Už ste sa niekedy stratili na tej istej ulici? Presnejšie, už ste sa niekedy stratili na tej istej ulici, úplne rovnej a približne tak sto metrov dlhej? Priznávam sa bez mučenia, mne sa to podarilo. Stalo sa mi to, keď som prvýkrát prišla na festival do San Sebastianu a hľadala kino na ulici Calle Mayor. V ten večer som sa veľmi ponáhľala, nechcela som zmeškať s film Johnom Malkovichom Casanova. Našla som ju. Calle Mayor, super. Vydýchla som si. No prešla som pár krokov a tabuľka na fasáde zrazu vravela niečo celkom iné. Kale Nagusia. Nerozumela som tomu. Cítila som sa ako John Travolta v slávnom memečku, bezmocne som sa obzerala okolo seba. Našťastie, uvidela som kolegov s akreditáciami idúcimi mojím smerom, tak som ich nasledovala. Usadila sa v kine a na surreálny moment zabudla.

Až na druhý deň som všetko pochopila. Na uliciach v San Sebastiáne sú na tej istej ulici striedavo napísané názvy v takzvanej kastelánčine, čomu mi hovoríme španielčina, a v jazyku miestnych Baskov, ktorý sa volá euskera. Ak by ste chceli z neho malú ukážku, nech sa páči, dni v týždni od pondelka do nedele: astelehena asteartea, asteazkena, osteguna, ostirala, larunbata, igandea. Že vám to znie ako Saxanine zaklínadlá? Vitajte v Baskicku.

Vždy keď som potom narazila vo festivalovom štábe na niekoho, kto sa tu narodil, spýtala som sa: odkiaľ váš jazyk pochádza? Veď sa na nič nepodobá. To nevieme ani my, vraveli mi väčšinou. Len jeden mladý muž sa odvážil spomenúť teóriu, ktorá nemusí byť pravdivá, ale ktovie. Euskera sa vraj odvodila od eskimáčtiny, povedal, a dvihol plecia.

San Sebastián je perlou baskického pobrežia, srdcom Biskajského zálivu. Tisíckrát ste o ňom mohli počuť pri hlásení predpovede počasia, no kým tam nie ste, nikdy ho nepochopíte. Hoci je festival na konci leta, na letné počasie sa nemožno spoliehať. Respektíve, môžete sa spoľahnúť na to, že ho zažijete v podstate každý deň - no spolu s ním aj vietor a lejak. Prosto, esencia premenlivosti a nestálosti. Naopak, na čo sa tu môžete spoľahnúť stopercentne, to je výborný program a fantastická festivalová atmosféra.

"Sme najmenší zo štyroch najväčších európskych festivalov a sme preto aj najskromnejší z nich", hovorí riaditeľ José Luis Rebordinos. Áno, objektívne je to tak. No na rozdiel od Cannes, Berlína a Benátok je San Sebastián veľmi priateľský a dostupný širokému publiku. Je preňho dôležité, aby sa do kina dostali ľahko aj bežní návštevníci, nielen akreditovaní novinári alebo zástupcovia filmového priemyslu. V porovnaní s Cannes sa tu nemusia vynakladať obrovské sumy na uvítanie desiatok hereckých miest, no vždy ich je tu dosť.

Tento rok, napríklad, dostala čestnú Zlatú mušľu americká herečka Jennifer Lawrence. A spolu s ňou prišli svoje filmy prezentovať Angelina Jolie, Paul Dano, Rami Malek, Colin Farrell, Juliette Binoche, Stellan Skarsgaard. Niektorí z nich mali filmy priamo v hlavnej súťaži. Angelina Jolie predstavila film Couture (Vysoká móda), Colin Farrell mal hlavnú rolu vo filme Ballad of a Small Player (Balada o malom hráčovi) a Rami Malek hral s Russellom Croweom v dráme Nuremberg (Norimberg). Zlatá mušľa, teda hlavná cena, dostala meno po nádhernej pláži v centre mesta. Taký má totiž tvar. Po španielsky je to concha, po baskicky Kontxa.

