61. medzinárodný filmový festival v Berlíne ponúka okolo 400 nových filmov. Očakáva 19 tisíc filmových profesionálov zo 128 krajín celého sveta, štyritisíc novinárov a 300 tisíc predaných vstupeniek. Berlinale, to nie je len sedem filmových prehliadok v 21 kinách, mnohých viacsálových. Je to aj retrospektíva diela Ingmara Bergmana, spojená s výstavami, seminármi a prednáškami, Berlinale Talent Campus mladých nádejných tvorcov, teoretikov a filmových novinárov, kino-reštaurácia so špeciálnym programom a menu – Culinary Cinema, Európsky filmový trh a trojdňový Európsky koprodukčný trh. Filmom žije doslova celé mesto. A naopak – celý filmový svet sa skoncentroval a sústredil na jednom mieste.

Ani potuchy o Johnovi Waynovi

Otváracím predstavením 61. medzinárodného filmového festivalu, ktorý sa 10. februára začal v Berlíne, bol western Ethana a Joela Coenovcov True Grit (Skutočná guráž), nominovaný na 10 Oscarov. Okrem autorov ho do Berlína prišli uviesť aj herci Jeff Bridges, Josh Brolin a štrnásťročná predstaviteľka hlavnej hrdinky Hailee Steinfeld, ktorá si ihneď získala srdcia Berlínčanov.

Väčšina otázok novinárov sa sústredila na fakt, že podľa rovnakého námetu vznikol rovnomenný film v roku 1969 a John Wayne zaň dokonca získal Oscara. „Nie je pravda, že náš film je remake,“ povedal Ethan Coen. „Oslovila a nadchla nás predloha, román Charlesa Portisa. Náš film je jeho nová adaptácia a tá predchádzajúca pre nás nič neznamenala.“

„Režiséri nechceli, aby som sa nechal ovplyvniť Wayneom a neodporúčali mi pozerať jeho film.," skonštatoval Jeff Bridges. "Zato mi poslali román – a ten si ma získal.“ Sympatická Hailee, ktorá hrá od svoji jedenástich rokov, to mala oveľa jednoduchšie: „Kým som nezačala robiť na tomto filme, nemala som o nejakom Johnovi Wayneovi ani potuchy.“

Kríza prináša veľkofilmy

Hviezdy ponúkol i nasledujúci, prvý súťažný film hlavnej prehliadky Berlinale, thriller Margin Call scenáristu a režiséra J.C. Chandora o 24 hodinách, predchádzajúcich krach americkej banky na počiatku krízy v roku 2008. Spolu s režisérom film uviedli aj herci Kevin Spacey, Jeremy Irons, Paul Bettany a Zachary Quinto. Kevin Spacey sa rozhovoril o dopade krízy na kinematografiu: „Nemám nič proti drahým komerčným oddychovým veľkofilmom. Je mi však ľúto, že v čase krízy hľadajú filmové štúdiá nádej len v nich – a pritom by za cenu jedného mohlo vzniknúť desať úžasných malých filmov o dôležitých veciach.“ Paul Bettany pobavil odpoveďou na otázku, ako pristúpil k stvárneniu svojej postavy: „Vôbec netuším, ako to robím. Je to ako sex – užijete si pri tom veľa zábavy, ale je ťažké to opísať slovami.“

Slovenský víkend

Slovenský víkend – tak by sme mohli bez zveličovania nazvať uplynulé dni na berlínskom filmovom festivale. V piatok a sobotu prehliadka Forum uviedla drámu slovenskej scenáristky a režisérky Zuzany Liovej Dom. Sobotňajšie novinárske premietanie v plnej sále kina CinemaxX na Postupimskom námestí zavŕšil potlesk.

V nedeľu sa na rad dostal dlhometrážny dokument českej filmárky Eriky Hníkovej Nesvatbov o úsilí starostu slovenskej obce Zemplínske Hámre zmenšiť množstvo slobodných tridsiatnikov a zvýšiť počet uzatváraných manželstiev.

