Rok 2024 bol ďalším postpandemickým rokom a v skutočnosti sa COVID-19 už takmer nevyskytoval, a ak áno, tak iba v málo nebezpečnej forme. Koncerty, festivaly, divadelné a samozrejme aj filmové predstavenia sa uskutočnili bez akýchkoľvek obmedzení a prejavilo sa to na stúpajúcom počte divákov v kinách. Európske audiovizuálne observatórium vydáva pravidelne štatistické údaje, týkajúce sa celkového prehľadu rôznych aspektov európskeho audiovizuálneho priemyslu. Od pandémie tiež zverejňuje mieru zotavenia (recovery rate), čo je porovnanie návštevnosti v danom roku so situáciou spred pandémie (roky 2017 – 2019). Miera zotavenia na Slovensku sa v roku 2024 dostala na úroveň 83,25 %, čo je viac než v predchádzajúcom roku (78 % v roku 2023) a tiež viac než je európsky priemer (76 %).

V roku 2024 návštevnosť európskych kín mierne poklesla (o 2 %), ale Slovensko zaznamenalo najvyšší medziročný nárast (8,33 %). Slovensko tiež dosiahlo veľmi slušný podiel návštevnosti domácich filmov, 27,7 % divákov v kinách prišlo na slovenský film.

Na všetky filmy prišlo v slovenských kinách 5 435 556 divákov, pričom hrubé tržby vzrástli o 11,74 % a dosiahli 38 663 404 eur, je to najvyššia suma v ére slovenskej samostatnosti a je to o 1,4 milióna viac než v roku 2019. Dôvodom je samozrejme zvýšená priemerná cena vstupeniek na 7,11 eur, čo je o 3,14 % viac než v roku 2023.
Zvýšili sa aj ďalšie čísla – počet predstavení na 224 203, počet uvedených filmov na 962, z nich bolo 366 premiér (inými slovami, každý deň mal premiéru jeden film!).
Pozitívne je, že medzi najnavštevovanejšími filmami sa na najvyšších priečkach umiestnili aj slovenské filmy – na druhom mieste MIKI s 378 694 divákmi a na treťom Kavej, ktorý videlo 290 640 divákov. Do Top 10 sa dostali aj ďalšie dva filmy so slovenským podielom: Jedeme na teambuilding – 250 331 divákov a Vlny – 175 473 divákov. Najúspešnejším dokumentárnym filmom bola Prezidentka, ktorú videlo 33 366 divákov. Celkovo sa v kinách premietlo 140 slovenských filmov, ktoré videlo 1 505 768 divákov, čo je rekordné číslo v ére samostatnosti (doteraz najviac divákov na slovenských filmoch bolo v roku 2019 – 1 075 029 divákov).

Vysoký trend si zachováva aj filmová produkcia – v roku 2024 vzniklo 46 slovenských celovečerných filmov pre kiná, z toho bolo 24 hraných, 20 dokumentárnych a 2 animované filmy. 19 celovečerných filmov režírovali debutanti, čo predstavuje 41,3 %, čo je samozrejme veľmi vysoký podiel. 17 filmov režírovali ženy (37 %) a podiel producentiek, ktoré sa na vzniku slovenských filmov podieľali, je 52,2 % (24 filmov). Z 24 hraných filmov bolo 11 čisto slovenských, alebo majoritných koprodukcií, z 20 dokumentárnych filmov bolo 12 čisto slovenských, alebo majoritných, obidva animované filmy boli zo slovenského pohľadu minoritné koprodukcie.

Je myslím zbytočné uvádzať, že takmer všetky vzniknuté filmy boli realizované s podporou Audiovizuálneho fondu a vysoký koprodukčný podiel sme zaznamenali aj v prípade verejnoprávneho Rozhlasu a televízie Slovenska (od júla 2024 Slovenská televízia a rozhlas), a to vo výške 32,6 % z celkového počtu celovečerných filmov.
V prípade Audiovizuálneho fondu sa radikálne zvýšila celková suma v rámci podpory audiovizuálneho priemyslu, AVF vyplatil v roku 2024 sumu 27,06 milióna eur celkovo 90 projektom, čo je rekordná suma od vzniku tohto programu. Pri tom treba vziať do úvahy aj zvýšenú sadzbu dotácie na 33 % a rozšírenie okruhu oprávnených výdavkov.
Viaceré slovenské filmy boli uvedené na prestížnych medzinárodných festivaloch a viaceré z nich boli ocenené (napr. Keď život chutí na MFF animovaných filmov v Annecy, Vlny na MFF Karlovy Vary, alebo Prezidentka na MFF dokumentárnych filmov Jihlava).

Čo sa týka programu Kreatívna Európa – podprogramu MEDIA bol rok 2024 vo viacerých aspektoch tiež rekordný. Slovenské spoločnosti získali celkom podporu vo výške 2 065 767 eur, pričom veľmi úspešné boli produkčné spoločnosti, ktoré získali celkom 741 312 eur, a to v takmer všetkých schémach, určených producentom.
Pokračujúca digitalizácia má, okrem iného, aj za následok zavŕšenie procesu zásadných zmien vo videodistribúcii, vydávanie DVD alebo blu-ray nosičov sa stáva záležitosťou pre zberateľov a fanúšikov, a tomu zodpovedá aj nastavenie takejto distribúcie – vydávajú sa exkluzívne vydania v malom počte. Následkom tohto procesu je aj ukončenie aktivít najväčších vydavateľov na slovenskom trhu (Bontonfilm, ktorý odovzdal svoju videodistribúciu inej spoločnosti už v roku 2020 a Magic Box Slovakia, ktorej aktivity vo videodistrbúcii sa presúvajú do Čiech).
Na záver môžeme konštatovať, že aj v roku 2024 si slovenská audiovízia udržala svoju kvalitu a renomé z predchádzajúcich rokov. V jej rámci vznikli filmy, uvedené a ocenené na medzinárodných festivaloch, ale i filmy, ktoré môžeme pokojne označiť v rámci domácej distribúcie za blockbustre, a ktoré dokážu na slovenskom trhu konkurovať aj americkým veľkoprodukciám. Jediný otáznik ostáva v súvislosti so zásadnými zmenami v legislatíve, predovšetkým v zákone o Audiovizuálnom fonde, ktorý zmenil pomer síl v rozhodovacom procese, a tým narušil rovnováhu, ktorá zohľadňovala rôzne záujmy v pestrej slovenskej audiovízii a overené procesy hodnotenia žiadostí. Rozhodujúce právomoci presunul nový zákon do rúk Rady AVF, v nej sa zvýšil počet členov , vymenovaných Ministerstvom kultúry SR, čím sa posilnil podiel vplyvu MK SR na rozhodovanie AVF. Budúci rok dostaneme odpoveď na otázku, ako sa celý proces zmení a aké výsledky táto zmena prinesie.

Vladimír Štric
Vedúci kancelárie Creative Europe Desk Slovensko

LEGISLATÍVA
V roku 2023 vydalo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo kultúry“) na návrh Komisie na ochranu maloletých vyhlášku, ktorá ustanovila podrobnosti o jednotnom systéme označovania a spôsobe jeho uplatňovania. Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 328/2023 Z. z. o jednotnom systéme označovania a spôsobe jeho uplatňovania (ďalej len „vyhláška o jednotnom systéme označovania“) bola prijatá v záujme ochrany maloletých pred nevhodnými mediálnymi obsahmi. Na základe vyhlášky o jednotnom systéme označovania sa audiovizuálne dielo, multimediálne dielo, program televíznej programovej služby a program audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie (ďalej len „označovaný komunikát“) klasifikuje deskriptorom typu potenciálne škodlivého obsahu jednotného systému označovania (ďalej len „obsahový deskriptor“). Vyhláška ustanovuje nasledovné typy obsahových deskriptorov – násilie, diskriminácia, strach, závislosť, sex, vulgarizmy a nahota. Zavedením obsahových desktriptorov upozorňujúcich na prítomnosť potenciálne škodlivého obsahu, by sa mala zlepšiť predovšetkým informovanosť rodičov, detí a iných osôb o obsahu označovaného komunikátu, napríklad vo forme filmu, seriálu, počítačovej hry a podobne.

Vyhláška pri jednotlivých typoch obsahových deskriptorov ustanovuje podmienky, na základe ktorých sa označovaný komunikát klasifikuje ako nevhodný pre vekovú skupinu maloletých do 7 rokov, do 12 rokov, do 15 rokov alebo do 18 rokov. Pri klasifikácii sa obsah označovaného komunikátu posudzuje z hľadiska kontextuálneho výskytu hodnotiacich kritérií nevhodnosti v označovanom komunikáte, spôsobu a formy spracovania alebo zobrazenia jednotlivých hodnotiacich kritérií nevhodnosti vzhľadom na charakter a druh označovaného komunikátu a jeho umeleckého, satirického a morálneho posolstva, intenzity a frekvencie výskytu hodnotiacich kritérií nevhodnosti v označovanom komunikáte a predchádzajúcej klasifikácie označovaného komunikátu podľa iného akceptovaného systému označovania. Vyhláška o jednotnom systéme označovania nadobudla účinnosť 1. januára 2024. 

Ministerstvo kultúry v roku 2023 vydalo taktiež vyhlášku Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 318/2023 Z. z. o titulkoch pre osoby so sluchovým postihnutím (ďalej len „vyhláška o titulkoch pre osoby so sluchovým postihnutím“). Cieľom predmetnej vyhlášky bolo priniesť takú právnu úpravu ustanovujúcu požiadavky na titulky pre osoby so sluchovým postihnutím sprevádzajúce audiovizuálne diela, programy televíznej programovej služby a programy audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ktorá vo výsledku zjednotí postupy výrobcov titulkov a zvýši kvalitu titulkov pre osoby so sluchovým postihnutím.
Vyhláškou o titulkoch pre osoby so sluchovým postihnutím sa upravujú technické požiadavky na titulky pre osoby so sluchovým postihnutím, spôsob zabezpečenia synchronizácie so zvukovou stopou pri súčasnom poskytnutí primeraného času na čítanie titulkov, odlíšenie titulkov, pravidlá pre uvádzanie titulkov, ak sa v audiovizuálnom diele alebo programe vyskytne text v cudzom jazyku, prípadne kedy a ako je možné upraviť text titulku oproti doslovnému hovorenému prejavu, oznamovanie zvukov a ruchov v titulkoch, ako i úpravu titulkov k programom vysielaným naživo. Predmetná vyhláška nadobudla účinnosť 1. januára 2024.
Pre audiovizuálne prostredie bolo kľúčovým momentom roku 2024 prijatie novely zákona o Audiovizuálnom fonde (AVF), ktorá priniesla zásadné zmeny v rozhodovacom procese a štruktúre fondu. Zákon 207/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nadobudol účinnosť 30. júla 2024. Medzi hlavné zmeny patrí: Zvýšenie počtu členov rady fondu: Rada sa rozšírila z 9 na 13 členov, pričom piatich z nich priamo menuje minister kultúry. Tento krok mal za cieľ posilniť kontrolu štátu nad fondom. Presun rozhodovacích právomocí: o prideľovaní dotácií už nebude rozhodovať riaditeľ fondu, ale rada fondu, čo zvýšilo politický vplyv na rozhodovací proces. Zavedenie tajných rokovaní: Rada fondu získala možnosť rozhodovať o konaní rokovaní neverejne, čo vyvolalo obavy z nedostatočnej transparentnosti. Tento legislatívny zásah vyvolal vlnu kritiky zo strany odbornej verejnosti, ktorá upozornila na možné politické zasahovanie do tvorivých procesov a ohrozenie nezávislosti fondu .

Zákon č. 157/2024 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2024, priniesol významné zmeny v oblasti verejnoprávneho vysielania na Slovensku. Najzásadnejšou zmenou je transformácia Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) na novú verejnoprávnu inštitúciu s názvom Slovenská televízia a rozhlas (STVR).
Hlavné zmeny, ktoré zákon priniesol, boli: Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) bola zrušená a nahradená novou verejnoprávnou inštitúciou – Slovenskou televíziou a rozhlasom (STVR). STVR prebrala všetky práva, povinnosti, majetok a zamestnancov bývalej RTVS. STVR pozostáva z dvoch hlavných organizačných zložiek – Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Tieto zložky sú samostatne hospodáriacimi jednotkami bez právnej subjektivity.
Zloženie a voľba Rady STVR: Rada STVR má deväť členov. Štyroch členov menoval minister kultúry na základe výberového konania, z toho jedného na návrh ministra financií. Zvyšných päť členov volila Národná rada SR na základe návrhu parlamentného výboru pre kultúru a médiá. Funkčné obdobie členov Rady je šesť rokov. Voľba generálneho riaditeľa: Generálneho riaditeľa STVR volí a odvoláva Rada STVR jednoduchou väčšinou hlasov (5:4). Funkčné obdobie generálneho riaditeľa bolo predĺžené z piatich na šesť rokov. (Poznámka: V čase uzávierky Správy, 30. 4, 2025, nebol nový riaditeľ STVR ešte stále zvolený)
Zákon zaviedol nový poradný orgán – Etickú komisiu, ktorá má deväť členov. Jej úlohou je dohliadať na dodržiavanie etických princípov zamestnancov STVR a externých spolupracovníkov.
Všetky zmeny boli odôvodnené snahou o zvýšenie objektivity a kvality verejnoprávneho vysielania na Slovensku, ako aj o zabezpečenie väčšej nezávislosti a profesionality v riadení inštitúcie.
Zákon č. 169/2024 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 30. 7. 2024, novelizuje zákon č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia (FPU) a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov. Cieľom tejto novely bolo zefektívniť riadenie a kontrolu fondu, pričom prináša niekoľko významných zmien: 1. Rozšírenie dozornej komisie – počet členov dozornej komisie FPU sa zvyšuje z troch na päť. Dvoch z týchto členov bude voliť a odvolávať Rada fondu, čím sa posilňuje jej kontrolná funkcia. 2. Zmeny v kompetenciách Rady fondu: Rada fondu získava právomoc rozhodovať o pridelení finančných prostriedkov aj v rozpore so stanoviskom odbornej komisie, bez potreby špecifického odôvodnenia. Táto zmena vyvolala obavy o oslabenie vplyvu odborných komisií a možný zásah do transparentnosti rozhodovacích procesov. Tieto úpravy sú súčasťou snahy o zefektívnenie fungovania FPU, avšak vyvolali diskusie o zachovaní odbornosti a transparentnosti v rozhodovacích procesoch fondu.
Dňa 8. 10. 2024 nadobudol účinnosť Zákon 252/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2017 Z. z. o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tieto zmeny majú zabezpečiť spravodlivejšie a efektívnejšie rozdeľovanie finančných prostriedkov na podporu kultúry národnostných menšín, čím sa podporí ich kultúrna identita a integrácia do spoločnosti.
Zákon č. 203/2024 Z. z., účinný od 24. júla 2024, novelizuje zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách. Jeho cieľom je zosúladiť slovenskú legislatívu s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 o jednotnom trhu s digitálnymi službami (tzv. Akt o digitálnych službách).
Kľúčové zmeny: Rozšírenie pôsobnosti Rady pre mediálne služby: Rada sa stáva koordinátorom digitálnych služieb na Slovensku, čím získava nové kompetencie v oblasti dohľadu nad digitálnymi platformami a službami. Zmeny majú za cieľ zvýšiť transparentnosť, bezpečnosť a dostupnosť digitálnych služieb pre všetkých používateľov na Slovensku.
Uznesením Rady pre mediálne služby zo dňa 9. 10. 2024 bol schválený Štatút Rady pre mediálne služby v súlade s § 113 ods. 1 písm. b) zákona č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách.

