Ázia prevalcovala Berlín
Na filmových festivaloch v Berlíne, Benátkach a Cannes sa v osemdesiatych rokoch minulého storočia začala veľká vlna slávnych čínskych, hongkonských ale aj filipínskych a indonézskych filmov, podobne ako hviezdna éra iránskej kinematografie. Ak by sa niekto nazdával, že čínsky film je pasé, festivaly ho presvedčia o opaku. Kým benátsky festival vlani vyzdvihol tchajwanský film len popri dielach domácich a gréckych, tohtoročné Berlinale udelilo ázijským súťažným snímkam hneď štyri ceny zo všetkých ôsmich v hlavnej prehliadke: jedného Zlatého a tri Strieborné medvede.
Podľa hlasovania popredných svetových filmových kritikov vo festivalovom denníku Screeen International s najvyšším počtom bodov a veľkým náskokom zvíťazil americký film Richarda Linklatera Boyhood, nasledovaný nemeckou drámou Dietricha Brüggemanna Kreuzweg a britskou drámou Yanna Demangea z konfliktu v Belfaste '71. Ako je však na špičkových filmových festivaloch zvykom, odborná porota mala iný názor.
Osemčlenná jury, ktorú viedol americký producent a scenárista James Schamus a zasadali v nej aj americká producentka Barbara Broccoli, dánska herečka Trine Dyrholm, francúzsky režisér Michel Gondry, iránska režisérka Mitra Farahani, nemecký herec Christoph Waltz, americká herečka a scenáristka Greta Gerwig a čínsky herec Tony Leung, jednoznačne uprednostnila ázijskú kinematografiu.
Hlavné festivalové ocenenie Zlatý medveď za najlepší film aj Strieborného medveďa za najlepší mužský herecký výkon si odniesla čínsko-hongkonská kriminálna dráma z prostredia severočínskych baní Čierne uhlie, tenký ľad scenáristu a režiséra Diao Jinana, častého účastníka festivalu v Cannes. Netradične spája kriminálny film noir s dokumentaristicky presvedčivou sociálnou kritikou. Nakrúcali ju na autentických miestach pololegálnych aj celkom ilegálnych uhoľných baní, kde – ako už dobre vieme z množstva iných čínskych filmov – baníci pracujú s minimálnymi bezpečnostnými opatreniami, bez zdravotného poistenia, s primitívnym vybavením a za smiešne mzdy. Kritici vo svojom hlasovaní film odsunuli doprostred hodnotiaceho pásma. Na miesto, kde skončila aj psychologická dráma Malý dom, osemdesiaty tretí film japonského klasika Joidžiho Jamadu, častého účastníka Berlinale, ocenený Strieborným medveďom za ženský herecký výkon Haru Kuroki v ústrednej role. Adaptácia knižného bestselleru autorky Kijoko Nakažima zachytáva od predvojnových čias až do roku 2009 život japonskej rodiny z tokijského predmestia očami slúžky Taki.
Do Ázie smeruje aj Strieborný medveď za mimoriadny umelecký prínos v oblasti kamery, strihu, hudby, kostýmov a výpravy. Porota ním ocenila čínsko-francúzsku snímku Masáž naslepo o masážnom salóne nevidomých masérov. Hoci v ňom účinkovali skutočne nevidiaci herci, film pre mnohé formálne i obsahové nedostatky u kritikov v hlasovaní, ale i vo viacerých recenziách prepadol ako jeden z najslabšie hodnotených.
Príznačné je, že najzábavnejší a najväčším potleskom ocenený film festivalovej súťaže – temná škandinávska kriminálna komédia Kraftidioten (In Order of Disappearance) režiséra Hansa Petra Molanda nezískala žiadnu cenu, podobne ako Clooneyho nápaditý, vtipný a hviezdne obsadený pastiš na vojnové veľkofilmy Pamiatkari či dráma Rachida Bouchareba Dvaja muži v meste s Forestom Whitakerom a Harveyom Keitelom v hlavných úlohách.
Pohorela i nemecká vojnová dráma zo súčasného Afganistanu Medzi svetmi a provokatívna ľúbostná história básnika Friedricha Schillera s dvojicou mladých šľachtičien Milované sestry v réžii Dominka Grafa. Dráma '71 o mladom vojakovi, ktorý uviazne sám uprostred konfliktu severoírskych katolíkov a protestantov sa musela uspokojiť s čestným uznaním ekumenickej poroty.
V ďalších oceneniach berlínska porota už našťastie lepšie naplnila očakávania a odhady. Svoju Grand Prix venovala svojráznej a hravej kriminálnej komédii Wesa Andersona Grandhotel Budapešť, ktorá originálnym, zábavným spôsobom a za účasti desiatok svetoznámych hviezd mapuje 20. storočie vo „východoeurópskej alpskej krajine Zubrowka“.
Cenu Alfreda Bauera – Strieborného medveďa „za film, ktorý roztvára nové perspektívy“ získal 94-ročný francúzsky klasik Alain Resnais s minimalistickou adaptáciou klasickej britskej konverzačnej veselohry sira Alana Ayckbourna Rileyho život, premenovanou na Aimer, boire et chanter (Milovať, piť a spievať). Sabine Azéma, Sandrine Kiberlain, André Dussollier, Hippolyte Girardot a ďalší v len náznakových kulisách, dotváraných komiksovými kresbami, so silnou teatrálnou štylizáciou rozohrávajú rozmarný príbeh troch partnerských dvojíc v zrelom veku a ich priateľa, ktorému údajne ostáva už len pol roka života. Resnais už v minulosti podľa Ayckbourna nakrútil svoje úspešné filmy Poblúdené srdcia (Strieborný lev, Benátky 2006) a Smoking/No smoking (Strieborný medveď, Berlinale 1994).
