„Čo sa deje na tomto festivale, aké zákulisné hry sa tu hrajú, že nepríde na tlačovú besedu režisér súťažného filmu“, pýtala sa rozhorčená novinárka. Musím priznať, že Brad Pitt ako hlavný predstaviteľ filmu The Tree of Life (Strom života) režiséra Terrenca Malicka a zároveň jeden z producentov, sa zachoval mimoriadne duchaplne. „No neprišiel asi preto, že si myslí, že za neho hovorí jeho dielo. Keď sa opýtate operného speváka ako spieva asi ho nikdy nebudete počuť“,  znelo šalamúnske vysvetlenie.

Pitt (bez Angeliny ani na krok)odpovedal na všetky otázky týkajúce sa filozofickej roviny filmu, univerzálnosti témy, ale aj na otázky viery, náboženstva. „Terry je veľmi disciplinovaný režisér, často na mieste improvizuje a napísal skutočne dobrý a veľmi zaujímavý scenár ", povedal Brad. Vo filme hrá aj Sean Penn, ktorý sa tiež neobjavil na  besede s ospravedlnením, že pomáha znovu vybudovať Haiti, ale  večer už kráčal po červenom koberci. Partnerkou Brada Pitta bola ešte nie veľmi známa Jessica Chastain a ich troch synov si zahrali traja chlapci, ktorí nikdy predtým pred kamerou nestáli.  Film, ktorý je jedným z favoritov festivalu, by som nazvala poémou o zrode vesmíru a našej planéty. Terrence Malick popustil uzdu svojej fantázie, začal bombasticky veľkým treskom, pokračoval dinosaurami (obrovskými  i malými) asteroidom, ktorý spôsobil ich zánik, prírodnými katastrofami a ukázal všetky krásy prírody tak na Zemi, ako aj vo vesmíre. A potom do tohto rámca vzniku a vývoja univerza zasadil celkom jednoduchý príbeh jednej texaskej rodiny. Najstarší syn (Sean Penn) spomína na svoje detstvo - na autoritatívneho otca (Brad Pitt), ktorému museli o malí hovoriť pane, neskôr otec a v nijakom prípade ocko, na  krásnu, milujúcu a všetko chápajúcu matku (Jessica Chastain), na narodenie dvoch súrodencov a každodenný  život v malom mestečku. A potom sa jedného dňa stane nehoda ( nedozvieme sa aká), Jack zomiera a krehká rovnováha rodiny je narušená.  Táto nesporne formou i obsahom veľmi invenčná snímka dáva možnosť mnohých výkladov, jedným z nich je, že sme len omrvinky vo veľkom vesmíre, nič neznamenáme a nič nemôžeme ovplyvniť. Všetko to pachtenie je zbytočné, príroda a jej zákony sú silnejšie. Po premietaní sa pískalo i tlieskalo, čo nič neznamená, veď sa to stalo aj väčším dielam.

Film Michela Hazanaviciusa zaradili do súťaže v poslednom momente, vraj až keď uvideli posledný zostrih. Snímka The Artist (Umelec) s nezabudnuteľným Jeanom Dujardinom v hlavnej úlohe sa vracia v čiernobielej verzii do začiatkov kinematografie. Melodráma situovaná do nemej éry filmu je brilantná vizuálne, emocionálne i štýlovo. Nikto netušil, že sa z tejto témy dá nakrútiť tak  pôsobivý film. Priam balzam na dušu. Nečudovala by som sa keby  dostal na priečku najvyššiu. Zlatú palmu mu mnohí predpovedajú.

Bertrandovi Bonellovi sa zasa vo filme L´apollonide – Souvenirs de la maison close (Apollonide –Spomienky z verejného domu) cnie po zlome z 19. na 20 storočie, keď sa prostitútky vo verejných domoch  mali radi, pomáhali si, nikdy nikoho nenechali v štichu, boli po lekárskym dozorom, prosto všetko malo svoje regule. Na záver film preskočí celé storočie a vidíme len ledabolo oblečené dievčatá, ako nastupujú a vystupujú za aut a jedna o druhej nič nevie.

Enfant terrible fínskeho i svetového filmu, muž vtipný i arogantný, ale s veľkým srdcom – to je Aki Kaurismäki (na obrázku s cigaretou).Vie, čo je strádanie, bieda, utrpenie, spolupatričnosť, porozumenie, priateľstvo, a to všetko vie svojsky vyrozprávať vo svojich filmov. Irónia a humor je ich neodmysliteľnou súčasťou a nemôže to byť inak ani v súťažnom filme Le Havre. Aki je však živel nespútaný.  Keď mu na tlačovej besede vzali cigaretu vyhlásil: „Časy sa zmenili, ja nie.“ A vzápätí si  zapálil znovu, dym vyfukoval pod stôl. Protestovať sa už neodvážil nikto. Dokonca aj zarytí nefajčiari ho v revolte proti zákazom a príkazom podporili. Snímka Le Havre a odohráva vo Francúzsku v rovnomennom prístavnom meste v Normandii. Tvorca sa s divákmi opäť zahráva po svojom. Príbeh  sa odohráva v súčasnosti, oblečenie, interiéry, mestské štvrte i policajné auto pripomína skôr 60. 70. roky minulého storočia. Na otázku prečo je to auto tak staré povedal:"Policajtom ostali staré, v tých luxusných sa vozia iní“. Hrdinovia filmu sú, buď penzisti alebo starší ľudia.  Bývalý spisovateľ na penzii Marcel Marx (André Wilms) si privyrába čistením topánok. Jedného dňa polícia naďabí na auto plné ilegálnych imigrantov z Afriky. Jeden chlapec utečie. Prichýli ho Marcel a komunita spriaznených duší, zorganizuje zbierku a urobí všetko preto, vrátane policajného komisára,  aby chlapca prepašovali loďou za matkou do Londýna, Pointa filmu je pôvabná. Manželka Marcela, smrteľne chorá Arletty (Kati Outinen), sa zázračne uzdraví, strom rozkvitne, prosto dejú sa zázraky. Za dobrý skutok -. veľká odplata. Stáva sa to len v rozprávke a Le Havre rozprávkou je, nakrútenou neopakovateľnou precíznou realistickou metódou Akiho Kaurismäkiho. 

Včerajší utorňajší večer patril Jean-Paul Belmondovi. Na jeho počesť uviedli film Belmondo, itineraire... Vincenta Perrota. Veľa zaujímavého o sebe povie sám a doplniť jeho profil i filmovú kariéru mu pomáhali Alain Delon, Claude Lelouch, Claudia Cardinale, Vincent Cassel, Albert Dupontel a Jean Rochefort.