Bosnianská režisérka Jasmila Žbanič (Quo vadis Aida, Grbavica) predstavila na festivale v Benátkach svoj prvý šesťdielny seriál Znam kako dišeš (I Know Your Soul), príbeh prokurátorky Neveny, ktorá sa rozvádza a s problémami zvláda výchovu syna Dina. S kauzou samovraždy mladého chlapca čelí politickému tlaku i záujmu verejnosti. Seriál inšpirovali konkrétne udalosti v Sarajeve.

10. septembra sa v Izraeli rozdávali filmové ceny Ophir. Zvíťazil film Seven Blessings (Sheva Brachot) režisérky Ayelet Menahemi, dráma, odohrávajúca sa v rodinnom židovsko-marockom kruhu. Film bol ocenený aj za najlepšiu réžiu a strih, ktorého sa ujala režisérka. Hneď dvoch Ophirov si odniesla Reymond Amsalem, za najlepší scenár i ženský herecký výkon. Film bude nominovaný za Izrael i na Oscara.

V auguste zomrel známy ruský režisér Gleb Panfilov. Múzou jeho filmov bola manželka Inna Čurikovová, s ktorou sa rozlúčilo publikum v januári tohto roku. Ich spolupráca začal filmom Ohňom sa neprebrodíš (1967), príbehom z občianskej vojny, kde hrala Táňu Ťotkinu, sanitárku vo vlaku, ktorý vozil ranených z frontu. Panfilovovi odporučil študentku divadelnej školy TJUZ režisér Roman Bykov ako geniálnu herečku. Za film dostal na MFF Locarno Zlatého leoparda. Zobrali sa o tri roky neskôr počas nakrúcania filmu Začiatok. Je to príbeh obyčajnej robotníčky z textilnej továrne, amatérskej herečky, ktorá v predstavení miestneho divadla hrá Babu Jagu. Do mestečka prichádza režisér a obsadzuje ju do role Jany z Arku. Ich ďalší spoločný film Prosím o slovo (1975) dostal cenu na MFF Karlové Vary. Film Téma, nakrútená v roku 1979 sa dočkal premiéry až v roku 1986. Podľa románov Maxima Gorkého Matka a Vassa Železnovová vznikli v rokoch 1990 a 1983 dva vynikajúce filmy, tiež s Innou Čurikovovou. Bol známy aj ako divadelný režisér, v roku 1986 režíroval v slávnom divadle Lenkom Hamleta s Olegom Jankovským a Čurikovovou v roli Gertrúdy. Nakrútil jediný seriál V kruhu prvom (2006) podľa románu Alexandra Solženicyna Jeden deň Ivana Denisoviča. Do kinematografie vstúpil o čosi neskôr ako Andrej Tarkovský, Elem Klimov a Vasilij Šukšin. Ako píše filmový publicista Andrej Plachov, bol majstrom mnohoznačných príbehových konštrukcií, naplnených koncentrovaným historizmom s neobyčajne talentovanou schopnosťou budovať psychologický profil svojich hrdinov.

Poľský týždenník Polityka priniesol správu o nenatočenom, jedenástom dieli Dekalógu režiséra Krzystofa Kieślowského. Našli ho pracovníci archívu režiséra v Sokolowsku, ktorý sa nachádza na juhozápade Poľska (www.homageakieslowski.pl). Scenár nepoznal ani spoluscenárista Dekalógu Krzysztof Piesiewicz. Jeho hlavnou postavou je tridsaťročný Reiner, absolvent slavistiky a germanistiky, ktorý prichádza na stáž na Varšavskú univerzitu. Pátra aj po rodinnej histórii, lebo jeho babka bola Poľka, hrdinka ôsmej časti Dekalógu. Zaujímavá je príprava ďalších nerealizovaných scenárov zo študentského obdobia Kieślowského. Vybraný titul bude ohlásený na tohtoročnom 12. festivale Hommage á Kieslowski, ktorý si pripomenie i 35. výročie natočenia Krátkeho filmu o láske. Film by mal vzniknúť vo wroclawskom štúdiu a nakrúti ho pravdepodobne absolventka filmovej školy v Lodži Izumi Yoshide, ktorá tam v súčasnosti prednáša. Je autorkou animovaného filmu Most o priateľstve poľských a japonských detí na Sibíri.

