou na seba pútala pozornosť maďarská Superbia, o domorodých obyvateľoch surealistickej krajiny, ktorá strhla i na Cannes. Nás môže tešiť, že vznikla i za prispenia Slovenska, nakoľko bola vytvorená v maďarsko-česko-slovenskej koprodukcii. Za zmienku stojí i hra so spomienkami vo filme Prázdno od Dahee Jeonga, Nekonečne boľavé oči od talentovanej Elli Vuorinen, Líška a veľryba od Robina Josepha, či poľská, jemne šteklivá Šuška. Alebo Pán Úzkosť ide na rande, výhradne kvôli tomu, že tento kratučký projekt bol zhotovený za jeden jediný deň. Mimoriadnu divácku odozvu si však vyslúžil český príspevok Happy End od režiséra, scenáristu a kameramana Jana Sasku. Niet sa čomu diviť, nechronologicky rozprávané čiernohumorné dielo je naozaj premyslenou a vtipne vypointovanou záležitosťou.

Jubilejná kapitola už tradičného žilinského Festivalu Fest Anča nesklamala a či už v rámci hlavných súťaží, alebo i mimo nich, ponúkla dostatok zaujímavého programu rovnomerne rozloženého do štyroch dní. No súdiac aj podľa skladby, osobne sa mi zdá, že boli i silnejšie ročníky a verím, že latka môže ísť ešte nahor. Napokon, stále je čo zlepšovať a bola by chyba myslieť si opak.