Na slovenskú premiéru filmu Zuzany Piussi a Víta Janečka Obliehanie mesta, ktorá sa uskutoční 25. marca 2019 v rámci Febiofestu, sa do Bratislavy chystajú aktivisti a enviromentalisti z celého Slovenska, od Záhoria cez Stredné Považie, Podpoľanie, až po Košice a vinohradnícku oblasť Tokaj – tam všade ľudia vytvárajú odpor proti ťažbe.

Podobne na tom bola a stále je aj Kremnica so svojím okolím, ktorú filmári zachytili v novom dokumente. Tvorcovia sa zasadili za špeciálnu distribúciu filmu – v apríli by mal poputovať do všetkých dotknutých oblastí. „Film môže byť konkrétnou inšpiráciou pre akúkoľvek situáciu, v ktorej sa stretáva koncentrovaný záujem väčšieho kapitálu s obecnejším záujmom miestnych obyvateľov,“ povedal spoluautor Vít Janeček. Spolu so Zuzanou Piussi takmer sedem rokov pozorovali v Kremnici a jej okolí boj za ťažbu aj proti ťažbe, s občanmi, radnicou aj ťažobnými firmami. Sledovali snahy aktivistov zachrániť vzácne druhy rastlín aj zvierat a najmä zachrániť svoj domov. Hrozba ťažby tam stále nie je definitívne zažehnaná.

Právnik Jozef Šuchta, ktorý vystupuje aj vo filme, kritizuje banský zákon. V súčasnej legislatíve podľa neho chýbajú efektívne ustanovenia o dostatočne šetrnom využívaní surovín. Ako odborník, ktorý sa tejto problematike roky venuje, vytipoval na území Slovenska sedem oblastí, podobne dotknutých hrozbou ťažby, ako aj Kremnica. Spolu s filmármi kontaktoval aktivistov, enviromentalistov s tým, aby pricestovali na slovenskú premiéru filmu, po ktorej bude priestor na diskusiu. Ďalším krokom budú špeciálne projekcie dokumentu v daných oblastiach, ktoré by sa mali uskutočniť v mesiaci apríl. „Film je veľmi poučný a užitočný, pretože ukazuje divákom a najmä ďalším ľuďom z iných regiónov, ktorí sa boria podobne ako v Kremnici, so zámerom nevhodnej ťažby nerastov na ich území, že ich boj nie je márny. Zároveň uvidia, že čelia rovnakým alebo obdobným postupom ťažiarskych firiem, ako v Kremnici a že v tomto úsilí môžu uspieť, pokiaľ  sa spoja a  budú trvať na svojom. Film tiež zdôrazňuje, ako je dôležitý názor obyvateľov, ktorí budú na území dotknutom zámerom ťažby naďalej bývať; a že je neprípustné, aby sa názory verejnosti pri rozhodovaní o zámere ťažby obchádzali,” povedal Jozef Šuchta.

Prvou oblasťou je Záhorie, pri obci Sološnica, kde sa pripravuje ťažba melenchýmu (druh stavebného kameňa), ktorý by ohrozil vzácne prírodné  hodnoty, tie si chce obec chrániť. Ďalej je to Stredné Považie, kde Jozef Šuchta upozorňuje na odpor proti vyhľadávacím prieskumom na ťažbu uránu, konkrétne ide o Nové Mesto nad Váhom a obce Kalnica, Selec. Ťažba sa pripravuje aj na Podpoľaní - Detva, obce Dúbravy, Očová, Vígľaš. „Je tam odpor proti ťažbe zlata v lokalite Biely Vrch, pripravovaná ťažba by ohrozila výrobu najväčšieho zamestnávateľa v regióne Podpolianske strojárne, a.s.,” doplnil Jozef Šuchta. Ako štvrtú oblasť menuje Košice, konkrétne odpor proti pripravovanej ťažbe uránu - Jahodná – Kurišková, čo je len šesť kilometrov od Košíc. Postihnuté je aj Slovenské Rudohorie - Nižný Klátov, Vyšný Klátov, Baška, Bukovec. „Tam sme zaznamenali odpor proti ťažbe amfibolitu, čo je jeden z najhorších prípadov, aký poznám. Istý čas chodilo cez horskú obec Nižný Klátov okolo sto ťažko naložených kamiónov s vyťaženými nerastmi denne, v obci bola občianska neposlušnosť, stavali napríklad Zátarasy. Obec doteraz vedie súdny spor s ťažiarom,” dodal právnik. Vo vinohradníckej oblasti Tokaj bol odpor proti pripravovanej  povrchovej ťažbe perlitu pri obci Bara, zámer by ohrozoval pestovanie tokajského vína v celej vinohradníckej oblasti Tokaj, problém by mali najmä obce Bara, Malá Trňa, Veľká Trňa, vec je síce viac rokov zastavená, no obnovenie zámeru ťažby sa podľa Jozefa Šuchtu nedá vylúčiť. Poslednou, siedmou oblasťou je Severovýchodné Slovensko - Smilno, Krivá Oľka, Ruská Poruba – kde existuje odpor proti  vyhľadávaciemu prieskumu na ťažbu ropy, pričom prieskum ohrozil kvalitu vodných zdrojov.

„Obliehanie mesta je film, ktorý vypovedá o jednej kauze a zároveň celej našej krajine a planéte. Komerčná spoločnosť symbolizujúca peniaze a moc narazí na odpor miestnej komunity, ktorá chráni predovšetkým svoje životné prostredie pred ekonomickými záujmami korporácie. Na Slovensku je v súčasnosti viacero obdobných káuz a ochrana životného prostredia je kvôli zmene klímy globálnou témou číslo 1,” povedal k filmu dramaturg festivalu  Ondrej Starinský. V tomto dokumente  vystupujú občania angažovaní proti ťažbe v blízkosti historického centra Kremnice a priľahlých obcí, miestni politici, predstavitelia ťažobných firiem a environmentalisti. Režisérska dvojica zachytila príbeh, ktorý stále nie je ukončený. Nástupnická spoločnosť vlastniaca dobývací priestor doručila koncom minulého roka kremnickej samospráve žiadosť o súhlas s vykonávaním banskej činnosti na území mesta. Kremnická radnica už na žiadosť reagovala, a to nesúhlasom. Chystá sa nová surovinová politika, ktorá hrozí vylúčením samospráv z rozhodovacích procesov. Na kremnickom zlate vyrástol celý rad európskych stredovekých miest, samotná Kremnica bola bohatým mestom a bola niekoľkokrát obliehaná, nikdy však podrobená.