Bohužiaľ, o slovenskom filme sa tu nehovorí často. V roku 2014 si sympatie divákov získala režisérka Mira Fornay, keď prišla s filmom Líštičky - no to bolo vďaka tomu, že festival pripravil sekciu stredoeuróspkeho filmu. Oveľa prítomnejší sú tu Česi. V roku 2006 zvíťazilo Štěstí Bohdana Slámu a Aňa Geislerová zaň získala cenu pre najlepšiu herečku. Pred tromi rokmi získal sympatie kritikov film Petra Václava Il Boemo (v úlohe skladateľa Josefa Myslivečka účinkuje Vojta Dyk) a milým sprievodným javom bolo, že na tlačovej konferencii vyzdvihol slovenskú opernnú hviezdu Simonu Šaturovú, ktorá naspievala hlavný ženský hlas.

Ešte silnejší bol pre našich susedov tento ročník. V súťaži bol film Agnieszky Holland Franz o Franzovi Kafkovi nakrútený prevažne v češtine, aj rodinná dráma režiséra Olma Omerzu Nevďačné bystosti. Ale. Aspoň niečo: kým v prvom prípade má mini roličku Juraj Loj, v tom druhom hrá hlavnú ženskú rolu (rozvádzajúcej sa matky, ktorej dcéra trpí poruchou potravy) slovenská herečka Barbora Bobuľová - pravda, už celé roky usídlená v Ríme.

Na chodbách kín som sa stretla s českými kolegami, ktorí na pozvanie organizátorov prišli do San Sebastiánu prvý raz. Boli milo prekvapení z toho, že tento festival je príležitosťou objaviť filmy v španielskom jazyku. Nielen tie, ktoré vznikajú v Španielsku (a na rozdiel od Pedra Almodóvara sa do našich kín nikdy nedostanú), ale aj tie, ktoré pochádzajú z Južnej Ameriky. Dôležitou sekciou sú Horizontes latinos, teda Latinskoamerické horizonty. Popri sekcii New Directors, venovanej mladým režisérom, sú dôkazom, že výborné filmy vznikajú aj tak trochu mimo veľkej mediálnej pozornosti.

Mimochodom, keby ste nechodili na žiadny iný filmový festival a nečítali filmové časopisy, z pobytu v San Sebastiáne by ste nadobudli pocit, že najväčšou hereckou hviezdou na svete je Ricardo Darrín. Herec z Argentíny. Pretože on je tu takmer každý rok (pred tromi rokmi tu mal strhujúci film z konca diktatúry Argentina 1985) a všetci za ním šalejú. Ale pozor, on veľkou hviezdou naozaj je, pozná ho každý správny filmový fanúšik na svete. Keď už nie z ničoho iného, tak z populárnej čiernej komédie Divoké historky.

Samozrejmosťou sú španielske filmy v hlavnej súťaži. A vôbec nie sú do počtu. Tohtoročným víťazom sa stala dráma Los Domingos (Nedele). Má výbornú, pritom málom prebádanú tému: ako sa žije katolícka viera dnes. Mladé dievča z modernej rodiny si povie, že nechce ísť na vysokú školu. Chce ísť do kláštora. A jej milujúci rodičia nevedia, aký postoj majú zaujať, aby zahŕňal ich lásku, starosť o jej budúcnosť a rešpekt k jej slobode. Verím, že sa k nám čoskoro dostane do distribúcie.

Festival v San Sebastiáne je v posledných rokoch aj prezentačným fórom pre seriálovú tvorbu. Niečo prinesie Netflix, niečo HBO, veľa pôvodných španielskych seriálov vzniká pre Movistar Plus. To bol nedávno aj prípad seriálu La Fortuna so Stanleym Tuccim, ktorý nakrútil slávny španielsky režisér Alejandro Amenábar (slovenskí diváci poznajú jeho drámu o eutanázii s Javierom Bardemom Volanie mora).

