Búrlivým potleskom a výkrikmi Bravo! odmenilo zaplnené kino Zoopalast snímku Jana Hřebejka Kawasakiho ruža, zaradenú ako úvodné predstavenie festivalovej sekcie Panorama Special. Starší Berlínčania a diváci stredného veku veľmi dobre porozumeli, o čom rozpráva. Veď si na vlastnej koži prežili to isté - a nie raz.

Po skončení fillmu sa publiku predstavili tvorcovia, medzi ktorými boli popri režisérovi Hřebejkovi aj Martin Huba, Lenka Vlasáková, Petra Hřebíčková, Anna Šimonová, Antonín Kratochvíl i producent Rudolf Biermann. Osobitný potlesk si vyslúžil Kratochvíl, keď priznal, že pred kamerou stál prvý raz v živote.

Ako uviedlo viacero festivalových denníkov, žiaden div, že Kawasakiho ruža sa mladším divákom môže vidieť príliš studená až akademická. Chýba im priamy zážitok z prednovembrových čias - a skúsenosť je neprenosná, nedá sa vyrozprávať s dostatočnou presnosťou, presvedčivosťou a sugestívnosťou. Horšie však je, že mládež, vychovaná v pragmatizme nášho “reálneho kapitalizmu” nemusí pochopiť ani bludný kruh morálky, v ktorom sa ocitli bez výnimky všetky hlavné postavy. Dnes, keď sa sebeckosť, arogancia a šplhanie sa nahor aj cez mŕtvoly nazýva zdravou priebojnosťou, ambicióznosťou a cieľavedomosťou, mnohé z dilem i zlyhaní, ktoré Hřebejk s Jarchovským vykresľujú, ako dilemy a zlyhania nevyznievajú. A to je najtrpkejší, najsilnejší apel Kawasakiho ruže: za čas totality sme mali etiku, mravnosť, morálku. Po Nežnej revolúcii sme sa ich vzdali, ale osvojili sme si mnohé z hrôz a zvrhlostí, šírených totalitou. Na otázku, kto vlastne v novembri vyhral, dávajú autori odpoveď záverečnou scénou, v ktorej eštebácky vyšetrovateľ Kafka, úchvatne stvárnený Ladislavom Chudíkom, zhasína sviečky na svojej narodeninovej torte.

Mimochodom - výkon majstra Chudíka ocenil prestížny denník Variety vo svojej pochvalnej recenzii lakonickým konštatovaním: excellent!

Foto: Berlinale