FILMOVÉ ŠKOLSTVO

Možnosť rozvíjať svoj kreatívny potenciál má už najmladšia generácia na viacerých školách: Základnej umeleckej škole Ľudovíta Rajtera (www.zussklenarova.sk), Základnej umeleckej škole Jána Albrechta (www.zusjanaalbrechta.eu), Súkromnej škole umeleckého priemyslu animovanej tvorby (SŠUPAT – www.uat.sk) v Bratislave – táto ponúka aj vyššie odborné štúdium v odboroch Animovaná tvorba a Filmová a mediálna tvorba, Základnej umeleckej škole na Irkutskej ulici v Košiciach (www.zusirkutska.sk), Súkromnej základnej umeleckej škole DAMA (www.szusdama.sk) v Prešove, Základnej umeleckej škole Jána Melkoviča (https://zusslokruzna9.edupage.org/) v Starej Ľubovni, ktorá ponúka odbor audiovizuálnej a multimediálnej tvorby, Súkromnej škole umeleckého priemyslu filmovej (www.filmovaskola.sk) v Košiciach, či Škole umeleckého priemyslu (www.zsssvba.sk) v Bratislave, ktorá ponúka aj vyššie odborné štúdium v odboroch Filmová a mediálna tvorba a Animovaná tvorba. Škola umeleckého priemyslu v Trenčíne (www.suptn.sk) i Súkromná škola umeleckého priemyslu vo Zvolene (www.ssuszv.sk) ponúkajú odbor animovaná tvorba a Súkromná škola umeleckého priemyslu Bohumila Baču (www.skoladesignu.sk) v Bratislave ponúka štvorročné vyššie odborné štúdium odboru Animovaná tvorba a štvorročné štúdium s maturitou odborov Animovaná tvorba a Filmová tvorba.
Hoci je v súčasnosti na Slovensku niekoľko vysokých škôl umeleckého smeru, výučba na nich sa audiovizuálnemu umeniu venuje stále len okrajovo – napr. Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave (https://fmk.sk), Katedra fotografie a nových médií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (www.vsvu.sk), či Katedra výtvarných umení a intermédií Fakulty umení Technickej univerzity (www.fu.tuke.sk) v Košiciach. Akadémia filmovej tvorby a multimédií (http://vsftam.sk) v Bratislave poskytuje neakreditovaný a certifikovaný vzdelávací program, ktorý nenahrádza bakalárske štúdium a nekončí akademickým titulom, ale jeho absolventi sú schopní riešiť praktické animačné, graficko–výtvarné úlohy v oblasti filmového, reklamného a dizajnérskeho priemyslu.
Na Akadémii umení v Banskej Bystrici je možné študovať audiovizuálnu tvorbu na dvoch fakultách. Na Fakulte výtvarných umení (fvu.aku.sk) je katedra Intermédií, digitálnych médií a priestorovej tvorby. Na Fakulte dramatických umení (fdu.aku.sk) sa študujú odbory – Filmová a televízna réžia a scenáristika so zameraním na Dokumentárnu tvorbu a so zameraním na scenáristiku a dramaturgiu a Herectvo. Dekanom Fakulty dramatických umení je doc. Mgr. art. Ľubomír Viluda, ArtD.. Vedúcim Katedry filmovej dokumentárnej tvorby je doc. Mgr. Martin Palúch, PhD.. Vedúcim Katedry filmovej dramaturgie a scenáristiky je Mgr. art. Marek Janičík, ArtD. a vedúcou Katedry herectva je Mgr. art. Barbora Špániková, ArtD..
Filmovú dokumentárnu tvorbu študovalo k 31. 12. 2024 v bakalárskom a magisterskom stupni štúdia 40 študentov a filmovú dramaturgiu a scenáristiku v bakalárskom a magisterskom stupni štúdia 31 študentov. Študenti Katedry dokumentárnej tvorby vytvorili v roku 2024 7 absolventských filmov.
Film Rozptýlené hniezdo (SK, 2023, r. Valerij Neskaradziany) získal Grand Prix na 5. Medzinárodnom filmovom festivale krátkych filmov v Košiciach a Cenu za najlepší študentský film v jarnej edícii The Atlantis Awards, Los Angeles (USA).
Hlavná časť prípravy nových tvorcov a producentov však i naďalej spočíva na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení (www.vsmu.sk, ďalej len FTF VŠMU) v Bratislave.
V roku 2024 sme si pripomenuli 75. výročie vzniku VŠMU.
FTF VŠMU je členom medzinárodnej organizácie vysokých filmových škôl celého sveta CILECT i jej európskej odnože GEECT. Od júna 2018 je dekankou FTF VŠMU prof. Darina Smržová.

V študijnom odbore Umenie:
• doktorandský stupeň zabezpečuje jeden študijný program Filmové umenie a multimédiá v dennej aj externej forme štúdia
• na bakalárskom a magisterskom stupni prebieha výučba v štyroch študijných programoch v dennej forme štúdia:
1. študijný program Scenáristika a réžia hraného a dokumentárneho filmu (Bc., Mgr. stupeň)
• študijný plán Scenáristika filmu zabezpečuje Ateliér scenáristickej tvorby (vedúca: doc. Katarína Moláková, ArtD.)
• študijný plán Réžia hraného filmu zabezpečuje Ateliér filmovej a televíznej réžie (vedúci: doc. Róbert Šveda, ArtD.)
• študijný plán Réžia dokumentárneho filmu zabezpečuje Ateliér réžie dokumentárneho filmu (vedúca: prof. Ingrid Mayerová)
2. študijný program Tvorba obrazu vo filme a multimédiách,
• študijný plán Animovaná tvorba (Bc., Mgr. stupeň) zabezpečuje Ateliér animovanej tvorby (vedúca: doc. Ivana Laučíková, ArtD.)
• študijný plán Kameramanská tvorba (Bc., Mgr. stupeň) zabezpečuje Ateliér kameramanskej tvorby (vedúci: prof. Ivan Finta, ArtD.)
• študijný plán Vizuálne efekty (Bc., Mgr. stupeň) zabezpečuje Ateliér vizuálnych efektov a herného dizajnu (vedúci: prof. Ľudovít Labík, ArtD.)
• študijný plán Herný dizajn (Bc. stupeň) zabezpečuje Ateliér vizuálnych efektov a herného dizajnu (vedúci: prof. Ľudovít Labík, ArtD.)
3. študijný program Strihová a zvuková skladba (Bc., Mgr. stupeň)
• študijný plán Strihová skladba zabezpečuje Ateliér strihovej skladby (doc. Štefan Švec, ArtD.)
• študijný plán Zvuková skladba zabezpečuje Ateliér zvukovej skladby (Mgr. art. Tobiáš Potočný, ArtD.)
4. študijný program Produkcia audiovizuálneho umenia (Bc., Mgr. stupeň)
• študijný plán Produkcia audiovizuálneho umenia zabezpečuje Katedra produkcie a distribúcie (vedúci: Mgr. art. Jakub Gejdoš, ArtD.)
V študijnom odbore Vedy o umení a kultúre:
• doktorandský stupeň prebieha v študijnom programe Teória divadla, filmu a hudby v dennej aj externej forme štúdia, zabezpečuje ho Inštitút teórie divadla filmu a hudby
• na bakalárskom a magisterskom stupni prebieha výučba v študijnom programe Teória divadla, filmu a hudby v dennej forme štúdia v študijnom pláne Filmové štúdiá (Bc., Mgr. stupeň), ktorý zabezpečuje Katedra filmových štúdií (vedúca: Mgr. Zuzana Mojžišová, PhD.)
K 31. 12. 2024 študovalo na FTF VŠMU 322 študentov, z toho 34 cudzincov. 213 študovalo na bakalárskom (z toho 22 cudzincov), a 91 na magisterskom (z toho 12 cudzincov). Spolu s 11 internými a 11 externými doktorandmi bol celkový počet všetkých študujúcich na FTF VŠMU 322.
V školskom roku 2023/2024 skončilo štúdium FTF VŠMU 116 absolventov (z toho 12 cudzincov): 60 bakalárov (z toho 11 cudzincov) a 56 magistrov (z toho 1 cudzinec). Okrem nich ukončili štúdium 2 interní a 4 externí doktorandi – všetci Slováci.
FTF VŠMU sa i v roku 2024 spolupodieľala na organizovaní viacerých workshopov, masterclassov a sérií prednášok ako napr. Festival Áčko, Študentské konfrontácie, IVGC konferencia VFX a HD a ďalších podujatiach.

V termíne od 23. do 26. októbra sa v priestoroch FTF VŠMU uskutočnil 28. Festival Áčko – študentský filmový festival (https://festivalacko.sk/). Festival je súťažnou prehliadkou školských audiovizuálnych diel, vytvorených ako súčasť výučby študijných programov v odbore filmové umenie a multimédia. Témou festivalu boli KONTRASTY – v žánroch, témach a prístupoch. Súťažilo 32 snímok. Najlepším filmom sa stal Tak zajtra (SK, 2024, r. Hannah Dale) o jednom dni v živote dvoch bratov. Hannah Dale zaň získala aj cenu za najlepšiu réžiu hraného filmu. Najlepším dokumentárnym filmom sa stala snímka Umčo alebo na východe nič nie je (SK, 2023, r. Lukáš Hamara). Najlepším animovaným filmom sa stala Hostina (SK, 2024, r. Rebeka Vakrčková) a Filip Benkovits za ňu získal ocenenie za najlepší zvuk, cenu za najlepší scenár si odniesla Kristína Vavrová za film Na popole základy (SK, 2024, r. Kristína Vavrová), za najlepšiu kameru Andrej Dlabáč za film ...a nebo má dve poschodia (SK, 2024, r. Kristián Grupač), za najlepší strih Melisa Danisová za film Ah! ça ira! (SK, 2024, r. Melisa Danisová) a najlepšími vizuálnymi efektmi zaujal Patrik Szekács vo filme Pútnik (SK, 2024, r. Juraj Krén).

Filmy študentov FTF VŠMU sa v roku 2024 premietali na 93 festivaloch, prehliadkach a projekciách prevažne v Európe, ale aj v Austrálii, USA, Kanade, Indii, Mexiku, či Uruguaji.
Filmy študentov FTF získali v roku 2024 dovedna 15 ocenení (mimo desiatich cien z Festivalu Áčko) – 8 v zahraničí a 7 na domácich festivaloch.
Najúspešnejšími boli so sedemnástimi festivalovými účasťami dokumentárne filmy Otrávená studňa (SK, 2023, r. Radek Ševčík) a Dom Strom (SK/CZ, 2024, r. Katarína Gramatová). Film Radka Ševčíka získal Cenu za najlepší študentský film na 15. ročníku Kashish PRIDE Film Festival, Bombaj (India) a Čestné uznanie na 24. ročníku Medzinárodného festivalu filmových škôl Montevideo (Uruguaj). Dom Strom získal Cenu ELBE DOCK pre krátkometrážny stredoeurópsky film – Zvláštne uznanie na 7. MFF ELBE DOCK, Ústi nad Labem (Česko), Drážďany (Nemecko), Ocenenie mladej poroty na MFF rómskych filmov AKE DIKHEA?, Berlín (Nemecko), Cenu Jána Fajnora za dokumentárny film na 35. ročníku IGRIC 2024 (Slovensko) a bol súčasťou sekcie Future Frames na 58. MFF Karlove Vary (Česko).

Študenti filmovej vedy FTF VŠMU pripravujú časopis Frame, ktorý bol v rokoch 2003 až 2020 súčasťou odborného recenzovaného časopisu pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon. Od roku 2021 vychádza len v elektronickej podobe na webe (https://kas.vsmu.sk/projekty/frame/). V roku 2024 vyšlo číslo 01/2024 Moc.
FTF VŠMU prevádzkovala i kino KLAP, ktoré je digitalizované technológiou D-cinema s projektorom 4K a zvukovým procesorom Dolby Atmos z vlastných zdrojov, ale v rokoch 2022 – 2024 v ňom už neboli komerčné projekcie pre verejnosť. S výnimkou roku 2023, keď sa v kine pre udržanie diváckej kontinuity realizovali projekcie Kina Lumière počas jeho renovácie po požiari.
Pre zabezpečovanie filmovej produkcie a odborných podujatí pedagógovia fakulty úspešne využívajú rôzne grantové schémy, ktoré každoročne umožnia realizovať projekty vo výške niekoľko desiatok až stoviek tisíc eur. Projekty smerujú k podpore umeleckého a umenovedného vzdelávania.
Z domácich podporných schém v roku 2024 FTF VŠMU získala spolu 227 529 eur. Výška finančných prostriedkov prijatých vysokou školou na jej účet v období od 1.1. do 31.12.2024 však bola len 112 139 eur.

Najviac prostriedkov fakulta získala zo schém Audiovizuálneho fondu (AVF), ktorý podporil v podprograme 1.4 – Školské a vzdelávacie audiovizuálne diela 36 projektov celkovou sumou 143 100 eur, v podprograme 2. Distribúcia a iné uvádzanie audiovizuálnych diel na verejnosti tri projekty celkovou sumou 38 690 eur a Podprograme 3.3. Odborné vzdelávanie a profesionálna príprav jeden projekt sumou 5 800 eur.
Celková podpora z AVF tak bola 187 590 eur.