Počas festivalu sa Berlín stáva dejiskom aj iných filmových podujatí, ktoré využívajú fakt, že mesto sa na desať dní stáva stredobodom filmového sveta. V sobotu večer sa vo veľkej sále FriedrichstadtPalastu uskutočnila slávnostná európska premiéra projektu YouTube “Life in a Day“. Pod vedením režiséra Kevina Macdonalda a producenta Ridleyho Scotta vznikol z viac nez 4 500 hodín videonahrávok deväťdesiatpäťminútový pohľad na jeden deň nášho sveta. Autorom jedného z jeho príbehov je slovenský filmár Marek Mackovič, ktorý sa už zúčastnil aj svetovej premiéry na americkom filmovom festivale Sundance.

Odmietnutý žaluje festival

Ďalším z podujatí „off Berlinale“ bolo v nedeľu večer predstavenie filmovej drámy režiséra Uwe Bolla Auschwitz v berlínskom kine Babylon. Režisér aj týmto spôsobom dôrazne protestuje proti tomu, že festival sa odmietol čo i len zaoberať zaradením jeho nového filmu do niektorej z prehliadok. Ako Boll vyhlásil, považuje za neférový postup, že producenti, ktorí hlásia svoje filmy na Berlinale, musia hradiť prihlasovací poplatok, zatiaľčo filmy, o ktoré má záujem samotný festival, neplatia nič. Boll odmietol festivalu zaplatiť za prihlášku, a tak sa festivalová výberová komisia jeho filmom vôbec nezaoberala. „Je to uprednostňovanie ekonomických záujmov nad umelecké,“ vyhlásil Boll. „Riaditeľ Berlinale Dieter Kosslick vedie už štvrť storočia proti mne vojnu, od čias, keď bol riaditeľom regionálnej filmovej rady. Neverím, že pod jeho vedením Berlinale vyberá do programu filmy na základe umeleckých kritérií. Nie je to férová súťaž,“ skonštatoval Boll a potvrdil, že sa obráti na súd.

Všade samý Džafar Panahi

V sedemčlennej medzinárodnej porote Berlinale tohto roku zasadá šesť porotcov. Siedmym mal byť známy iránsky režisér Džafar Panahi, držiteľ cien z festivalov v Benátkach, Cannes i Berlíne. V decembri lanského roka však Panahiho doma v Iráne odsúdili na šesť rokov odňatia slobody a dvadsaťročný zákaz výkonu filmárskeho povolania za „protištátnu propagandu“.

Pod predsedníctvom Isabelly Rossellini v porote pôsobia austrálska producentka Jan Chapman, nemecká herečka Nina Hoss, indický (bollywoodsky) herec Aamir Khan, kanadský filmár Guy Maddin, britská kostýmová výtvarníčka Sandy Powell a – neprítomný Džafar Panahi. Na súťažných predstaveniach má vyhradené miesto s menovkou, nechýba v katalógu ani na výstave veľkoformátových instantných fotografií členov poroty.

Berlínsky festival zaradil do programu dodatočne viacero Panahiho filmov.

Berlinale Talent Campus a World Cinema Found ohlásili na 17. februára panelovú diskusiu o cenzúre a potláčaní slobôd v Iráne.

Panahimu sa podarilo doručiť festivalu aspoň otvorený list adresovaný svetovej filmárskej obci, v ktorom vyjadruje vieru, že iránskej vláde sa nepodarí zabrániť tomu, aby nenakrúcal filmy aspoň vo svojich predstavách. Verí tiež, že Irán nájde mier, pokoj, slobodu a prosperitu prv, ako uplynie jeho dvadsaťročný zákaz nakrúcať. A vyzýva kolegov filmárov, aby – kým bude budúcich šesť rokov za mrežami – svojimi dielami pomohli zmeniť svet na slobodný, tolerantný, bez hraníc, bariér a mreží. „Najbližších dvadsať rokov teda budem musieť mlčať,“ napísal Panahi, „ale to neznamená, že nebudem schopný vidieť, že nebudem schopný premýsľať, že stratím schopnosť nakrúcať filmy. Musím sa podrobiť realite väzení a väzniteľov. Budem sa však tešiť na vaše filmy a hľadať v nich moje sny s nádejou, že v nich nájdem to, čoho som bol zbavený.“

Foto: Berlinale