Už som spomínala, že nie je také náročné získať lístok do kina. Treba to skúšať, aj pätnásť minút pred začatím premietania sa dá čosi chytiť, ak niekto zruší svoju rezerváciu. No treba si dať pozor na to, že niektoré filmy nemajú anglické titulky. Len španielske. Prípadne baskické.

Prosto, San Sebastián je kraj Baskov a preto dramaturgovia nikdy nezabudnú zmestiť do programe ukážku ich filmovej tvorby. Niekedy sa stane, že film nie je úplne vydarený, no stojí za to aspoň vidieť v exteriéroch ich krásnu, zelenú prírodu.  Mňa tiež veľmi nadchýna, keď vidím, ako Španieli oslavujú svoje filmové umenie na červenom koberci. Celé mesto vyjde ku kinám (emblematická je najmä budova s dvomi sálami a úchvatnými výhľadmi na more Kursaal, tá väčšia kinosála má kapacitu 1800 divákov), keď má premiéru španielsky film. A špeciálnou udalosťou je vítanie veľkých hviezd pred luxusným hotelom Maria Cristina. V novinách sa ráno napíše, kto a o koľkej príde, a bez akejkoľvek policajnej hystérie sa dá ľahko dostať k fotke alebo dokonca podaniu si rúk s Bradley Cooperom alebo Johnnym Deppom. Všetky veľké hviezdy sa potom v Marii Cristine ubytujú a my novinári tam s nimi zvykneme robiť rozhovory. Mimochodom, vždy sa tam ubytuje Bruce Springsteen, keď do San Sebastiánu príde. Jeden taxikár mi raz povedal, že tam chodí dvakrát ročne. Overila som si to v novinách, naozaj. Španielsko a zvlášť jeho sever Springsteen miluje, rád sa tu kúpe s rodinou.

Už tu bola reč o pláži v tvare mušle. Zdá sa mi fantastické, že mesto má pláž úplne vo svojom centre, prístup k vode je takmer na každom kroku, ak sa po Conchi - dlhej dva kilometre - vydáte. Všetko je upravené, čistučké. Baskicko je prosto príkladom krajiny, kde idú verejné financie späť do verejného priestoru. Niet divu, že Baskovia sa chcú, respektíve, chceli sa, od zvyšku Španielska odtrhnúť. Mali prosto pocit, že doplácali na iné časti krajiny prerastené korupciou. Je to úsmevné, ale vždy fandia tomu, kto sa pokúša o separáciu. V oknách mali škótske vlajky, keď bolo referendum v Škótsku, v oknách mali katalánske vlajky, keď bolo referendum v Katalánsku. A niektorí mi povedali, že strašne obdivujú Čechov a Slovákov. Za to, ako mierovo sme sa rozišli. Aby sme to však dopovedali. Baskicko, San Sebastián nevynímajúc, sa dlho zmietalo terorizmom, ešte v roku 2010 tu násilnou smrťou zahynula posledná obeť organizácie ETA. Dnes? Dnes by ste nikdy nepovedali, že sa tu také hrôzy diali. Politická reprezentácia Baskov pochopila, že tu nikdy nevyhrá voľby a vzdala sa svojho ozbrojeného boja. Sľúbili, že prestanú zabíjať, a prestali.

Festival na severe Španielska sa začína tretí septembrový týždeň. Ak vám to vtedy nevyjde, stále vám zostáva veľa termínov. Tu musí byť jar aj celé leto nádherné. Garantujem, že po jeho návšteve a stretnutí so srdečnými ľuďmi, ktorí radi žúrujú aj vo vysokom veku, budete mať chuť naučiť sa španielčinu. A ktovie, možno aj baskičtinu. Len, prosím, nezabudnite, keď si budete kupovať lístok. Idete do Donostie. To je pravé meno San Sebastiánu. Tak aby ste sa náhodou na stanici nestratili.

Text k foto:
1. Angelina Jolie
2. Paul Dano a Olivier Assayas
3. Barbora Bobulová
4. Záber z víťazného filmu Los Domingos
5. Colin Farrell - dva razy

Foto: Press servis - San Sebastian