Z Kultúrnej a edukačnej grantovej agentúry Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (KEGA) získala fakulta 14 439 eur.
Nadácia Tatra banky podporila výrobu 9 študentských filmov v sekcii Umenie sumou 23 500 eur.
Fond LITA pridelil organizátorom Festivalu Áčko 2024 sumu 2 000 eur.
Zo zahraničia bolo v roku 2024 udelené jedno Vyšehradské štipendium v sume 3 000 eur.
V roku 2024 pokračovala aj publikačná činnosť FTF VŠMU. Bolo vydaných sedem e-kníh: Jana Keeble: Úvod do filmového umenia. Zborník prednášok pre študentov Erasmus+ (132 s.), Jana Keeble: Introduction to Film Art (anglicky, 142 s.), Andrea Vrábelová: Trikové a scénické efekty vo filme Perinbaba a dva svety (72 s.), Alexandra Slašťanová: Strih ako poetický nástroj (76 s.), Erik Binder: Premeny sci-fi. Dejiny science fiction kinematografie (188 s.), Ľudovít Labík: IVGC 2024 – Premeny vizuálnych efektov V / Transformations of Visual Effects V (anglicky, 135 s.), Katarína Mišíková: Akademické kompetentnosti (108 s.)
Hudobná a tanečná fakulta VŠMU v Bratislave vydala v roku 2024 v slovenskom preklade knihu Paula Flach: Komponovanie filmovej hudby v súčasnosti (117 s.).
SŠUPAT Bratislava v roku 2024 organizovala dva festivaly. Na 19. ročníku Medzinárodného festivalu animovaných filmov stredných škôl Animofest 2024 získal cenu Best of 2012 – 2024 film ZADIG (SK, 2024, r. Andrea Pátková) – SŠUPAT Bratislava, 1. miesto Human Mind (SK, 2024, r. Olena Vetvytska) – SŠUPAT Bratislava, 2. miesto Detektív Jazvec: Vražda na rohu Brooklyn Street (SK, 2024, r. Hugo Michalik) a 3. miesto Ostravská inverzní dumka (CZ, 2024, r. Ondřej Janečko) – Střední umělecká škola Ostrava (Česko).
Na 9. UAT FILM, Medzinárodnom festivale hraných filmov stredných škôl, ceny získali filmy študentov SŠUPAT Bratislava – 1. miesto Pickpocket (SK, 2024, r. Richard Záhora), 2. miesto Cesta víťazstva (SK, 2024, r. Joel Kunta) a 3. miesto Skromne bohatý (SK, 2024, r. Michal Mišinec).
Základná umelecká škola Jána Albrechta je organizátorom celoslovenskej súťaže v audiovizuálnej a multimediálnej tvorbe detí a mládeže Zlatá klapka, v ktorej v roku 2024 už po dvanásty raz udeľovali ocenenia. Hlavnú cenu Cenu ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky získal kolektív žiakov Súkromnej školy umeleckého priemyslu Zvolen za Súbor animovaných filmov venovaných predstaveniu významných slovenských osobností.
Bolo medzi nimi 24 hraných, 20 dokumentárnych a 2 animované filmy. Devätnásť celovečerných filmov (41,3 %) režírovali debutanti alebo debutantky – sú medzi nimi započítaní aj Lukáš Zednikovič, ktorý s Danom Danglom spolurežíroval dokumentárny film 38 (SK, 2014) a Rudolf Biermann, ktorý s Marianou Čengel Solčanskou režíroval film Sviňa (SK/CZ, 2020). Pre oboch to totiž v roku 2024 boli samostatné režijné debuty. (pozri tabuľku na s. 15 – 23).
Sedemnásť filmov (37 %) režírovali ženy a jeden režírovala dvojica muž a žena. Ženy sa podieľali alebo spolupodieľali na produkcii 24 filmov (52,2 %).
Najdrahším projektom bol hraný film Vlny (CZ/SK, 2024, r. Jiří Mádl) s rozpočtom 4 655 314 eur a najlacnejším dokumentárny film Otázka budúcnosti (SK, 2024, r. Maroš Brázda) s rozpočtom 44 950 eur.
Z 24 hraných filmov (29 v roku 2023) bolo jedenásť 100 % slovenských alebo majoritných koprodukcií:
Ema a smrtihlav (SK/CZ, 2024, r. Iveta Grófová) – adaptácia rovnomennej knihy Petra Krištúfka, ktorá oživuje dramatické obdobie vojnového Slovenska,
Fentasy (SK, 2024, r. Samuel Vičan, Anastasia Hoppanová) – kriminálny triler inšpirovaný skutočnými udalosťami o podnikavej dvojici a novej droge, ktorá sa pre mnohých stáva smrtiacim koktailom,
Hore je nebo, v doline som ja (SK, 2024, r. Katarína Gramatová) – film inšpirovaný skutočnými udalosťami z hladových dolín na Slovensku,
Jednopercentný Indián (Egy százalék indián, SK/US/HU, r. Szabolcs Hajdu) – záverečná časť vzťahovej trilógie, v ktorej páry v strednom veku riešia bežné, no zdanlivo neprekonateľné problémy,
Kavej (SK, 2024, r. Lukáš Zednikovič) – komédia o láske, priateľstve, rodine, troch svadbách a jednom pohrebe,
Kronika večných snílkov (SK/DE, 2024, r. Rasťo Boroš) – groteskné príbehy rodiny lenivcov stratených v naivite a vlastnej hlúposti,
Lóve 2 (SK, 2024, r. Jakub Kroner) – pokračovanie diváckeho hitu odohrávajúce sa tentoraz v Thajsku,
MIKI (SK/CZ, 2024, r. Jakub Kroner) – prvá časť príbehu muža, ktorý vybudoval jednu z najväčších a najobávanejších mafiánskych skupín na Slovensku,
Smršť (SK/CZ, 2024, r. Peter Bebjak) – duchársky príbeh nakrútený podľa rovnomennej knihy Jozefa Kariku,
Spiaci účet (SK/CZ, 2024, r. Miloslav Luther) – dráma o nečakane objavenom dedičstve a temnom tajomstve starých rodičov,
Vojna policajtov (SK/CZ, 2024, r. Rudolf Biermann) – kriminálny triler odohrávajúci sa na východnom Slovensku 90. rokov,
A trinásť hraných filmov (16 v roku 2023) vzniklo v minoritnej koprodukcii:
Amerikánka (Amerikánka, CZ/SK/CH, 2024, r. Viktor Tauš) – príbeh ženy, ktorá vyrastala vo výchovnom ústave a v dospelosti sa vracia k zážitkom zo svojej minulosti a snaží sa vyrovnať sa s nimi,
Aristokratka vo vare (Aristokratka ve varu, CZ/SK, 2024, r. Jiří Vejdělek) – pokračovanie komédie Posledná aristokratka (CZ/SK, 2019, r. Jiří Vejdělek), ktoré rozvíri pokojné vody okolo rodového sídla,
Franta mimozemšťan (Franta mimozemšťan, CZ/SK, 2024, r. Rudolf Havlík) – sci-fi filmová komédia z prostredia malej moravskej dediny,
Koniec sveta (Konec světa, CZ/SK, 2024, r. Bohdan Sláma) – rodinná dráma o priateľstve starého otca a vnuka vzdorujúcemu ťažkej dobre roku 1968,
Lesný vrah (Lesní vrah, CZ/SK/PL/RO, r. Radim Špaček) – minimalistická kriminálna dráma sledujúca posledný rok života jedného z najznámejších českých sériových vrahov,
Mord (Mord, CZ/SK, 2024, r. Adam Martinec) – citlivý pohľad na osobné drámy jednej rodiny, ktorá sa stretáva počas zabíjačky,
Nikto ma nemá rád (Nikdo mě nemá rád, CZ/SK/FR, 2024, r. Petr Kazda, Tomáš Weinreb) – atypická vzťahová dráma o zničujúcej sile predsudkov a netolerancii aj o odvahe tomu čeliť,
Redakcia (Редакція, UA/DE/SK/CZ, 2024, r. Roman Bondarchuk) – smutná tragikomédia s prvkami čierneho humoru odohrávajúca sa na juhu Ukrajiny šesť mesiacov pred inváziou v roku 2022,
Rok vdovy (Rok vdovy, CZ/SK/HR, 2024, r. Veronika Lišková) – príbeh ženy, ktorá sa vplyvom tragickej udalosti musí zmieriť s tým, že sa z nej v štyridsiatich rokoch stala vdova,
Sucho ( Sucho, CZ/DE/SK, 2024, r. Bohdan Sláma) – dráma zo súčasnej dediny, v ktorej do napätých vzťahov dvoch dominantných otcov zasiahne láska ich detí,
Svetielka (Světýlka, CZ/SK, 2024, r. Beata Parkanová) – intímna rodinná dráma zachytáva deň v živote 6- ročného dievčatka, premenu jej sveta a okamih premeny jej samej,
Tieň víťazstva (Team Havnaa, NO/CH/SK, 2024, r. Bård Breien) – rodinná dráma inšpirovaná skutočným príbehom bratov boxerov Erlinga a Magneho Havnaaovcov, ktorí sa dostali na titulné stránky novín pre svoje športové úspechy aj pre trestný čin,
Vlny (Vlny, CZ/SK, 2024, r. Jiří Mádl) – triler nakrútený podľa doteraz nezverejnených skutočných príbehov pracovníkov v zahraničnej redakcii Československého rozhlasu od konca októbra 1967 do konca augusta 1968.
V roku 2024 vzniklo i dvadsať celovečerných dokumentov pre kiná (14 v roku 2023).
Dvanásť z nich boli 100 % slovenské a majoritné koprodukcie:
Akvabely z Prandorfa (SK, 2024, r. Palo Korec) – film skúmajúci každodenný život a priateľstvo piatich žien z malej obce, ktoré našli spoločnú záľubu v otužovaní,
Autičkári (SK, 2024, r. Dominik Bari) – film poodhaľujúci fungovanie gangu, ktorého členovia operujú po celom Slovensku,
Hancsovszky (SK, 2024, r. Sándor Laczkó) – hraný dokument hľadajúci odpovede na nezodpovedané otázky o bombovom útoku v roku 1945 v oblasti meniacich sa hraníc na juhu Slovenska,
Kam patrím? Tri príbehy dospievania z rôznych kútov Európy (SK, 2024, r. Martina Buchelová, Debora Pastirčáková) – pásmo krátkych dokumentárnych filmov – Maturanti o maturantoch z Rimavskej Soboty, Swaggiest of the Swaggiest o stredoškolákovi – raperovi z anglického Coventry a Bosphorus Kid o vysokoškoláčke z Istanbulu,
Lapilli (SK/DE, 2024, r. Paula Ďurinová) – filozofická a básnická esej o čase a trúchlení po starých rodičoch, ktorí krátko po sebe podľahli kovidovému zápalu pľúc,
Mir Nam (SK, 2024, r. Juraj Mravec) – vojnová roadmovie fotografa zaznamenávajúceho situáciu vo vojnou zničenej Ukrajine,
Otázka budúcnosti (SK, 2024, r. Maroš Brázda) – film pokúšajúci sa odpovedať, aká budúcnosť čaká mladú generáciu a celú našu krajinu,
Pokiaľ ja žijem (SK/CZ/PL, 2024, r. Roman Ďuriš) – o snahe vzoprieť sa nepriazni osudu a pokúsiť sa vlastnými silami a činmi dosiahnuť niečo uspokojivejšie,
Šedá zóna (SK, 2024, r. Daniela Meressa Rusnoková) – autorský dokumentárny film mapujúci život matiek a rodín extrémne nezrelých novorodencov, ktorí vyrastajú s množstvom zdravotných aj spoločenských znevýhodnení,
Via Slovakia (SK, 2024, r. Víťazoslav Chrappa) – príbeh neobyčajného turistu, ktorý počas 82 dní prešiel najdlhšiu turistickú trasu u nás, vyše 1 870 km po hraniciach Slovenska,
Vtáčnik (SK, 2024, r. Eva Križková) – komorný film o (miznúcej) biodiverzite na rovnomennom kopci nad Bratislavou, ktorý roky zápasí s developerskou horúčkou.
Dva dokumenty vznikli ako paritné koprodukcie (50/50) (0 v roku 2023):
Architektúra ČSSR ’58 – ’89 (Architektura ČSSR ’58 – ’89, CZ/SK, 2024, r. Jan Zajíček) – film o najvýznamnejších architektoch tohto obdobia, ich dielach a ťažkostiach, s ktorými sa museli vyrovnávať,
Prezidentka (SK/CZ, 2024, r. Marek Šulík) – film zachytávajúci prelomové momenty politického aj osobného života prezidentky Slovenskej republiky Zuzany Čaputovej.
Sedem dokumentov (4 v roku 2023) vznikli ako minoritné koprodukcie:
Ešte nie som, kým chcem byť (Ještě nejsem, kým chci být, CZ/SK/AT, 2024, r. Klára Tasovská) – intímny portrét známej českej fotografky Libuše Jarcovjákovej,
Hranice Európy (Hranice Evropy, CZ/SK/FR, 2024, r. Apolena Rychlíková) – film z prostredia Východoeurópanov, ktorí hľadajú šťastie na Západe,
Janžurka (Janžurka, CZ/SK, 2024, r. Theodora Remundová) – dokumentárny portrét významnej československej filmovej a divadelnej herečky Ivy Janžurovej,
Pachová stopa (Pachová stopa, CZ/SK, 2024, r. Zuzana Piussi) – film zaoberajúci sa problematikou pachovej identifikácie podozrivých osôb postavených pred súd,
Svet medzi nami (Svět mezi námi, CZ/SK/US, 2024, r. Marie Dvořáková) – príbeh mladej Stredoeurópanky, ktorá sa rozhodla opustiť rodné mesto, zmeniť svoj odbor i vzhľad a preraziť v extrémne konkurenčnom prostredí newyorskej fotografickej scény,
Tá druhá (Ta druhá, CZ/SK, 2024, r. Marie-Magdalena Kochová) – observačný dokument približujúci dlhodobo prehliadanú tému zdravých súrodencov v rodinách starajúcich sa o deti so špeciálnymi potrebami,

Wishing on a Star (Wishing on a Star, IT/SK/AT/CZ/HR, 2024, r. Peter Kerekes) – film sledujúci každodenný (a nemenný) život veštice, ktorá mení životy ľudí, a päť protagonistiek, ktoré sa vďaka nej vyberú na rôzne miesta sveta, aby zmenili svoj život.
Podobne ako v rokoch 2021 až 2023, aj v roku 2024 vznikli dva celovečerné animované filmy. Oba boli z pohľadu Slovenska minoritné koprodukcie:
Dino Diplodok (Smok Diplodok, PL/CZ/SK, 2024, r. Wojtek Wawszczyk) – rodinná komédia o tom, ako je dôležité veriť sám sebe, nájsť v sebe odvahu stáť si za svojim názorom i prácou,
Keď život chutí (Život k sežrání, CZ/SK/FR, 2024, r. Kristina Dufková) – bábkový film riešiaci otázku detskej obezity a mnoho ďalších tém spojených s deťmi v kritickom veku.
Vznikli aj štyri dlhometrážne filmy, ktoré sa nedostali do distribúcie a boli uvedené len na festivaloch.
Návraty k obrazom starého sveta (SK, 2024, r. Robert Šulák) – filmová pocta tvorbe režiséra Dušana Hanáka zameriavajúca sa na jeho mimoriadne dielo Obrazy starého sveta (CS-SK, 1972) v kombinácii so súvisiacimi krátkymi filmami Omša (CS-SK, 1967) a Zanechať stopu (CS-SK, 1970); Villa Lucia – režisérsky zostrih (SK, 2024, r. Michal Kollár) – o 14 minút kratšia verzia kombinácie romantickej komédie a kriminálneho filmu z roku 2023; Martin Pollack: Pohľad do priepasti (SK, 2024, r. Jaro Vojtek) – dokument o rakúskom novinárovi a spisovateľovi, ktorý sa vydal po stopách svojho biologického otca, elitného nacistu, aj na Slovensko a Vesmírny kovboj (SK, 2024, r. Lukáš Teren) – dokument o významnom slovenskom kameramanovi Richardovi Krivdovi.
Okrem spomínaných titulov vzniklo i vyše sto krátkometrážnych filmov. Napríklad hrané: … a nebo má dve poschodia (SK, 2024, r. Kristián Grupač), 35 milimetrov od búrky (SK, 2024, r. Rebeka Sabolová, Vladimír Horník, Anna Agalieva, Dominik Reisel), Ah! ça ira! (SK, 2024, r. Melisa Danisová), Autobus (SK, 2024, r. Daniela Sláviková), Búdka (SK, 2024, r. Richard Mikloši), Cestovateľ (CZ/SK, 2024, r. Veronika Jelšíková), Daleko mezi námi (SK, 2024, r. Vojtěch Javůrek), Diagnóza rozumu (SK, 2024, r. Vojtěch Javůrek), Dráty (SK, 2024, r. Jakub Horňák), Echo (SK, 2024, r. Hannah Dale), Entre Caballos (SK, 2024, r. Terézia Moravčíková), Na popole základy (SK, 2024, r. Kristína Vavrová), Nechať ísť (SK, 2024, r. Mária Kišeľová), Noci a dni (SK, 2024, r. Daniela Sláviková), Okrúhliny (SK, 2024, r. Rastislav Kupšo), Pas de deux (SK, 2024, r. Juraj Krén), Priateľ z neďalekého domu (SK, 2024, r. Dalibor Herda), rebel! (SK, 2024, r. Erik Jasaň), Profesionálny rodič (SK/RO, 2024, r. Erik Jasaň), Tak zajtra (SK, 2024, r. Hannah Dale), či Venuša v retrográde (SK, 2024, r. Štefánia Lovasová).
dokumenty: Ba čo viac, povedané (SK, 2024, r. Martin Daško), Bosphorus Kid (SK, 2024, r. Martina Buchelová, Debora Pastirčáková), Cestovateľ (CZ/SK, 2024, r. Veronika Jelšíková), Dom Strom (SK/CZ, 2024, r. Katarína Gramatová), Hot Flush (SK, 2024, r. Hana Hančinová), Kráľovná z vesnice (SK, 2024, r. Emik Hirschner), Križovatka Jozefa Čabelku (SK, 2024, r. Martin Polerecký), Lišajníky (CZ/SK, 2024, r. Ondřej Vavrečka), Maturanti (SK, 2024, r. Martina Buchelová, Debora Pastirčáková), Medzi dvoma svetmi (SK, 2024, r. Daniela Anna Korimová), Moji strýkovia (SK, 2024, r. Matej Kľúčik), Pamätník pre Juraja a Matúša (SK, 2024, r. Alexander Zigo), Pohádka o cestě k moři (SK, 2024, r. Radek Ševčík), Smutné rozkoše (CZ/SK, 2024, r. Lukáš Vízner), Spoveď (SK, 2024, r. Rebeka Bizubová – Slnko v sieti v kategórii Najlepší krátkometrážny hraný alebo dokumentárny film), Standing Ovation (SK, 2024, r. Jakub Dúcky), či The Future Is Who We Are (SK, 2024, r. Vladimíra Hradecká).

Šesť krátkych dokumentárnych filmov – Vyfabulovaný životopis Milana V. (SK, 2024, r. Ema Vičanová – Film získal ocenenie My Street Films SK Award 2024), Psycho Stigma (SK, 2024, r. Peter Orvoš), Stratené dedičstvo (SK, 2024, r. Vratko Varga), Stratené v Prešove (SK, 2024, r. Tomáš Telepák, Slavomír Capek), Traktor a sushi (SK, 2024, r. Terézia Hlavačková) a Život nad napätím (SK, 2024, r. Lukáš Skurka) – bolo výsledkom projektu My Street Films SK 2024. My Street Films SK je niekoľkomesačný vzdelávací formát, ktorý účastníkov a účastníčky prevedie procesom tvorby krátkeho dokumentárneho filmu od vlastného námetu až po výsledný filmový tvar pod lektorským vedením výrazných osobností slovenskej dokumentaristiky.
Z animovaných filmov môžeme spomenúť napríklad: Ahoj leto (SK/CZ/FR, 2024, r. Martin Smatana, Veronika Zacharová), Ankramu – Majstre (SK, 2024, r. Marián Vredík,) Dům Strach (SK, 2024, r. Šarlota Ema Horáčková), Free the Chickens (CZ/SK, 2024, r. Matúš Vizár), FVLCRVM – Bad Girls (SK, 2024, r. Štefan Kráľovič), Hostina (SK, 2024, r. Rebeka Vakrčková), Hurikán (CZ/FR/SK/BA, 2024, r. Jan Saska), Sen (SK, 2024, r. Viktória Barcziová), Slovenčina na slovíčko – Dozrieť (SK, 2024, r. Marián Vredík), Tabula Rasa (SK, 2024, r. Tomáš Danay), Turisti (SK/FR/CZ, 2024, r. Mária Kralovič), Všetko čo sme nestihli (SK/CZ, 2024, r. Marta Prokopová) a Zomrela som v Irpini (CZ/SK/UA, 2024, r. Anastasiia Falileieva).
V roku 2024 vznikli aj 24. – 26. diel seriálu Websterovci s názvami Pandémia (SK/CZ/SI, 2024, r. Katarína Kerekesová), Stratené vlákno (SK/CZ/SI, 2024, r. Katarína Kerekesová) a Koncert (SK/CZ/SI, 2024, r. Katarína Kerekesová) i 62. – 63. diel seriálu Chochmesovci (SK, 2024, r. Róbert Šveda) – O reči a diskusii a V škole.
Na výrobe 15 celovečerných filmov pre kiná, teda 31,9 % produkcie v roku 2024 (17 / 37,8 %) v roku 2023) – 6 hraných (Ema a smrtihlav, Hore je nebo, v doline som ja, Koniec sveta, Kronika večných snílkov, Spiaci účet, Svetielka), 8 dokumentárnych (Akvabely z Prandorfa, Architektúra ČSSR ’58 – ’89, Janžurka, Mir nam, Otázka budúcnosti, Prezidentka, Šedá zóna, Vtáčnik) a jednom animovanom (Keď život chutí) – sa podieľal i Rozhlas a televízia Slovenska (od 1. júla 2024 Slovenská televízia a rozhlas), ktorý je i naďalej najväčším producentom v oblasti dokumentárnej tvorby, či už vlastnej, alebo v spolupráci s nezávislými producentmi (pozri kapitolu TELEVÍZIA).