48. ročnik MFF Toronto, ktorý sa konal od 7. - 17. septembra pozná svojich víťazov, najlepším krátkym filmom bola česká Electra režisérky Darii Kaščejevovej so slovenskou (Artichoke) a francúzskou koprodukčnou účasťou. Porota sekcie Platform (nazvaná podľa filmu čínskeho režiséra Jia Zhangke Platform, 2000) v zložení – Barry Jenkins, americký režisér, ktorý v roku 2017 dostal Oscara za najlepší scenár k filmu Moonlight, Nadine Labaki, libanonsko-francúzska režisérka, ktorý za film Capernaum dostala na MFF Cannes Cenu poroty a Anthony Shim, kanadský herec a režisér, udelili najvyššiu cenu filmu Corda Jeffersona American Fiction, s Jeffrey Wrightom (Asteroid City, seriál Westworld) v hlavnej roli. Je to ostrá satira na súčasnä americkú kultúru, ktorá sa snaží všetko redukovať na stereotypy. Hlavným hrdinom je Monk, spisovateľ a univerzitný lektor americkej literatúry. Jeho najnovšia kniha je prijatá chladne, s výhradou, že nie je dostatočne „čierna“. Pod pseudonymom napíše knihu, spĺňajúcu všetky šablóny o trpiacom Afroameričanovi a čelí obrovskému záujmu. Festival otvoril posledný film slávneho japonského tvorcu Hayao Miyazakho The Boy and the Heron.

Zaujímavý vývoj signalizujú najlepšie škandinávske tv seriály, odmenené domácimi televíznymi cenami. Švédsku televíznu cenu Kristallen (filmová má názov Guldbagge), ktorú udeľuje nadácia Det svenska tevepriset dostal seriál Čierna voda (Blackwater) režiséra Mikaela Marcimaina, podľa románu Kerstin Ekman. Ten vyšiel aj v češtine, slovenskí čitatelia ho poznajú pod názvom Stalo sa pri vode. Príbeh sa pohybuje v 70. rokoch, kedy bývalá učiteľka Annie ide so svojou dcérou lesom za milencom Danom. Ten je členom lesnej komúny, ku ktorej sa žena chce pripojiť. Zablúdi a narazí na stan, kde sú dve mŕtvoly. Po ceste zazrie zakrvaveného utekajúceho mladíka. Polícia nič nevyšetrí a Annie po rokoch zistí, že jej dospelá dcéra chodí s inkriminovaným mladíkom. Nejde však o typickú detektívku, je to skôr sociálno-historický kontext kriminálneho činu, spleť vzťahov, charakterov a doby s jej módou, názormi i životným štýlom. Tento štýl rozprávania celkom určite sklame milovníkov detektívok, ale postupné smerovanie k zločinu a odkrývanie množstva potenciálnych dôvodov a línií, vedúce k vraždám, sú vcelku zaujímavou inováciou.

Podobne je na tom i najlepší fínsky tv seriál Leto smútku (Summer of Sorrow, 2022) režiséra Jani Volanena, odmenený cenou Jussi. Je situovaný do 70. rokov, na odľahlé sídlisko, kde miestna rodičovská komunita rieši zmiznutie malého chlapca. Polícia sa o prípad v podstate nezaujíma, rodičia sa snažia zachytiť akékoľvek podozrivé osoby , ale nič sa nedeje. Vidíme tento svet očami Mirka, je v skupinke teenagerov nový a má strach. Stávka na ústup od detektívnych príbehových schém, nahodenie istého žánrového mimikry a situovanie do nedávnej minulosti, sú spoločné znaky oboch odmenených seriálov.

Dáni to vzali inak, Roberta, cenu za najlepší televízny seriál udelila porota príbehu o tom, ako sa obehu dostávali elektrické natáčky, objav za začiatku 60. rokov. Má názov Carmen Curlers (2022) a podrobne popisuje, ako sa s dobou, ktorá ani trochu nepriala tomuto vynálezu, potýkal Axel Byvang (Morten Hee Anderson).