Strieborného medveďa za réžiu si vyslúžil Američan Richard Linklater, ktorý s hercami Patriciou Arquette, Ethanom Hawkeom, mladým Ellarom Coltraneom a svojou dcérou Lorelei Linklater od roku 2002 bez akejkoľvek publicity dvanásť rokov nakrúcal Chlapčenstvo – film o dospievaní bystrého amerického chlapca Masona od jeho nástupu na základnú školu až po maturitu, o jeho sestre a rozvedených rodičoch, u ktorých striedavo býva. Snímka sa v druhom pláne stáva kronikou americkej spoločnosti v 21. storočí.
Aspoň Strieborný medveď za scenár sa ušiel divákmi vrúcne prijatej nemeckej dráme o koreňoch, podobách a následkoch náboženského fanatizmu Krížová cesta. Predloha je dielom súrodencov Dietricha a Anny Brüggemannovcov. Režisér Dietrich Brüggemann v 14 zastaveniach krížovej cesty formou dlhých, často nehybnou kamerou snímaných a dokonale prepracovaných širokouhlých záberov rozpráva príbeh štrnásťročnej školáčky Marie (Lea van Acken), dcéry fanaticky nábožnej matky a členky cirkevného spoločenstva, ktorá si radšej zvolí smrť, ako život vo svete plnom diablových nástrah. O tom, že dielo je nakrútené citlivo a otvorene, že nie je jednostranné, svedčí skutočnosť, že mu udelila svoju cenu aj ekumenická porota.
V hlavných súťažiach 64. medzinárodného filmového festivalu Berlinale ani tohto roku nefigurovala žiadna slovenská snímka. Uznaním však bolo zaradenie slovensko-česko-chorvátskeho dokumentu Zamatoví teroristi do prehliadky Forum. Hoci Forum nie je súťažou, Zamatových teroristov odmenila svojou cenou porota čitateľov nemeckého denníka Tagesspiegel.
Ak niekto čakal, že po silnom začiatku sa festivalová eufória upokojí a hviezdy sa opäť vrátia až na záver, sklamal sa. Pondelok ponúkol stretnutie s Nickom Caveom. Nielen prostredníctvom dokumentárneho filmu 20 000 Days on Earth (20 000 dní na Zemi) o ňom, ale aj osobne, ako objektom a spoluscenáristom. Britsko-nemeckú adaptáciu románu Nicka Hornbyho A Long Way Home (Dlhá cesta domov) zasa podporil aj predstaviteľ hlavnej roly Pierce Brosnan. Stretnúť sme mohli i stále šarmantnú Catherine Deneuve, hviezdu snímky Dans la Cour (Na dvore) alebo Jennifer Connelly s Cillianom Murphym zo súťažného španielsko-kanadsko-francúzskeho filmu Aloft, ktorý nakrútila berlínska víťazka z roku 2009, peruánska scenáristka a režisérka Claudia Llosa. Publikum mohlo diskutovať s tohtoročným laureátom ceny Čestný Zlatý medveď, britským režisérom Kenom Loachom, o jeho filme Ladybird, Ladybird z roku 1994. Zlatú kameru Berlinale udelili nemeckému nezávislému filmovému producentovi a distributérovi Karlovi Baumgartnerovi, podpísanému pod dielami Super 8 Stories Emira Kusturicu, Irina Palm Sama Garbarského, Na putu Jasmily Žbanić či Layla Fourie Pie Marais.
Premiéru na Berlinale mala zreštaurovaná podoba klasického nemého filmu Roberta Wieneho Kabinet Dr. Caligariho. O ozvučenie sa vo svojej vypredanej domovskej sále postarala Berlínska filharmónia.
Festival je pôdou aj pre udeľovanie výročných cien nemeckého združenia filmových hercov. Tohto roku ocenenie v hlavnej kategórii získal Klaus Maria Brandauer za rolu muža, postihnutého Alzheimerovou chorobou v dráme Die Ausloschung.
Zdá sa, že 64. berlínsky filmový festival bude tým najmasovejším v doterajšej histórii. Ešte predtým, ako uplynulo prvých päť dní festivalu, sa vypredalo 260 tisíc vstupeniek. Usporiadatelia predpokladajú prekročenie hranice pol milióna divákov – čo pri priemernej výške vstupného 8 eur predstavuje nezanedbateľný prínos do festivalového rozpočtu. Ten tohto roku atakoval sumu 20 miliónov eur. Počet akreditovaných účastníkov bude tiež vyšší ako vlani a presiahne 20 tisíc. Berlinale je digitalizovaný festival. Uskutočnilo sa na ňom (vrátane Európskeho filmového trhu) viac než 2 500 predstavení, z toho iba 5 percent nosičov predstavovali klasické filmové pásy, takmer všetky festivalové snímky boli v digitálnej podobe.
I keď ceny tohtoročného Berlinale slávnostne vyhlásili v sobotu večer, po celú nedeľu v kinách pokračovali premietania festivalových snímok, určené pre bežných platiacich divákov v rámci tradičného záverečného podujatia Berlinale Kinotag.