AUDIOVIZUÁLNY FOND
Audiovizuálny fond (AVF, www.avf.sk) vykonáva podpornú činnosť od roku 2010. Ako samostatná verejnoprávna inštitúcia zriadená osobitným zákonom je hlavným zdrojom finančnej podpory v audiovízii v Slovenskej republike. Jeho cieľom je podporovať všetky súčasti procesu filmovej tvorby, produkcie aj distribúcie, filmové festivaly, vzdelávanie, odborný výskum, edičné aktivity a technologický rozvoj najmä v oblasti digitalizácie kín. Finančné zdroje fondu tvorí príspevok zo štátneho rozpočtu a príspevky od subjektov, ktoré vo svojej podnikateľskej činnosti používajú audiovizuálne diela: vysielateľ televíznej programovej služby vo verejnom záujme (5 % príjmov z reklamy), súkromní televízni vysielatelia (2 % príjmov z reklamy), kiná (1 % z ceny každej predanej vstupenky), distributéri audiovizuálnych diel (1 % príjmov z distribúcie mimo kín), prevádzkovatelia retransmisie (1 % príjmov z retransmisie) a prevádzkovatelia audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie (0,5 % príjmov za poskytovanie služby).
Najdôležitejšími udalosťami pre Audiovizuálny fond v roku 2024 bol proces návrhu, pripomienkovania a schválenia novely zákona o Audiovizuálnom fonde, ktorý priniesol po 15 rokoch stabilného fungovania výrazné zmeny, predovšetkým pri zvýšení počtu členov Rady AVF a Dozornej komisie, zmene rozhodovacej kompetencie a s tým súvisiacich úprav vnútorných predpisov fondu.
V roku 2024 si Audiovizuálny fond pripomenul 15. výročie svojho vzniku a činnosti. K tomuto výročiu usporiadal v apríli slávnostné podujatie v priestoroch kina Lumiére, na ktorom sa zúčastnili doterajší členovia Rady fondu, Dozornej komisie, zamestnanci fondu, členovia odborných komisií a ďalšie osobnosti, ktoré sa zaslúžili o vznik a činnosť fondu. Súčasťou podujatia bola aj moderovaná diskusia o minulosti, súčasnosti a budúcnosti fondu za účasti najdlhšie pôsobiaceho ministra kultúry SR Mareka Maďariča, najdlhšie pôsobiaceho predsedu Rady fondu Miloslava Luthera, najdlhšie pôsobiaceho riaditeľa fondu prof. Martina Šmatláka a súčasného riaditeľa fondu Vladimíra Burianka.
Podporná činnosť AVF je podľa zákona rozdelená na dve samostatné oblasti – podpora audiovizuálnej kultúry (dotácie, štipendiá a pôžičky) a podpora audiovizuálneho priemyslu (od 1. januára 2020 dotácie vo výške 33 % preinvestovaných neštátnych prostriedkov v Slovenskej republike na produkciu filmových projektov a diel pre TV vysielanie). Podpora audiovizuálnej kultúry funguje v AVF od jeho vzniku, v oblasti podpory audiovizuálneho priemyslu AVF podporil prvý projekt v roku 2016.
Základný zdroj príjmov v rozpočte fondu na rok 2024 tvoril príspevok zo štátneho rozpočtu (EK 312001) v celkovej výške 20 149 852 eur. Na základe zmluvy č. MK-178/2023/M zo dňa 9.1.2024 o poskytnutí príspevku štátu zo štátneho rozpočtu na rok 2024 uzatvorenej medzi Audiovizuálnym fondom a Ministerstvom kultúry SR (ďalej len „zmluva“) sa Ministerstvo kultúry SR zaviazalo poskytnúť fondu príspevok podľa § 29 ods. 1 zákona o AVF vo výške 6 000 000 eur určený na podporu audiovizuálnej kultúry a 6 600 000 eur určený na podporu audiovizuálneho priemyslu. Tieto finančné prostriedky boli v súlade so zmluvou pripísané na bankový účet fondu v jednej splátke v celkovej výške 12 600 000 eur dňa 18.1.2024.
K zmluve bol uzatvorený jeden dodatok. Dodatkom č. 1 k zmluve zo dňa 10.12.2024 sa príspevok zo štátneho rozpočtu určený na podporu audiovizuálneho priemyslu zvýšil o sumu 7 549 852 eur. Finančné prostriedky boli poukázané na bankový účet fondu dňa 12.12.2024.
Celková prijatá suma príspevku zo štátneho rozpočtu na rok 2024 určená na podporu audiovizuálneho priemyslu dosiahla výšku 14 149 852 eur. Spolu tak príspevok zo štátneho rozpočtu do fondu dosiahol v roku 2024 sumu 20 149 852 eur.
Podrobné členenie skutočne uhradených príjmov od jednotlivých okruhov prispievateľov, ktoré nie sú subjektami verejnej správy (t. j. okrem príspevku od organizácie verejnej správy – STVR) podľa príslušných ustanovení zákona je v porovnaní rokov 2023 a 2024 nasledovné:

Výška príspevkov podľa § 25 – 28a zákona o fonde je stabilná a aj v roku 2024 má rastúcu tendenciu. Celkové príjmy z príspevkov vzrástli oproti roku 2023 o viac ako 300 000 eur, čo predstavuje nárast o 10 %. Z jednotlivých príspevkov zaznamenali najvyšší nárast príjmy od prevádzkovateľov kín (§ 26), ktoré sa oproti roku 2023 zvýšili o 28 % a príjmy podľa § 28a, ktoré sa oproti roku 2023 zvýšili o 37%.
V nasledujúcich rokoch však bude pre pozitívny vývoj tejto kategórie príjmov fondu nevyhnutné, aby sa povinnosť platiť príspevky podľa § 28a (prevádzkovatelia AVMS) viazala aj na prevádzkovateľov týchto služieb zo zahraničia a na ich príjmy generované na území Slovenskej republiky. Súčasný legislatívny stav totiž diskriminuje prevádzkovateľov registrovaných v SR oproti iným konkurentom na trhu a spôsobuje tak ich nerovnaké právne postavenie.

V roku 2024 fond dosiahol historicky najvyššiu celkovú sumu vyúčtovaných príspevkov podľa zákona, ktorá predstavuje 63 % príspevku zo štátneho rozpočtu určeného na podporu audiovizuálnej kultúry garantovaného zákonom. Tento podiel vlastných príspevkov fondu a štátneho rozpočtu je výnimočný aj v medzinárodnom kontexte krajín s porovnateľným audiovizuálnym priestorom, aký je v Slovenskej republike.
Celkové výdavky podľa rozpisu rozpočtu na rok 2024 fond rozpočtoval v sume 15 540 100 eur, skutočnosť ku koncu účtovného obdobia bola v sume 39 531 364 eur.
Prvú hlavnú skupinu bežných výdavkov (položka 600) za sledované obdobie tvorili výdavky súvisiace s prevádzkovými činnosťami fondu a s komplexným zabezpečením jeho podpornej činnosti.
Druhú hlavnú skupinu rozpočtovaných bežných výdavkov tvorili bežné transfery, ktoré fond rozpočtoval v celkovej sume 14 163 110 eur, skutočnosť čerpania k vykazovanému obdobiu je 37 775 253 eur, z toho sumu 10 702 648 eur tvorili vyplatené dotácie a štipendiá na podporu audiovizuálnej kultúry, sumu 27 059 948 eur tvorili vyplatené dotácie na podporu audiovizuálneho priemyslu, sumu 12 658 eur tvoria transfery do zahraničia (zákonné odvody za členov odborných komisií do zahraničia a poplatok za členstvo fondu v medzinárodných organizáciách) a sumu 169 eur tvoria úroky za leasing služobného motorového vozidla fondu.

EURIMAGES
Eurimages (www.coe.int/en/web/eurimages), kinematografický fond Rady Európy, je jediný európsky fond podporujúci nadnárodné koprodukcie celovečerných filmových diel. Funguje od roku 1988 a Slovensko je jeho členom od 15. apríla 1996. Zástupkyňou Slovenska v Eurimages je Prof. Zuzana Gindl-Tatárová. Na konci roka 2024 mal fond 38 členských štátov z celkového počtu 46 krajín Rady Európy plus Kanadu ako riadneho člena.
V roku 2024 fond podporil 61 hraných, 15 dokumentárnych a 5 animovaných celovečerných filmov s minimálnou dĺžkou 70 minút celkovou sumou 22 532 000 EUR. Od svojho založenia v roku 1988 do 31. decembra 2024 fond podporil 2 519 európskych koprodukcií v celkovej sume 716 miliónov EUR.
V roku 2024 sa uchádzalo o podporu Eurimages 17 slovenských projektov, jeden z nich ju získal:
Celovečerný dokumentárny projekt režisérky Josefíny Lubojacki Keby sa holuby premenili na zlato o dedičných závislostiach v rodine bol predstavený v česko-slovenskej koprodukcii s celkovým rozpočtom 343 114 eur. Koprodukčná schéma zahŕňa 77 % na českej strane (CLAW AV s.r.o, delegovaná producentka Wanda Kaprálová) a 23 % na minoritne slovenskej (GUČA s.r.o., koproducent Matej Sotník). Z požadovaných 85 000 eur projekt získal podporu 36 000 eur.
Vklad Slovenska do fondu v roku 2024 bol 323 407,63 eur.
V roku 2024 získali slovenské koprodukčné projekty len 36 000 eur.
Od nášho vstupu do Eurimages do 31. decembra 2024 získalo podporu 77 projektov, v ktorých boli slovenské produkčné spoločnosti v pozícii majoritného alebo minoritného koproducenta.
Vklad do fondu na rok 2025 je 350 243,82 eur.
Vklad do Pilotného programu na podporu koprodukčných seriálov (Pilot Series) bol v roku 2024 150 000 eur. Z tohto programu sme v roku 2024 získali 1 000 000 eur,
a to na dva projekty:
Moloch (slovensko-česko-francúzsko-poľská koprodukcia, predkladateľ Raketa s.r.o., Lukáš Hanulák) a Priateľmi navždy (litovsko-slovenská koprodukcia, predkladateľ Artichoke, s.r.o., Juraj Krásnohorský).

KINODISTRIBÚCIA
Rok 2024 bol druhým od roku 2019 bez akýchkoľvek epidemiologických opatrení. Vďaka miere zotavenia (recovery rate), teda porovnaniu návštevnosti za daný rok s priemernou návštevnosťou za obdobie rokov 2017 – 2019 v percentách, vidíme ako sa približujeme k návštevnosti v kinách pred covidom. V roku 2024 bola na Slovensku miera zotavenia 83,25 % (78 % v roku 2023). Je to viac ako bol odhadovaný priemer miery zotavenia v roku 2024 v Európe (76 %).
Aký bol rok 2024 vo svetovej kinematografii, to sa dozviete až filmovej ročenky FOCUS 2025, ktorú vydáva Európske audiovizuálne observatórium (EAO) a ktorá bude prezentovaná na MFF v Cannes. Ale podľa predbežných odhadov Európskeho audiovizuálneho observatória z 13. 2. 2025 v roku 2024 návštevnosť kín v Európe mierne poklesla (o 2 %). Najväčší medziročný pokles návštevnosti zaznamenali na Cypre (- 20 %) a najvyšší nárast v Európe malo Slovensko (8,33 %).

Najvyšší podiel domácich filmov na celkovej návštevnosti mali v roku 2024 Turecko (57 %), Francúzsko (44 %) a Albánsko (32%). Najnižší podiel domácich filmov na celkovej návštevnosti mali v Gruzínsku a na Cypre (0 %), v Severnom Macedónsku (1 %) a v Bosne a Hercegovine (2 %). Slovensku s 23 % patrí ôsma až desiata priečka spolu s Dánskom a Poľskom.
V roku 2024 prišlo do slovenských kín na všetky premietané filmy 5 435 556 návštevníkov, teda o 8,33 % viac než v roku 2023. Je to piata najvyššia návštevnosť v slovenských kinách v ére samostatnosti. Prvých desať divácky najúspešnejších filmov sa podieľalo na celkovej návštevnosti 42,71 percentami (34,86 % v roku 2023) a prvých dvadsať 59,21 % (49,53 % v roku 2023).
Celkové hrubé tržby vzrástli medziročne o 11,74 % na 38 663 404 eur. Je to najvyššia suma v ére samostatnosti a o 1,4 milióna eur vyššia ako v rekordonm roku 2019. Bolo to aj vďaka nárastu vstupného z 5,71 eur v roku 2019 na 7,11 eur v roku 2024.
Počet predstavení vzrástol o 11,75 % na 224 203 a po druhý raz v ére samostatnosti tak prekročil hranicu 200 tisíc. Vzrástla aj priemerná cena vstupenky (o 3,14 %) na 7,11 eura, čo je najvyššie priemerné vstupné v ére samostatnosti a po prvý raz vyššie ako sedem eur. Priemerná návštevnosť na predstavenie však klesla z 25,01 diváka v roku 2023 na 24,24 diváka v roku 2024. Priemerná návštevnosť na obyvateľa bola jedno predstavenie za rok (presne 0,997).
Slovenské kiná vlani uviedli 962 filmov (870 v roku 2023, 861 v roku 2022), z toho 366 premiér (312 v roku 2023) z ponuky 21 distribučných spoločností. Tento nárast bol v posledných rokoch spôsobený tým, že medzi distribútorov a premiéry sú započítané i české spoločnosti a ich tituly, na ktoré mali práva na premietanie v Čechách aj na Slovensku – napr. Aerofilms (35 premiér) a Pannonia Entertainment CZ (23 premiér).
Len šesť premiérových filmov bolo v distribúcii aj vo formáte 3D. Divácky najúspešnejším z nich bol Deadpool & Wolverine (Deadpool & Wolverine, US, 2024, r. Shawn Levy), ktorého 3D verziu videlo 15 075 divákov. Ďalšie 3D filmy, ktoré mali premiéru v slovenských kinách v roku 2024: Venom: Posledný tanec (Venom: The Last Dance, US/GB/MX, 2024, r. Kelly Marcel), Mufasa: Leví kráľ (Mufasa: The Lion King, US, 2024, r. Barry Jenkins), Nerozlučná dvojka (The Inseparables, BE/FR/ES, 2023, r. Jérémie Degruson), Transformers Jedna (Transformers One, US, 2024, r. Josh Cooley) a Vaiana 2 (Moana 2, US, 2024, r. David G. Derrick Jr.). Ich podiel na celkovej návštevnosti bol len 0,54 %.
Divácky najúspešnejším titulom roku 2024 sa stal film V hlave 2 (Inside Out 2, US, 2024, r. Kelsey Mann), ktorý videlo 401 191 divákov. Druhá priečka patrila domácemu titulu Miki (SK/CZ, 2024, r. Jakub Kroner) s 378 694 divákmi a aj na tretej prieške skončila domáca snímka. Kavej (SK, 2024) Lukáša Zednikoviča videlo 290 640 divákov. Do Top 10 sa dostali aj ďalšie dva slovenské filmy: Jedeme na teambuilding (SK, 2024, r. Zuzana Marianková), ktorý videlo 250 331 divákov a Vlny (CZ/SK, 2024, r. Jiří Mádl) s 175 473 divákmi. Vojne policajtov (SK/CZ, 2024, r. Rudolf Biermann) 132 311 divákov stačilo až na jedenástu priečku.
Najúspešnejším domácim dokumentom roku 2024 v slovenských kinách bola Prezidentka (SK/CZ, 2024, r. Marek Šulík), ktorú videlo 33 366 divákov. Len dva dokumenty videlo v ére samostatnosti viac divákov – 114 960 divákov prišlo na 38 (SK, 2014, r. Lukáš Zednikovič, Dano Dangl) o hokejistovi Pavlovi Demitrovi a 100 773 na RYTMUS sídliskový sen (SK/CZ, 2015, r. Miro Drobný).
I v roku 2024 dominovali v slovenských kinách americké filmy. Prišlo na ne však len 52,79 % všetkých divákov (67,07 % v roku 2023). Nižší bol len v roku 2020 (42,8 %), keď kvôli pandémii chýbali v kinách očakávané blockbustre. Podiel európskych filmov bez slovenských stúpol z 19,2 % v roku 2023 na 20,62 % v roku 2024. Podiel domácich filmov na návštevnosti (vrátane nepremiérových titulov a minoritných koprodukcií) však stúpol zo 14,33 % v roku 2023 na 27,70 % v roku 2024. Vyšší podiel bol len v roku 2020, keď chýbali v kinách americké blockbustre. Vtedy dosiahol 33,97%. Na slovenské filmy bez minoritných koprodukcií prišlo 22,98 % všetkých divákov.
Počas roku 2024 sa premietalo 140 slovenských filmov, ktoré videlo spolu 1 505 768 divákov (718 968 v roku 2023) čo je najviac v ére samostatnosti. Doterajší rekord bol 1 075 029 divákov na slovenských filmoch v roku 2019. A hrubé tržby domácich filmov prekročili doterajší rekord z roku 2019 takmer dvojnásobne, keď presiahli 10 miliónov eur.
Počet domácich premiér bol o štyri vyšší než v roku 2023. Distribučné výsledky všetkých 48 premiér slovenských celovečerných filmov a pásiem nájdete v tabuľke na stranách 43– 47.
V roku 2023 bola priemerná návštevnosť slovenského filmu 31,04 diváka. V roku 2024 stúpla na 38,90 diváka a pri majoritne slovenských premiérových tituloch dokonca na 43,62 diváka čo je takmer dvojnásob priemernej návštevnosti na všetky filmy (24,24). Najvyššiu priemernú návštevnosť na predstavenie slovenského filmu mal Kavej – 63,42 diváka.
Popri štyridsiatich ôsmich dlhometrážnych slovenských filmoch sa v roku 2024 dostali do kín ako predfilmy aj dva animované krátkometrážne: Volám sa Edgar a mám kravu (SK/CZ, 2023, r. Filip Diviak) pred filmom Club Zero (AT/GB/DE/DK//FR, 2023, r. Jessica Hausner) a Free the Chickens (CZ/SK, 2024, r. Matúš Vizár) pred filmom Krv na perách (Love Lies Bleeding, GB/US, 2024, r. Rose Glass). Krátkometrážny hraný film Oči plné piesku (SK/CZ, 2023, r. Juraj Janiš) bol súčasťou pásma Grow UP! (Grow UP!, UP!, CZ/LB/QA/SK, 2023, r. Leila Basma, Anna Wowra, Juraj Janiš).
Slovenské dlhometrážne filmy distribuovalo v kinách celkovo desať spoločností. Najaktívnejší bol CinemArt SK s desiatimi premiérami.
Najviac distribučných premiér mala spoločnosť CinemArt SK (52), za ňou sa umiestnili Film Europe (49) a Continental film (39). Zaujímavosťou je štvrtá priečka českej distribučnej spoločnosti Aerofilms s 35 premiérami v slovenských kinách. Tieto čísla sú však trochu skreslené, keďže distribučné spoločnosti medzi premiéry započítali i predstavenia filmov na festivaloch a prehliadkach, ktoré neboli zverejnené v pláne premiér ÚFD SR.
Ministerka kultúry Martina Šimkovičová s platnosťou od pondelka 15. januára 2024 obnovila kultúrnu spoluprácu s Ruskom a Bieloruskom. Napriek tomu mali v roku 2024 distribučnú premiéru len dva ruské animované filmy – Domáce príšerky (Finnik, RU, 2022, r. Denis Chernov) a Mačky v múzeu (Koty Ermitaža, RU, 2023, r. Vasilij Rovenskij). Komunikáciu s týmito krajinami a ich inštitúciami zakázala ešte exministerka kultúry Natália Milanová týždeň po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.
Z hľadiska počtu divákov bol podľa Únie filmových distribútorov SR (ÚFD SR) najúspešnejšou distribučnou spoločnosťou opäť CinemArt SK. Počet divákov na jeho filmoch, 2 552 698, tvorí až 47,0 % celkovej návštevnosti. V Top 10 mal až šesť filmov – V hlave 2 (Inside Out 2, US, 2024, r. Kelsey Mann), MIKI (SK/CZ, 2024, r. Jakub Kroner), Ja, zloduch 4 (Despicable Me 4, US, 2024, r. Chris Renaud, Patrick Delage), Vaiana 2 (Moana 2, US, 2024, r. David G. Derrick Jr.), Deadpool a Wolverine (Deadpool & Wolverine, US, 2024, r. Shawn Levy) a Kung Fu Panda 4 (Kung Fu Panda 4, US/CN, 2024, r. Mike Mitchell). Spoločnosti CinemArt SK patrí prvenstvo i podľa hrubých tržieb, ktoré tvorili 47,6 % z celkových tržieb v slovenských kinách.
Druhé miesto podľa návštevnosti (20,2 %) i podľa hrubých tržieb (20,7 %) patrí distribučnej spoločnosti Continental film. V Top 10 mala vlani filmy Kavej (SK, 2024, r. Lukáš Zednikovič) a Duna: Časť druhá (Dune: Part Two, US/CA, 2024, r. Denis Villeneuve). Na tretej priečke podľa oboch ukazovateľov skončil Itafilm (12,3 % divákov a 12,8% hrubých tržieb), ktorý mal v Top 10 film Jedeme na teambuilding (Jedeme na teambuilding, SK, 2023, r. Zuzana Marianková).

VIDEODISTRIBÚCIA
Ako to vyzeralo s fyzickými nosičmi audiovizuálnych diel v čoraz digitálnejšom svete v roku2024? Zatiaľ sú známe len výsledky z USA. Podľa výročnej správy spoločnosti Digital Entertainment Group predaj fyzických nosičov s filmami v USA medziročne klesol o 23 % z 1,3 miliardy dolárov v roku 2023 na 959,6 milióna dolárov v roku 2024. To je pokles o 94,2 % oproti historickému maximu predaja DVD vo výške 16,6 miliardy dolárov v roku 2006 – pokles, ktorý začal v roku 2008, približne rok po spustení streamovacej platformy Netflix. Naopak, celkové výdavky na domácu zábavu v USA dosiahli v roku 2024 historické maximum 57 miliárd dolárov (medziročný nárast o 21 %). Predaj blu-ray diskov síce medziročne vzrástol, ale vzhľadom na oveľa väčší pokles predaja DVD tento nárast predaja blu-ray diskov nestačil na to, aby vykompenzoval celkový pokles trhu s fyzickými médiami. Časť spotrebiteľov DVD prešla na blu-ray, ale väčšina prešla od fyzických nosičov na streamovanie. I preto napríklad spoločnosť Walta Disneyho skončila s predajom DVD a BD a bude sa venovať len streamu.

V bývalom Československu však aj napriek nástupu streamovacích spoločností bol stále záujem o filmy a televízne seriály na fyzických nosičoch. A to najmä medzi zberateľmi a fanúšikmi. Rástol predaj fyzických katalógových vydaní v rozlíšení 4K UHD (v roku 2024 ich napríklad Magic Box Slovakia vydal 2,3x viac než v roku 2023) aj predaj titulov vydaných v prémiovom steelbook balení (v roku 2024 napríklad Magic Box Slovakia vydal 53 takýchto titulov).
Hoci prvý ústup na československom trhu sme zaznamenali už 1. júna 2020, keď sa spoločnosť Bontonfilm a.s. po dlhých rokoch na trhu rozhodla prerušiť obchodné aktivity spojené s predajom fyzických nosičov a odovzdala túto obchodnú činnosť spoločnosti Fermata a.s..
Spoločnosti Magic Box Slovakia, ktorá dováža na slovenský trh tituly z produkcie štyroch z piatich amerických „majors“ (Warner, Disney, Universal, Paramount) a vydáva i svoje vlastné, najmä domáce, tituly sa naďalej darilo. V roku 2023 vydala ešte takmer 500 filmov na DVD, BD a UHD a 112 kolekcií DVD a BD. Jednalo sa najmä o komerčne úspešné filmy a reedície úspešných starších a dnes už vypredaných titulov, ktoré navyše väčšinou nie sú ani v ponuke streamovacích spoločností. A podarilo sa jej dostať sa aj na poľský a maďarský trh. O to viac prekvapilo oznámenie, že táto nezávislá filmová distribučná spoločnosť, ktorá pôsobí na slovenskom trhu od roku 2002, po 23 rokoch končí s predajom fyzických nosičov na Slovensku. Zo začiatku sa venovala video a DVD distribúcii, od septembra 2004, kedy bola premiéra filmu Kill Bill 2 (US, 2004, r. Quentin Tarantino), sa zaoberala aj kinodistribúciou. Tej sa bude venovať aj naďalej. Predaj fyzických nosičov sa presúva do Čiech.

8. Zúbková víla (SK) (My Fairy Troublemaker, LU/DE, 2022, r. Caroline Origer) 846
9. Vtáci sťahováci (SK) (Migration, US, 2023, r. Benjamin Renner, Guylo Homsy) 803
10. Vaiana (SK) (Moana 2, US, 2024, r. David G. Derrick Jr.) 774

Top 10 najpredávanejších blu–ray spoločnosti Magic Box Slovakia
1. Duna: Časť druhá (SK) (Dune: Part Two, US/CA, 2024, r. Denis Villeneuve) 240
2. Titanic (HU) (Titanic, US, 1997, r. James Cameron) 146
3. Duna (SK) (Dune, US, 2021, r. Denis Villeneuve) 145
4. Reszkessetek, betörők! 2. – Elveszve New Yorkban (HU) (Sám doma 2: Stratený v New Yorku/ Home Alone 2: Lost in New York, US, 1992, r. Chris Columbus) 144
5. Reszkessetek, betörők! (HU) (Sám doma / Home Alone, US, 1990, r. Chris Columbus) 136
6. A nyolcadik utas: a Halál – Színházi és rendezői vágás (HU) (Votrelec / Alien, US/GB, 1979, r. Ridley Scott) – kino a režisérska verzia 132
7. Deadpool a Wolverine (Deadpool & Wolverine, US, 2024, r. Shawn Levy) 128
8. Pearl Harbor – Égi háború (HU) (Pearl Harbor, US, 2001, r. Michael Bay) 119
9. Alien: Covenant (HU) (Votrelec: Covenant / Alien: Covenant, US/GB, 2017, r. Ridley Scott) 116
10. A leghosszabb nap (HU) (Najdlhší deň / The Longest Day, US, 1962, r. Ken Annakin, Andrew Marton, Bernhard Wicki, Gerd Oswald, Darryl F. Zanuck) 112

Top 10 najpredávanejších UHD spoločnosti Magic Box Slovakia
1. Duna: Časť druhá (Dune: Part Two, US/CA, 2024, r. Denis Villeneuve) 148
2. Votrelec: Romulus 2BD (UHD+BD) (Alien: Romulus, US, 2024, r. Fede Alvarez) – limitovaná zberateľská edícia – steelbook 76
3. Deadpool a Wolverine 2BD (UHD+BD) (Deadpool & Wolverine, US, 2024, r. Shawn Levy) – limitovaná zberateľská edícia – steelbook – motív WV 75
4. Kolekcia Stredozem – predlžené a kino verzie 15BD (UHD) (Middle-Earth 6-Film Collection (Extended & Theatrical) – obsahuje trilógie Pán prsteňov a Hobit 73
5. Votrelec: Romulus 2BD (UHD+BD) (Alien: Romulus, US, 2024, r. Fede Alvarez) 62
6. Deadpool a Wolverine 2BD (UHD+BD) (Deadpool & Wolverine, US, 2024, r. Shawn Levy) – limitovaná zberateľská edícia – steelbook – motív DP 58
7. Duna (Dune, US, 2021, r. Denis Villeneuve) 57
8. Oppenheimer (US, 2023, r. Christopher Nolan) 3BD (UHD + BD + bonus disk) – zberateľská edícia v rukáve 57
9. Duna: Časť druhá 2BD (UHD+BD) (Dune: Part Two, US/CA, 2024, r. Denis Villeneuve) – steelbook – motív Teaser 57
10. Duna – kolekcia 2 filmov: Duna (Dune, US, 2021, r. Denis Villeneuve) a Duna: Časť druhá (Dune: Part Two, US/CA, 2024, r. Denis Villeneuve) 56

Slovenské filmy na DVD
Vzhľadom k celosvetovému poklesu predaja DVD nosičov, spomínanom v úvode tejto kapitoly, vyšli v roku 2024 na Slovensku len štyri tituly.
K najväčším vydavateľom domácej tvorby na DVD v posledných rokoch patrili Slovenský filmový ústav (SFÚ) a Magic Box Slovakia. Zatiaľ čo SFÚ sa sústreďuje už len na vydávanie BD tak Magic Box Slovakia vydal v roku 2024 na DVD dve minoritné koprodukcie. Bod obnovy (CZ/PL/SK/RS, 2023, r. Robert Hloz) – kriminálny sci-fi triler spájajúci žáner detektívky s otázkami, ako vývoj technológií zasiahne do našich životov a ako zmení našu civilizáciu a Aristokratka vo vare (Aristokratka ve varu, CZ/SK, 2024, r. Jiří Vejdělek) – voľné pokračovanie komédie Posledná aristokratka (Poslední aristokratka, CZ/SK, 2019, r. Jiří Vejdělek).
K2 Studio vydalo dokumentárny film JAMES (SK, 2023, r. Pavol Barabáš) venovaný 100. výročiu nášho horolezectva a Slovenskému horolezeckému spolku JAMES ako 37. titul z edície Grand Prix.
V roku 2024 spoločnosť Motte vydala DVD Smejko a Tanculienka: Cesta do fantázie (SK, 2024), ktoré obsahuje okrem dobrodružného príbehu aj 13 nových pesničiek.
Česká spoločnosť Fermata vydala na DVD štyri filmy: Bratia (Bratři, CZ/DE/SK, 2023, r. Tomáš Mašín) – dobrodružnú historickú drámu o odbojovej skupine bratov Josefa a Ctirada Mašínovcov; Franta je mimozemšťan (CZ/SK, 2024, r. Rudolf Havlík) – komédiu o tom ako pokojný život malej moravskej dediny narušia zvláštne úkazy; Jedeme na teambuilding (SK/CZ, 2023, r. Zuzana Marianková) – divácky úspešnú komédiu o zamestnancoch nadnárodnej spoločnosti, ktorí sa vydali na teambuilding, a Manželia Stodolovci (Manželé Stodolovi, CZ/SK, r. Petr Hátle) – film o manželoch, ktorí v rokoch 2001 a 2002 zavraždili osem dôchodcov a dôchodkýň.
Česká televize vydala rozprávku Tri zlaté dukáty (SK/CZ, 2023, r. Mariana Čengel Solčanská).
Nemecká spoločnosť Busch Media Group vydala Jej telo (Její tělo, CZ/SK, r. Natálie Císařovská) – film inšpirovaný skutočným príbehom Andrey Absolonovej, ktorá v 90. rokoch patrila medzi najúspešnejšie české skokanky do vody a neskôr sa stala známou a úspešnou pornoherečkou.
DVD s kolekciou 5 krátkych bábkových filmov Vladimíra Pikalíka s obľúbenou postavičkou chlapca z časopisu Roháč pod názvom Les mésaventures de Joe (Jožinkove dobrodružstvá) vyšla vo francúzskom vydavateľstve Les films du whippet. Disk obsahuje filmy Ako Jožinko menil, až vymenil (CS-SK, 1981, r. Vladimír Pikalík), Jožinkova rybačka (CS-SK, 1981, r. Vladimír Pikalík), Ako sa Jožinko prestal báť (CS-SK, 1982, r. Vladimír Pikalík), Jožinko v zoo (CS-SK, 1986, r. Vladimír Pikalík) a Jožinkovo vesmírne dobrodružstvo (CS-SK, 1990, r. Vladimír Pikalík).
V japonskom vydavateľstve Pandora vyšlo DVD s filmom Obrazy starého sveta (CS-SK, 1972, r. Dušan Hanák).

Slovenské filmy na blu–ray
V roku 2024 vydal Slovenský filmový ústav posledný digitálne reštaurovaný titul kolekcie šiestich blu-ray nosičov k 60. výročiu Slovenského filmového ústavu (SFÚ). Bol ním dokument Obrazy starého sveta (CS-SK, 1972) Dušana Hanáka. A tiež kolekciu 2 x Alain Robbe Grillet, ktorej súčasťou bola aj knižná publikácia Alain Robbe Grillet. Film a jeho dvojník. Kolekcia obsahovala režisérove filmy Muž, ktorý luže (CS-SK/FR, 1968) a Eden a potom... (CS-SK/FR, 1970)
Úplný záver roka priniesol vydanie blu-ray kolekcie Eduard Grečner komplet venovanej výraznej osobnosti slovenskej kinematografie 60. rokov minulého storočia. Obsahuje jeho filmy Každý týždeň sedem dní (CS-SK, 1964), Nylonový mesiac (CS-SK, 1965) a Drak sa vracia (CS-SK, 1967) a celovečerný dokument o režisérovi Pravda je to najdôležitejšie (SK, 2023) režiséra Maroša Brázdu.
Film Svetlonoc (SK/CZ, 2022, r. Tereza Nvotová) – mysterióznu drámu s prvkami hororu, ktorá sa odohráva v divokých slovenských horách vydala v USA spoločnosť Dark Star Pictures a v Spojenom kráľovstve vydavateľstvo Arrow Video.
Nemecká spoločnosť Busch Media Group vydala film Jej telo nielen na DVD ale aj na BD nosiči.
V roku 2024 bolo vydaných 25 DVD alebo BD so 29 slovenskými a koprodukčnými audiovizuálnymi dielami. Z toho bolo 21 DVD a BD s dlhometrážnymi filmami pre kiná (v roku 2023 bolo vydaných 19 DVD alebo BD s 19 slovenskými a koprodukčnými audiovizuálnymi dielami. Z toho bolo 13 DVD a BD s dlhometrážnymi filmami pre kiná).
Slovenské filmy na USB
Nakoľko predaj DVD nosičov postupne klesá, a novšie počítače a notebooky už nemajú mechaniky na ich prehrávanie, spoločnosť Motte sa rozhodla distribuovať svoj najnovší film Smejko a Tanculienka: Cesta do fantázie nielen na DVD ale aj na USB, ktoré je možné jednoducho pripojiť nielen k počítaču, ale aj tabletu či mobilu.
Slovenské filmy na VOD
Zatiaľ čo predaj fyzických nosičov (DVD, blu–ray a UHD) s audiovizuálnym obsahom na celom svete kontinuálne klesá, jeho dostupnosť v online priestore naopak kontinuálne rastie. Nárast sledovanosti online však nie je priamo úmerný poklesu návštevnosti kín v čase pandémie, ale je kontinuálny. Ukázalo sa, že akonáhle sa otvorili kiná bez obmedzení, tak diváci sa do nich rýchlo vrátili. I keď zatiaľ stále nie v takom počte ako v rokoch 2017 – 2019. (Viac v kapitole KINODISTRIBÚCIA)
Prieskum výskumnej agentúry NMS Market Research Slovakia, ktorý bol exkluzívne predstavený v apríli 2025 na konferencii Mediálne trendy 2025 ukazuje, že streamovacie služby sa na Slovensku stávajú novým štandardom. Slovenskí diváci čoraz častejšie siahnu po obsahu bez reklám, s flexibilným sledovaním a stále širším výberom titulov. Napriek tomu si klasická televízia drží svojich priaznivcov. Stále vysiela žánre, ktoré na streamovacích platformách zatiaľ postrádame. Dnes využíva streamovacie služby už 6 z 10 ľudí (58 %). Takmer pätina si ich zapne denne, štvrtina niekoľkokrát do týždňa. Najviac používateľov, až 78 %, pochádza z radov Generácie Z (18 – 28 rokov) a Mileniálov (29 – 44 rokov), ktorých je 70 %. No nie je to len výsadou mladých – každý tretí Slovák z generácie Baby Boomer (61 a viac rokov) už tiež objavil čaro Netflixu, Voya či Disney+.
Lídrom trhu je podľa očakávaní Netflix, ktorý sleduje viac ako polovica streamujúcich Slovákov. No prekvapením prieskumu je Voyo, ktoré za posledné dva roky zaznamenalo najväčší nárast nových divákov – ich počet vzrástol o 25 percentuálnych bodov. S pomerne veľkým odstupom nasleduje trojica Max, Disney+ a JOJ Play, ktoré si držia podiel okolo 15 %.

Databáza LUMIERE VOD (http://lumierevod.obs.coe.int/) – ktorú od 16. apríla 2019 spustilo Európske audiovizuálne observatórium a ktorá umožňuje vyhľadávanie vo viac než 1 507 rôznych VOD katalógoch v 46 európskych krajinách s 75 719 európskymi filmami a 32 966 TV sériami – uvádzala, že v roku 2024 v nich bolo dostupných 756 slovenských filmov a 84 TV sérií. Z hraných filmov mal najväčšie zastúpenie Šarlatán (CZ/IE/PL/SK, 2020, r. Agnieszka Holland) – 93 katalógov v 19 krajinách a z TV seriálov Slovania (SK/UA, 2020, r. Peter Bebjak, Michal Blaško, Serhii Sanin, Oleg Stahursky) – 16 katalógov v 9 krajinách a Websterovci (SK/PL, 2017, r. Katarína Kerekesová) 9 katalógov v 4 krajinách.
Slovenská platforma dafilms.sk (https://dafilms.sk) mala na konci roku 2024 20 726 registrovaných divákov a v jej katalógu 1 397 filmov, z toho 1 064 dlhometrážnych (nad 50 minút). Najsledovanejším slovenským filmom roku 2024 bol dokument Pozor, padá SNG (SK, 2023, r. Jana Durajová, Lena Kušnieriková – 5 594 streamov). Nasledovali Emília (SK, 2023, r. Martin Šulík) a Čierne na bielom koni (SK, 2022, r. Rastislav Boroš).
Zo zahraničných titulov bol najsledovanejším Najhorší človek na svete (Verdens verste menneske, NO, 2021) Joachima Triera.
21. 5. 2024 spoločnosť Warner Bros. Discovery oznámila, že jej rozšírená streamovacia služba Max je dostupná v 20 európskych krajinách vrátane Slovenska. Max ponúka predplatiteľom dvakrát viac obsahu v porovnaní s predchádzajúcou službou HBO Max. Úspešné bolo najmä streamovanie z Olympijských hier (OH) v Paríži. Počet divákov sledujúcich OH Paríž 2024 prostredníctvom streamovacích platforiem prekonal počet divákov z OH Tokio 2020 už dva dni po otváracom ceremoniáli. A spoločnosť prekonala svoj európsky rekord v počte získaných maloobchodných predplatiteľov za jeden deň.

Až 8 slovenských filmov sa v roku 2024 dostalo do Top 10 najsledovanejších filmov týždňa na Netflixe na Slovensku. Tri z nich boli dokonca na prvej priečke – 2x Miki (SK/CZ, 2024, r. Jakub Kroner), 2x Jedeme na teambuilding a Jej telo. A Pressburg (SK, 2024, r. Csaba Molnár) sa dostal do Top 10 najsledovanejších seriálov.
Edisonline (https://edisonline.sk) je prvá česko-slovenská videotéka zameraná na svetový festivalový film. V ponuke má 532 festivalových a európskych titulov. Je medzi nimi aj slovenský film Králi videa (SK/CZ, 2020, r. Lukáš Bulava)
Okrem spomínaných streamovacích platforiem patrilo v roku 2024 k poskytovateľom slovenských audiovizuálnych diel aj Apple iTunes.

KINÁ
V roku 2024 bolo v prevádzke 191 komerčných kín (teda takých, v ktorých vyberali vstupné) s 312 plátnami (v roku 2023 to bolo 176 kín so 295 plátnami). Z toho bolo 99 jednosálových kín s 25 711 sedadlami, 23 miniplexov (kiná s 2 až 7 sálami) s 92 sálami a 13 902 sedadlami a 5 multiplexov (kiná s 8 až 24 sálami) s 56 kinosálami a 8 168 sedadlami, 49 letných kín s 28 138 sedadlami, 8 alternatívnych priestorov s 9 sálami a 445 sedadlami, päť putovných kín a dve autokiná s miestami pre 265 áut.
V roku 2024 prišlo do slovenských kín 5 435 556 návštevníkov, teda o 8,33 % viac než v roku 2023. Je to piata najvyššia návštevnosť v slovenských kinách v ére samostatnosti. Celkové hrubé tržby vzrástli medziročne o 11,74 % na 38 663 404 eur. Je to najvyššia suma v ére samostatnosti a o 1,4 milióna eur vyššia ako v rekordnom roku 2019.
V Bratislave je navyše od roku 2015 v prevádzke i kino IMAX s kapacitou 468 divákov s technológiou IMAX 3D, ktoré sa však nezapočítava do oficiálnych európskych štatistík.
Podobne ako v rokoch 2022 a 2023 ani v roku 2024 nebolo na Slovensku otvorené nové viacsálové kino.
Prevádzka 4–sálového Kina Lumière v Bratislave bola po mimoriadnej udalosti, požiari s veľmi devastačnými následkami, ktorý vypukol 20. 9. 2022 v priestoroch digitalizačného pracoviska SFÚ v objekte na Špitálskej ul. č. 4 v Bratislave, kde sa nachádza aj Kino Lumière, zastavená. Po sanácii priestorov a následnej plánovanej renovácii bolo Kino Lumière otvorené až 6. februára 2024.
V roku 2024 pribudli tri jednosálové kiná: od 14. 7. 2024 Dom kultúry (Hanušovce nad Topľou), od 11. 10. 2024 Malom (Trstice) a od 19. 5. 2024 kino vo Vištuku.
Návštevníci 14 kinosál v 13 kinách si mohli vychutnať 3D zvuk Dolby Atmos. V roku 2024 k nim pribudlo Kino Lumière v Bratislave.
V roku 2024 pribudlo až 14 letných kín, jedno putovné kino – Kino na cestách (ww.kinonacestach.cz), ktoré k nám prichádza z Čiech. Počet autokín sa síce nezmenil, ale autokino v Ružomberku v roku 2024 nepremietalo a činnosť začalo autokino v Prešove s miestom pre 200 áut. Počet alternatívnych priestorov sa znížil o tri.
Audiovizuálny fond (AVF) podporuje kiná od roku 2010 v Programe 4. Rozvoj audiovizuálnych technológií v Slovenskej republike v piatich podprogramoch.
4.1 Digitalizácia kín technológiou D-cinema podľa štandardov DCI (od roku 2010)
4.2 Modernizácia kín technológiou E-cinema HD (od roku 2013)
4.3 Modernizácia vybavenia digitalizovaných jednosálových kín (od roku 2014)
4.4 Rozvoj technológií určených na realizáciu audiovizuálnych diel v Slovenskej republike (od roku 2017)
4.5 Projekty zamerané na marketing kina a na rozvoj publika (od roku 2019)
Spočiatku bolo možné žiadať len na digitalizáciu kín D-cinema podľa štandardov DCI, v roku 2013 AVF otvoril aj nový podprogram, v ktorom žiadatelia mohli získať dotáciu na modernizáciu kina finančne menej náročnou digitálnou technológiou E–cinema HD. A keďže žiadosti väčšiny kín, ktoré mali záujem i finančné prostriedky na digitalizáciu už boli podporené, v roku 2014 pribudol podprogram 4.3 Modernizácia vybavenia digitalizovaných jednosálových kín. Kiná využili finančné prostriedky najmä na výmenu sedadiel, podlahy, plátna, propagáciu, marketing či rezervačný systém vstupeniek.

K 31. decembru 2024 bolo na Slovensku v prevádzke technológiou D–cinema digitalizovaných 222 kinosál v 103 kinách a 7 letných kín (219 kinosál v 95 kinách a 6 letných kín v roku 2023).
V 108 digitalizovaných kinosálach – z toho 39 v jednosálových kinách – bolo možné premietať i v 3D formáte.
Podiel 3D filmov na počte premiér i na celkových výsledkoch postupne klesá. V porovnaní s rokom 2019 počet premiér 3D filmov klesol o 76 %. V roku 2024 malo premiéru len šesť filmov, ktoré videlo 29 328 divákov, čo je len 0,54 % celkovej návštevnosti. Priemerná vstupné na projekciu 3D filmu bolo 9,29 eur a priemerná návštevnosť 24,34 diváka. Teda takmer rovnaká ako na všetky predstavenia, kde bola 24,24 diváka. Mnohé kiná preto napriek tomu, že disponujú 3D projektorom tak 3D filmy nepremietajú.

Kiná, ktoré využívajú digitálnu technológiu najdlhšie, sa už stretávajú s technickými problémami a nutnosťou redigitalizácie. Ako prvá bola podporená redigitalizácia kina Kultúra Ružomberok v roku 2015. K 31. decembru 2024 bolo z 233 letných kín v prevádzke 49 letných kín (35 v roku 2023), ktoré vyberali vstupné. Okrem 7 letných kín digitalizovaných technológiou D–cinema (Banská Bystrica, Galanta, Košice, Martin, Nové Zámky, Pezinok, Trnava) boli digitálne projekcie ešte v ďalších 3 letných kinách. V mestách Krupina, Podhájska a Senec si zapožičali projektor z miestneho jednosálového kina. Takže 20,41 % letných kín premietalo technológiou D–cinema.
Podiel letných kín na celkovej návštevnosti bol 3,43 %, priemerná návštevnosť na predstavenie 117 divákov a priemerné vstupné 4,45 eur. Najnavštevovanejším letným kinom v roku 2024 bol amfiteáter v Košiciach.
Z letných kín pravidelne premieta z 35 mm kópií amfiteáter Paľa Bielika v Banskej Bystrici, kde v roku 2016 uviedli do prevádzky i pôvodné 70 mm premietačky a už deväť rokov usporadúvajú Festival panoramatických filmov (https://70mm.sk/).
V roku 2024 boli v prevádzke aj autokiná Orava v Námestove (kapacita 65 áut) a autokino v Prešove (kapacita 200 áut).
A tiež päť komerčných putovných kín – letné kino Gamon, Putovné kino pri Autokine Orava, Túlavé kino Zálesie, Letné kino Úsvit so sídlom v Betliari a Kino na cestách.
Rovnako ako niekoľko desiatok ďalších jednosálových kín a alternatívnych priestorov, ktoré nevyberali vstupné.
Súčasťou siete európskych kín Europa Cinemas (2 903 kinosál v 34 krajinách a 763 mestách) bolo na Slovensku k 31. decembru 2024 tridsaťdva kín v dvadsiatich dvoch mestách so 100 sálami (31 kín v devätnástich mestách v roku 2023). V roku 2024 k bratislavským kinám Artkino Za zrkadlom, DK Lúky, Kino Film Europe, Kino Lumière, Mladosť a Nostalgia, kinám v Košiciach (Úsmev), Liptovskom Mikuláši (Nicolaus), Malackách (Záhoran), Piešťanoch (Fontána), Rimavskej Sobote (Orbis), Ružomberku (Kultúra), Seredi (Nova), Spišskej Novej Vsi (Mier), Stupave (Kultúrka), Trenčíne (Artkino Metro), viacsálovým kinám Star v Lučenci a vo Zvolene, miniplexom CINEMAX v Banskej Bystrici, Dunajskej Strede, Košiciach, Martine, Nitre, Poprade, Prešove, Skalici, Trenčíne, Trnave (Aréna + MAX), Žiline a multiplexu CINEMAX v Bratislave pribudol 8-sálový multiplex CINEMAX Prešov Novum.

NAJÚSPEŠNEJŠIE FILMY ASFK
(za obdobie 1. január 2024 – 31. december 2024)
Por. Názov filmu Počet divákov
1. Chlapec a volavka (Kimitači wa dó ikiru ka, JP, 2023, r. Hajao Mijazaki) 11 550
2. Zóna záujmu (The Zone of Interest, GB/PL/US, 2023, r. Jonathan Glazer) 5 338
3. Prišla v noci (Přišla v noci, CZ, 2023, r. Jan Vejnar, Tomáš Pavlíček) 2 937
4. To sa mi snáď len zdá (Dream Scenario, US, 2023, r. Kristoffer Borgli) 2 508
5. Blažine lekcie (Urotcite na Blaga, BG/DE, 2023, r. Stephan Komandarev) 1 950
6. Nina a tajomstvo malého ježka (Nina et le secret du hérisson, FR, 2023,
r. Jean-Loup Felicioli, Alain Gagnol) 1 745
7. Ťažký rok (Une année difficile, FR. 2023, r. Olivier Nakache, Eric Toledano) 1 744
8. Čarodejník Kajtek (Kajtek czarodziej, PL/CZ/SK, 2023,
r. Magdalena Łazarkiewicz) 1 677
9. Tatami (Tatami, GE/US, 2023, r. Zar Amir-Ebrahimi, Guy Nattiv) 1 502
10. Janžurka (Janžurka, CZ/SK, 2024, r. Theodora Remundová) 1 495

DOMÁCE FESTIVALY A PREHLIADKY
V roku 2024 vznikol na Slovensku po mnohých rokoch ďalší Medzinárodný filmový festival. June Film Fest. Pôvodne bol plánovaný už v roku 2023 pod názvom Medzinárodný filmový festival Set Film Festival (https://setfilmfest.sk/) v Trnave ale jeho nultý ročník sa napokon neuskutočnil
V dňoch 13. – 19. marca 2024 sa v Bratislave konal jubilejný 31. Medzinárodný filmový festival FEBIOFEST Bratislava (www.febiofest.sk).
Ceny v súťažnej sekcii V strede Európy (dlhometrážne filmy z krajín V4, Rakúska a Ukrajiny)
Víťazný film – Vysvetlenie na všetko (Magyarázat mindenre, HU/SK, 2023, r. Gábor Reisz)
Zvláštne uznanie – Veni Vidi Vici (AT, 2024, r. Julia Niemann, Daniel Hoesl)
Súťaž krátkych filmov "V strede Európy"
Víťazný film – Echo (Echo, PL, 2023, r. Emi Buchwald) – animovaný
Zvláštne uznanie – Moja sestra (Moja siostra, PL, 2023, r. Mariusz Rusiński) – dokumentárny
Súčasťou festivalu boli už po deviaty raz aj Bratislava Industry Days.
Udelené ocenenia:

Ceny z Industry Days
Best Febio Pitch Award (hlavná cena Bratislava Industry Days pre najsľubnejší projekt dotovaná sumou 3000 eur): Krásna utópia /Glorious Utopia – Slovensko, dokumentárny, réžia, scenár a kamera: Marek Moučka, produkcia: Tomáš Gič, Katarína Krnáčová (SilverArt, SK)
Cena Pop Up Film Residency – Krásna utópia /Glorious Utopia – Slovensko, dokumentárny, réžia, scenár a kamera: Marek Moučka, produkcia: Tomáš Gič, Katarína Krnáčová (SilverArt, SK)
Cena Cineuropa – Sláva / Sláva, Slovensko – Česká republika – Nemecko, dokumentárny, réžia a scenár: Soňa G. Lutherová, produkcia: Maroš Hečko, Peter Veverka (AZYL Production, SK), koprodukcia: Karla Stojáková (Filmkolektiv, CZ)
Cena filmových klubov
Víťazný film – Veni Vidi Vici (AT, 2024, r. Julia Niemann, Daniel Hoesl)
Zvláštne uznanie – Vysvetlenie na všetko (Magyarázat mindenre, HU/SK, 2023, r. Gábor Reisz)
V dňoch 5. – 9. júna sa v Trnave uskutočnil 1. June Film Festival (www.junefilmfest.sk). Konceptom festivalu bolo ponúknuť podujatie nielen pre milovníkov filmu, ale aj pre kultúrnych či hudobných nadšencov. Festivalová dramaturgia pripravila päť programových sekcií (Súťaž debutov, Divácke hity, Televízne seriály, Paralelný pohľad, Slovenské a České filmy). Festival ponúkol aj program aj pre filmových profesionálov.
Ocenenia:
Zlatá lipa za najlepší film v súťaži hraných debutov „Prvý dotyk" – Adoptovaný (Bauryna Salu, KZ, 2023, r. Askhat Kuchinchirekov)
Zvláštne uznanie – Slušný židovský chlapec (Le Dernier des Juifs, FR, 2023, r. Noé Debré)
Zvláštne uznanie – Mama sedí na gauči! (Mother, Couch!, US, 2023, r. Niclas Larsson)
Cena za vynikajúci prínos: Karel Roden a Jan Svěrák.
V dňoch 21. – 28. júna 2024 sa v Košiciach konal jubilejný 30. ročník Medzinárodného filmového festivalu Art Film (https://iffartfilm.com/), ktorý sa doteraz konal pod názvom MFF Art Film Fest.
K tradičným dvom súťažiam – Medzinárodná súťaž hraných filmov a Medzinárodná súťaž krátkych filmov – organizátori v roku 2024 pridali tretiu súťažnú sekciu s názvom Medzinárodná súťaž filmov zo strednej a východnej Európy.
Porota Medzinárodnej súťaže hraných filmov udelila štyri štatutárne ceny:
Modrý anjel za najlepší film (udeľovaný producentovi filmu):
Producenti: Amjad Abu Alala a Mohammed Alomda za film Zbohom Júlia / Goodbye Julia (Wadaean Julia, SD/SE/DE/SA/FR/EG, 2023, r. Mohamed Kordofani)
Modrý anjel za najlepšiu réžiu (udeľovaný režisérovi filmu)
Magnus von Horn za film Dievča s ihlou / The Girl with the Needle (Pigen med nålen, DK/SE/PL, 2024)
Modrý anjel za najlepší ženský herecký výkon:
Trine Dyrholm za úlohu Dagmar vo filme Dievča s ihlou / The Girl with the Needle (Pigen med nålen, DK/SE/PL, 2024)
Modrý anjel za najlepší mužský herecký výkon:
Sebastian Bull za úlohu Mikkela vo filme Dozorkyňa / Sons (Vogter, DK/SE, 2024, r. Gustav Möller)
a tri Zvláštne uznania:
Clément Faveau za svoju rolu v komediálnej dráme Panebože! / Holy Cow (Vingt Dieux, FR, 2024, r. Louise Courvoisier)
Eiman Yousif a Siran Riak, ženská herecká dvojica víťazného filmu Zbohom, Júlia a film Rei (JP, 2024, r. Tanaka Toshihiko
Porota Medzinárodnej súťaže krátkych filmov udelila jednu štatutárnu cenu:
Modrý anjel za najlepší krátky film:
Incident (Incident, US, 2023) režiséra Billa Morrisona,
a tri Zvláštne uznania filmom Pomaranč z Jaffy/ An Orange from Jaffa (Une orange de Jaffa, PL/FR, 2023, r. Mohammed Almughanni), Namojdušu (Cross My Heart and Hope to Die, PH, 2023, r. Sam Manacsa) a Teraz alebo nikdy! (Nun or Never!, FI, 2023, r. Heta Jäälinoja)
Porota Medzinárodnej súťaže filmov zo strednej a východnej Európy udelila jednu štatutárnu cenu:
Modrý anjel za najlepší film z krajín strednej a východnej Európy:
Producentky Beata Rzeźniczek, Klaudia Śmieja-Rostworowska a producenti Klaudiusz Chrostowski a Jakub Gierszał za film Ultima Thule (PL, 2023, r. Klaudiusz Chrostowski) a Zvláštne uznanie animovanému dokumentu Pelikan Blue (Kék Pelikan, HU, 2023, r. László Csáki)
Divácku cenu JOJ Cinema za dlhometrážny film získala snímka Bez vzduchu /Without Air (Elfogy a levegő, HU, 2023, r. Katalin Moldovai)
Cenu Hercova misia za mimoriadny prínos v oblasti hereckého filmového umenia získali Antónia Lišková a Maroš Kramár.
Cenu Zlatá kamera za dlhodobý a umelecky významný prínos pre európsku a svetovú kinematografiu si odniesli režiséri Sergej Loznica, Miloslav Luther a Cristi Puiu.

17. Medzinárodný festival animácie Fest Anča (www.festanca.sk) sa konal v termíne od 25. do 30. júna do 2. júla v Žiline. V roku 2023 sa stal prvým filmovým festivalom na Slovensku s prestížnym štatútom Academy Awards® Qualifying Festival. Odvtedy až dva krátke filmy ocenené Anča Award môžu automaticky súťažiť v kategórii krátkych filmov na 96. ročníku Academy Awards®. Sú to filmy v kategóriách Najlepší krátky animovaný film a Najlepší slovenský krátky animovaný film.
Medzinárodný festival animácie Fest Anča je tak súčasťou exkluzívnej rodiny Academy Awards® Qualifying Festivals, medzi ktoré patria najprestížnejšie festivaly sveta, ako sú Benátky, Berlinale Cannes, či Sundance, ale aj festivaly animácie Annecy vo Francúzsku, či Animafest v Záhrebe.
Na festivale boli udelené ocenenia:
Anča Award – Najlepší krátky animovaný film:
Gianluigi Toccafondo – Hlas sirén (La Voix des Sirènes, FR/IT, 2023)
Špeciálne uznanie – Najlepší krátky animovaný film:
Pernille Kjaer – Jar (Foraar, DK, 2023)
Anča Award za Najlepší slovenský krátky animovaný film:
Niko Mlynarčík – Bolavlk (CZ, 2023)
Špeciálne uznanie – Najlepší slovenský krátky animovaný film:
Martin Smatana, Veronika Zacharová – Ahoj leto (SK, 2024)
Anča Award za Najlepší študentský krátky animovaný film:
Zhen Li – vlákna (fur, US, 2022)
Špeciálne uznanie – Najlepší študentský krátky animovaný film:
Kilian Feusi, Jessica Meier, Sujanth Ravichandran – Rúry (Pipes, CH, 2022)
Anča Award za Najlepší animovaný videoklip:
Amanda Bonaiuto – D'un Feu Secret (US, 2023)
Špeciálne uznanie – Najlepší animovaný videoklip:
Mattis Dovier, Yoann Dovier – Worm (FR, 2023)
Špeciálna detská porota rozhodla, že Najlepší animovaný film pre deti je:
Seungbae Jeon – Baterková mama (Battery Mommy, KR, 2023)

OCENENIA SLOVENSKÝCH FILMOV A TVORCOV NA SLOVENSKU
14. národné filmové ceny Slnko v sieti (www.slnkovsieti.sk) boli udelené 16. apríla 2025 za filmovú tvorbu roku 2024. Po prvý raz v ich histórii však neboli odvysielané v televízii v priamom prenose ani zo záznamu, ale boli len streamované na stránke Slnka v sieti.
O prestížne ocenenie sa uchádzalo rekordných 49 filmových a televíznych diel. Najväčšími favoritmi večera boli Vlny (CZ/SK, 2024) Jiřího Mádla – snímka o dobových udalostiach na konci 60. rokov, ktoré rozhodli o osude Československa na ďalšie dekády – so 14 nomináciami, Ema a smrtihlav (SK/CZ, 2024), dramatický príbeh ženy, ktorá ukrýva židovského chlapca počas druhej svetovej vojny, režisérky Ivety Grófovej s 12 nomináciami a Spiaci účet (SK/CZ, 2024) Miloslava Luthera – príbeh o rodinnom tajomstve siahajúcom do obdobia Slovenského štátu – so siedmimi nomináciami na Slnko v sieti.
Najviac ocenení – deväť – si odniesli Vlny. Získali Slnko v sieti v kategóriách Najlepší hraný film (producenti Monika Kristl, Vlasta Kristl, Wanda Adamík Hrycová), Najlepšia filmová réžia (Jiří Mádl), Najlepší filmový scenár (Jiří Mádl), Najlepší kameramanský výkon (Martin Žiaran), Najlepší filmový strih (Filip Malásek), Najlepší filmový zvuk (Viktor Ekrt), Najlepšie kostýmy (Katarína Štrbová Bieliková), Najlepšie vizuálne efekty (Ivo Marák, Miroslav Gál) a Najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe (Vojtěch Vodochodský).
Päť národných filmových cien Slnko v sieti získala Ema a smrtihlav. Zvíťazila v kategóriách Najlepšia scénografia (Tomáš Svoboda, Miriam Struhárová), Najlepšie umelecké masky (Andrea Štrbová, Ivo Strangmüller, Tomáš Richter, Viktor Nagy), Najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe (Alexandra Borbély), Najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe (Éva Bandor) a Najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe (Milan Ondrík).
Najlepším dokumentárnym filmom sa stala Prezidentka (SK/CZ, 2024, r. Marek Šulík, prod: Barbara Janišová Feglová), Najlepším animovaným filmom Keď život chutí (Život k sežrání, CZ/SK/FR, 2024, r. Kristina Dufková, prod: Matej Chlupáček, Agata Novinski, Marc Faye), a Michal Novinski získal ocenenie za hudbu k tomuto filmu. Cenu za Najlepší televízny film / miniséria / seriál si odniesol seriál Čas nádejí (SK, 2024, r. Ján Sebechlebský, prod: Zuzana Balkóová, Erik Panák) a cenu za Najlepší krátkometrážny hraný alebo dokumentárny film získala Spoveď (SK, 2024, r. Rebeka Bizubová) z produkcie FTF VŠMU v Bratislave.
Laureátom ceny za Výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre sa stal režisér Miloslav Luther.
Neštatutárnu divácku cenu získal MIKI (r. Jakub Kroner, prod. Zuzana Mistríková, Radovan Gerek, David Blüme).
Nominácie v jednotlivých kategóriách nájdete v závere tejto kapitoly v prehľade ocenení udelených slovenským tvorcom.

35. výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu SR – Igric (https://igric.sk) za audiovizuálnu tvorbu roku 2023 udelené 22. 9. 2024 získali: Igric za celoživotný prínos slovenskej kinematografii: režisér Juraj Lihosit.

Ceny Igric
za hranú tvorbu pre kiná: Ivan Ostrochovský a Pavol Pekarčík za réžiu filmu Svetloplachosť (SK/CZ/UA, 2023)
za televíznu dramatickú tvorbu: Peter Bebjak za réžiu televíznej minisérie Matematika zločinu (CZ/SK, 2023)
za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu: Viera Čákanyová za emotívnu osobnú filmovú esej Poznámky z Eremocénu (SK/CZ, 2023)
za animovanú tvorbu: Filip Pošivač za réžiu filmu Tonko, Slávka a kúzelné svetlo (Tonda, Slávka a kouzelné světlo, CZ/SK/HU, 2023)
za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele Éva Bandor za výkon v absolventskom filme Nablízku (SK, 2023, r. Monika Mahútová)
za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele Alexander Bárta za postavu kapitána Miku vo filme Vojna policajtov (SK/CZ, 2024, r. Rudolf Biermann)
Tvorivé prémie získali:
Mátyás Prikler za réžiu hraného filmu pre kiná Moc (SK/HU/CZ, 2023)
Zuzana Líšková a Mariana Čengel Solčanská za televíznu dramatickú tvorbu za scenár rozprávky Tri zlaté dukáty (SK/CZ, 2023, r. Mariana Čengel Solčanská)
Jaro Vojtek za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu za réžiu filmu Tretí koniec palice (SK, 2023)
Timotej Lukovič za animovanú tvorbu za réžiu a animáciu filmu Pustatina (SK, 2023)
Zuzana Kanócz za herecký výkon vo filmovom alebo v televíznom diele za stvárnenie vedľajšej postavy vo filme Tancuj Matylda (Tancuj Matyldo, CZ/SK, 2023, r. Petr Slavík)
Anežka Petrová za herecký výkon vo filmovom alebo v televíznom diele vo filme Vojna policajtov
Marián Miezga za herecký výkon vo filmovom alebo v televíznom diele vo filme Tak zle, ako sa len dá (SK, 2023, r. Viktor Csudai)
Richard Autner za herecký výkon vo filmovom alebo v televíznom diele vo filme Tak zle, ako sa len dá (SK, 2023, r. Viktor Csudai)
Ľubomír Ján Slivka za ostatnú filmovú a televíznu tvorbu za objavné a pútavé spracovanie životopisných faktov v dokumentárnom filme Andy Warhol – americký sen (SK, 2023)
Peter Michalovič za audiovizuálnu teóriu a kritiku ako editor knihy Rodinné filmové striebro (Slovenský filmový ústav, 2023, 416 s.)
Cenu Jána Fajnora určenú mladým tvorcom do 35 rokov získali
Monika Mahútová za hranú filmovú a televíznu tvorbu za réžiu filmu Nablízku
Katarína Gramatová za dokumentárnu filmovú a televíznu tvorbu za scenár a réžiu filmu Dom Strom (SK, 2023)
Imrich Kútik za animovanú tvorbu za réžiu a animáciu filmu Silo (SK, 2023)
Zvláštne uznanie poroty producentovi získal Juraj Krasnohorský za koprodukčný animovaný film Umelohmotné nebo (Müanyag égbolt, HU/SK, r. Tibor Bánóczki, Sarolta Szabó)
32. ceny slovenskej filmovej kritiky za audiovizuálnu tvorbu, publikačnú činnosť a filmovú distribúciu v roku 2023, o ktorých rozhoduje členstvo Klubu filmových novinárov, neboli udelené.

Asociácia slovenských filmových strihačov v bratislavskom kine Lumiére 3. decembra 2024 po štvrtý raz odovzdávala ocenenia za strih za filmy nakrútené v rokoch 2022 a 2023.
Udelené ocenenia za strih v jednotlivých kategóriách:
Televízna audiovizuálna tvorba: Tomáš Holocsy: #annaismissing (CZ, 2023, r. Pavel Soukup) (seriál)
Krátky film: Marek Káľovský: Oči plné piesku (SK/CZ, 2023, r. Juraj Janiš)
Študentský film: Viktória Wallnerová: Ja ešte nechcem odísť (SK, 2022, r. Klára Fedora Homzová)
Dokumentárny film: Ivan Ostrochovský, Pavol Pekarčík, Martin Piga: Svetloplachosť
Hraný film: Matej Beneš: Invalid (SK, 2023, r. Jonáš Karásek)
Hlavná cena ASFS: Matej Beneš: Invalid
Cenu in memoriam za celoživotné dielo získal Roman Varga, jeden z najvýraznejších strihačov svojej generácie a v celej histórii slovenskej kinematografie.

Na 5. ročníku Film Square 2024 v Trenčíne získali Cenu umelcova misia 2024 Kamila Magálová, Luděk Sobota a Jiří Suchý
Po 33. raz bola udelená Výročná cena časopisu Pamiatky a múzeá. Tentoraz za diela prezentované, publikované, ukončené alebo realizované v kalendárnom roku 2023. Cenu v kategórii audiovízia – multimédiá získal dokumentárny film Slovenskí archeológovia na Slovensku a v Nemecku III. Návrat kniežaťa domov (SK, 2023, r. Jozef Chudík). V kategórii podujatie ocenili zorganizovanie prvého ročníku medzinárodného filmového festivalu o archeológii, umení a prostredí s názvom Archeofilm Bratislava.

Počas rokov 2024 a 2025 bolo v oblasti audiovízie udelených slovenským tvorcom niekoľko ďalších domácich cien, z nich najvýznamnejšie získali:
Wanda Adamík Hrycová a Monika Kristl, Vlasta Kristl (producentky a producent) – Slnko v sieti v kategórii Najlepší hraný film za film Vlny – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (udelené 16. apríla 2025)
Zuzana Balkóová (producentka), Erik Panák (producent) a Ján Sebechlebský (réžia) – Slnko v sieti v kategórii Najlepší televízny film / miniséria / seriál za seriál Čas nádejí – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (udelené 16. apríla 2025)
Éva Bandor – Igric za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele za výkon v absolventskom filme Nablízku (SK, 2023, r. Monika Mahútová) – 35. výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu SR – Igric za audiovizuálnu tvorbu roku 2023 udelené 22. 9. 2024
Éva Bandor – Slnko v sieti v kategórii Najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe v role Agnes vo filme Ema a smrtihlav – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (udelené 16. apríla 2025)
Alexander Bárta – Igric za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele za postavu kapitána Miku vo filme Vojna policajtov – 35. výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu SR – Igric za audiovizuálnu tvorbu roku 2023 udelené 22. 9. 2024
Alexander Bárta – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe v role Mikyho Miku vo filme Vojna policajtov – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (zverejnená 4. februára 2025)
Peter Bebjak – Igric za televíznu dramatickú tvorbu za réžiu televíznej minisérie Matematika zločinu – 35. výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu SR – Igric za audiovizuálnu tvorbu roku 2023 udelené 22. 9. 2024
Peter Bebjak (réžia, producent) a Rastislav Šesták (producent) – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší televízny film / miniséria / seriál za minisériu Vedľajší produkt – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (zverejnená 4. februára 2025)
Matej Beneš – cena za strih filmu Invalid v kategórii Hraný film – ceny Asociácie slovenských filmových strihačov za strih filmov nakrútených v rokoch 2022 a 2023 (udelené 3. decembra 2024)
Matej Beneš – Hlavná cena ASFS za strih filmu Invalid – ceny Asociácie slovenských filmových strihačov za strih filmov nakrútených v rokoch 2022 a 2023 (udelené 3. decembra 2024)
Rebeka Bizubová – Slnko v sieti v kategórii Najlepší krátkometrážny hraný alebo dokumentárny film za film Spoveď – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (udelené 16. apríla 2025)
Alexandra Borbély – Slnko v sieti v kategórii Najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe v role Mariky vo filme Ema a smrtihlav – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (udelené 16. apríla 2025)
Scarlett Čanakyová – nominácia v kategórii Divadlo a audiovizuálne umenie (oznámená 16. decembra 2024) – 28. Krištáľové krídlo za rok 2023
Viera Čákanyová – Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu za emotívnu osobnú filmovú esej Poznámky z Eremocénu – 35. výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu SR – Igric za audiovizuálnu tvorbu roku 2023 udelené 22. 9. 2024
Hannah Dale – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší krátkometrážny hraný alebo dokumentárny film za film Tak zajtra – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (zverejnená 4. februára 2025)
Michal Džadoň a Bohumil Martinák – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší filmový zvuk za film Spiaci účet – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (zverejnená 4. februára 2025)
Paula Ďurinová – Cena primátora mesta Piešťany za dokumentárny titul Lapilli (SK/DE, 2024) – 19. Medzinárodný filmový festival Cinematik Piešťany
Roman Ďuriš – nominácia na Cenu Nadácie Tatra banky v kategórii Audiovizuálna tvorba, film, TV a rozhlas za réžiu dokumentárneho filmu Pokiaľ ja žijem (SK/CZ/PL, 2024, r. Roman Ďuriš) – 29. ročník Ceny Nadácie Tatra banky za umenie 2024
Martin Ďuriška a Denis Wolner, Karol Hudák – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepšie vizuálne efekty za film Smršť – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (zverejnená 4. februára 2025)
Miroslav Gál a Ivo Marák – Slnko v sieti v kategórii Najlepšie vizuálne efekty za film Vlny – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (udelené 16. apríla 2025)
Radovan Gerek (producent), Zuzana Mistríková (producentka), David Blümel (producent) a Jakub Kroner (réžia) – Divácka cena Slnko v sieti za film MIKI (SK/CZ, 2024, r. Jakub Kroner) – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (udelené 16. apríla 2025)
Katarína Gramatová – Cena Jána Fajnora určená mladým tvorcom do 35 rokov za dokumentárnu filmovú a televíznu tvorbu za scenár a réžiu filmu Dom Strom (SK, 2023) – 35. výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu SR – Igric za audiovizuálnu tvorbu roku 2023 udelené 22. 9. 2024
Iveta Grófová – nominácia na Cenu Nadácie Tatra banky v kategórii Audiovizuálna tvorba, film, TV a rozhlas za réžiu filmu Ema a smrtihlav – 29. ročník Ceny Nadácie Tatra banky za umenie 2024
Iveta Grófová (réžia) a Zuzana Mistríková (producentka), Ondřej Trojan (producent) – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší hraný film za film Ema a smrtihlav – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (zverejnená 4. februára 2025)
Iveta Grófová – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepšia filmová réžia za film Ema a smrtihlav – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (zverejnená 4. februára 2025)
Iveta Grófová a Peter Krištúfek (in memoriam) – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší filmový scenár za film Ema a smrtihlav – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (zverejnená 4. februára 2025)
Maroš Hečko (producent) a Peter Veverka (producent), Karla Stojáková (producentka), Pavel Berčík (producent), Jan Zajíček (réžia) – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší dokumentárny film za film Architektúra ČSSR ’58 – ’89 – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (zverejnená 4. februára 2025)
Matej Hlaváč a Tobiáš Potočný – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší filmový zvuk za film Ema a smrtihlav– 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (zverejnená 4. februára 2025)
Tomáš Holocsy – cena za strih seriálu #annaismissing v kategórii Televízna audiovizuálna tvorba – ceny Asociácie slovenských filmových strihačov za strih filmov nakrútených v rokoch 2022 a 2023 (udelené 3. decembra 2024)
Emil Horváth – nominácia v kategórii Divadlo a audiovizuálne umenie (oznámená 16. decembra 2024) – 28. Krištáľové krídlo za rok 2023
Emil Horváth – laureát 28. ročníka cien Krištáľové krídlo v kategórii Divadlo a audiovizuálne umenie – ocenenie udelené 15. marca 2025
Anna Hroššová – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepšie umelecké masky za film Spiaci účet – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (zverejnená 4. februára 2025)
Tomáš Hrubý (producent) a Matúš Vizár (réžia), Jakub Viktorín (producent) – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší animovaný film za film Free the Chickens – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (zverejnená 4. februára 2025)
Karol Hudák a Denis Wolner, Martin Ďuriška – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepšie vizuálne efekty za film Smršť – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (zverejnená 4. februára 2025)
Juraj Janiš (réžia) a Barbara Janišová Feglová (producentka), Julie Marková Žáčková (producentka)– nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší krátkometrážny hraný alebo dokumentárny film za film Oči plné piesku – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (zverejnená 4. februára 2025)
Barbara Janišová Feglová (producentka) a Juraj Janiš (réžia), Julie Marková Žáčková (producentka) – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší krátkometrážny hraný alebo dokumentárny film za film Oči plné piesku – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (zverejnená 4. februára 2025)
Barbara Janišová Feglová (producentka) a Marek Šulík (réžia) – Slnko v sieti v kategórii Najlepší dokumentárny film Prezidentka – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (udelené 16. apríla 2025)
Peter Kerekes (réžia a producent) a Erica Barbiani (producentka), Anna Mach Rumanová (producentka), Ralph Wieser (producent), Vít Schmarc (producent), Vanja Jambrović(producentka) – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší dokumentárny film za film Wishing on a Star – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (zverejnená 4. februára 2025)
Peter Kerekes – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepšia filmová réžia za film Wishing on a Star – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (zverejnená 4. februára 2025)
Peter Kerekes – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší filmový scenár za film Wishing on a Star – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (zverejnená 4. februára 2025)
Martin Kollar – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší kameramanský výkon za film Wishing on a Star – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (zverejnená 4. februára 2025)
Marek Kráľovský – cena za strih filmu Oči plné piesku v kategórii Krátky film – ceny Asociácie slovenských filmových strihačov za strih filmov nakrútených v rokoch 2022 a 2023 (udelené 3. decembra 2024)
Marek Kráľovský – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší filmový strih za film Smršť – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (zverejnená 4. februára 2025)
Maroš Kramár – Cena Hercova misia za mimoriadny prínos v oblasti hereckého filmového umenia – 30. ročník Medzinárodného filmového festivalu Art Film
Juraj Krasnohorský – Zvláštne uznanie poroty producentovi za koprodukčný animovaný film Umelohmotné nebo (Müanyag égbolt, HU/SK, r. Tibor Bánóczki, Sarolta Szabó) – 35. výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu SR – Igric za audiovizuálnu tvorbu roku 2023 udelené 22. 9. 2024
Peter Krištúfek (in memoriam) a Iveta Grófová– nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší filmový scenár za film Ema a smrtihlav – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (zverejnená 4. februára 2025)
Jakub Kroner (réžia) a Zuzana Mistríková (producentka), Radovan Gerek (producent), David Blümel (producent) – Divácka cena Slnko v sieti za film MIKI – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (udelené 16. apríla 2025)
Juraj Kuchárek – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepšia scénografia za film Smršť – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (zverejnená 4. februára 2025)
Juraj Kukura – štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky – cena prezidenta Petra Pellegriniho pri príležitosti 32. výročia vzniku Slovenskej republiky (odovzdaná 11. januára 2025 v Bratislave)
Imrich Kútik – Cena Jána Fajnora určená mladým tvorcom do 35 rokov za animovanú tvorbu za réžiu a animáciu filmu Silo (SK, 2023) – 35. výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu SR – Igric za audiovizuálnu tvorbu roku 2023 udelené 22. 9. 2024
Juraj Lihosit – Igric za celoživotný prínos slovenskej kinematografii – 35. výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu SR – Igric za audiovizuálnu tvorbu roku 2023 udelené 22. 9. 2024
Juraj Loj – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe v role Igora Molnára vo filme Vojna policajtov – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (zverejnená 4. februára 2025)
Miloslav Luther – Cena Zlatá kamera za dlhodobý a umelecky významný prínos pre európsku a svetovú kinematografiu – 30. ročník Medzinárodného filmového festivalu Art Film
Miloslav Luther (réžia) a Marian Urban (producent) – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší hraný film za film Spiaci účet – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (zverejnená 4. februára 2025)
Miloslav Luther – Slnko v sieti v kategórii Výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (udelené 16. apríla 2025)
Kamila Magálová – Cena umelcova misia 2024 udelená na 5. ročníku Film Square 2024 v Trenčíne
Monika Mahútová – Cena Jána Fajnora určená mladým tvorcom do 35 rokov za hranú filmovú a televíznu tvorbu za réžiu filmu Nablízku – 35. výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu SR – Igric za audiovizuálnu tvorbu roku 2023 udelené 22. 9. 2024
Bohumil Martinák a Michal Džadoň – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší filmový zvuk za film Spiaci účet – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (zverejnená 4. februára 2025)
Tomáš Maštalír – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe v role Hoffmana vo filme Vlny – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (zverejnená 4. februára 2025)
Tibor Meliš a Tomáš Srovnal – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepšie vizuálne efekty za film Ema a smrtihlav – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (zverejnená 4. februára 2025)
Zuzana Mistríková (producentka), Radovan Gerek (producent), David Blümel (producent) a Jakub Kroner (réžia) – Divácka cena Slnko v sieti za film MIKI – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (udelené 16. apríla 2025)
Zuzana Mistríková (producentka) a Ondřej Trojan (producent), Iveta Grófová (réžia) – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší hraný film za film Ema a smrtihlav – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (zverejnená 4. februára 2025)
Csaba Molnár (réžia, producent) – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší televízny film / miniséria / seriál za seriál Pressburg – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (zverejnená 4. februára 2025)
Dominika Morávková – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe v role Hely vo filme Spiaci účet – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (zverejnená 4. februára 2025)
Viktor Nagy a Andrea Štrbová, Ivo Strangmüller, Tomáš Richter – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepšie umelecké masky za film Ema a smrtihlav – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (zverejnená 4. februára 2025)
Viktor Nagy, Ivo Strangmüller, Tomáš Richter a Andrea Štrbová – Slnko v sieti v kategórii Najlepšie umelecké masky za film Ema a smrtihlav – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (udelené 16. apríla 2025)
Agata Novinski a Matej Chlupáček, Marc Faye (producentka a producenti) – Slnko v sieti v kategórii Najlepší animovaný film za film Keď život chutí – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (udelené 16. apríla 2025)
Michal Novinski – Slnko v sieti v kategórii Najlepšia filmová hudba za film Keď život chutí – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (udelené 16. apríla 2025)
Milan Ondrík – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe v role Mikiho vo filme MIKI – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (zverejnená 4. februára 2025)
Milan Ondrík – Slnko v sieti v kategórii Najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe v role Dušana vo filme Ema a smrtihlav – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (udelené 16. apríla 2025)
Ivan Ostrochovský a Pavol Pekarčík, Martin Piga – cena za strih filmu Svetloplachosť v kategórii Dokumentárny film – ceny Asociácie slovenských filmových strihačov za strih filmov nakrútených v rokoch 2022 a 2023 (udelené 3. decembra 2024)
Ivan Ostrochovský a Pavol Pekarčík – Igric za hranú tvorbu pre kiná za réžiu filmu Svetloplachosť – 35. výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu SR – Igric za audiovizuálnu tvorbu roku 2023 udelené 22. 9. 2024
Táňa Pauhofová – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe v role Věry vo filme Vlny – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (zverejnená 4. februára 2025)
Erik Panák (producent) a Zuzana Balkóová (producentka), Ján Sebechlebský (réžia) – Slnko v sieti v kategórii Najlepší televízny film / miniséria / seriál za seriál Čas nádejí – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (udelené 16. apríla 2025)
Pavol Pekarčík a Ivan Ostrochovský – Igric za hranú tvorbu pre kiná za réžiu filmu Svetloplachosť – 35. výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu SR – Igric za audiovizuálnu tvorbu roku 2023 udelené 22. 9. 2024
Pavol Pekarčík a Ivan Ostrochovský, Martin Piga – cena za strih filmu Svetloplachosť v kategórii Dokumentárny film – ceny Asociácie slovenských filmových strihačov za strih filmov nakrútených v rokoch 2022 a 2023 (udelené 3. decembra 2024)
Martin Piga a Ivan Ostrochovský, Pavol Pekarčík – cena za strih filmu Svetloplachosť v kategórii Dokumentárny film – ceny Asociácie slovenských filmových strihačov za strih filmov nakrútených v rokoch 2022 a 2023 (udelené 3. decembra 2024)
Rebeka Poláková – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe v role Ivety vo filme MIKI – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (zverejnená 4. februára 2025)
Filip Pošivač – Igric za animovanú tvorbu za réžiu filmu Tonko, Slávka a kúzelné svetlo (Tonda, Slávka a kouzelné světlo, CZ/SK/HU, 2023) – 35. výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu SR – Igric za audiovizuálnu tvorbu roku 2023 udelené 22. 9. 2024
Tobiáš Potočný a Matej Hlaváč – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší filmový zvuk za film Ema a smrtihlav – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (zverejnená 4. februára 2025)
Tomáš Richter a Viktor Nagy, Andrea Štrbová, Ivo Strangmüller – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepšie umelecké masky za film Ema a smrtihlav – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (zverejnená 4. februára 2025)
Tomáš Richter, Viktor Nagy, Ivo Strangmüller a Andrea Štrbová – Slnko v sieti v kategórii Najlepšie umelecké masky za film Ema a smrtihlav – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (udelené 16. apríla 2025)
Anna Mach Rumanová(producentka) a Peter Kerekes (réžia a producent), Erica Barbiani (producentka), Ralph Wieser (producent), Vít Schmarc (producent), Vanja Jambrović (producentka) – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší dokumentárny film za film Wishing on a Star – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (zverejnená 4. februára 2025)
Daniela Meressa Rusnoková – Cena Literárneho fondu Cinematik.doc za najlepšiu réžiu slovenského dokumentárneho filmu za titul Šedá zóna (SK, 2024) – 19. Medzinárodný filmový festival Cinematik Piešťany
Ján Sebechlebský (réžia) a Zuzana Balkóová (producentka), Erik Panák (producent) – Slnko v sieti v kategórii Najlepší televízny film / miniséria / seriál za seriál Čas nádejí – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (udelené 16. apríla 2025)
Martin Smatana (réžia a producent) a Veronika Zacharová (režisérka) – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší animovaný film za film Ahoj leto – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (zverejnená 4. februára 2025)
Anna Smoroňová – Cena Nadácie Tatra banky v kategórii mladý tvorca za Audiovizuálnu tvorbu, film, TV a rozhlas za kameru vo filme Němá tajemství (CZ, 2023, r. Tomáš Mašín) – 29. ročník Ceny Nadácie Tatra banky za umenie 2024 (udelená 13. februára 2025)
Tomáš Srovnal a Tibor Meliš– nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepšie vizuálne efekty za film Ema a smrtihlav – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (zverejnená 4. februára 2025)
Ivo Strangmüller a Tomáš Richter, Viktor Nagy, Andrea Štrbová – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepšie umelecké masky za film Ema a smrtihlav – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (zverejnená 4. februára 2025)
Ivo Strangmüller a Andrea Štrbová, Tomáš Richter, Viktor Nagy – Slnko v sieti v kategórii Najlepšie umelecké masky za film Ema a smrtihlav – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (udelené 16. apríla 2025)
Miriam Struhárová a Tomáš Svoboda – Slnko v sieti v kategórii Najlepšia scénografia za film Ema a smrtihlav – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (udelené 16. apríla 2025)
Miriam Struhárová a Tomáš Svoboda – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepšia scénografia za film Ema a smrtihlav – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (zverejnená 4. februára 2025)
Tomáš Svoboda a Miriam Struhárová – Slnko v sieti v kategórii Najlepšia scénografia za film Ema a smrtihlav – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (udelené 16. apríla 2025)
Tomáš Svoboda a Miriam Struhárová – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepšia scénografia za film Ema a smrtihlav – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (zverejnená 4. februára 2025)
Rastislav Šesták (producent) a Peter Bebjak (réžia, producent) – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší televízny film / miniséria / seriál za minisériu Vedľajší produkt – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (zverejnená 4. februára 2025)
Martin Štrba – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší kameramanský výkon za film Ema a smrtihlav – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (zverejnená 4. februára 2025)
Andrea Štrbová a Ivo Strangmüller, Tomáš Richter, Viktor Nagy – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepšie umelecké masky za film Ema a smrtihlav – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (zverejnená 4. februára 2025)
Andrea Štrbová a Ivo Strangmüller, Tomáš Richter, Viktor Nagy – Slnko v sieti v kategórii Najlepšie umelecké masky za film Ema a smrtihlav – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (udelené 16. apríla 2025)
Katarína Štrbová Bieliková – Slnko v sieti v kategórii Najlepšie kostýmy za film Vlny – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (udelené 16. apríla 2025)
Katarína Štrbová Bieliková – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepšie kostýmy za film Ema a smrtihlav – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (zverejnená 4. februára 2025)
Marek Šulík (réžia) a Barbara Janišová Feglová (producentka) – Slnko v sieti v kategórii Najlepší dokumentárny film za film Prezidentka – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (udelené 16. apríla 2025)
Marek Šulík a Jana Vlčková – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší filmový strih za film Prezidentka – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (zverejnená 4. februára 2025)
Marek Šulík – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší filmový strih za film Wishing on a Star – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (zverejnená 4. februára 2025)
Marian Urban (producent) a Miloslav Luther (réžia) – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší hraný film za film Spiaci účet – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (zverejnená 4. februára 2025)
Simona Vachálková – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepšie kostýmy za film Spiaci účet – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (zverejnená 4. februára 2025)
Roman Varga – Cena ASFS za celoživotné dielo in memoriam – ceny Asociácie slovenských filmových strihačov za strih filmov nakrútených v rokoch 2022 a 2023 (udelené 3. decembra 2024)
Peter Veverka (producent) a Maroš Hečko (producent), Karla Stojáková (producentka), Pavel Berčík (producent), Jan Zajíček (réžia) – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší dokumentárny film za film Architektúra ČSSR ’58 – ’89 – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (zverejnená 4. februára 2025)
Jakub Viktorín (producent) a Tomáš Hrubý (producent), Matúš Vizár (réžia) – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší animovaný film za film Free the Chickens – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (zverejnená 4. februára 2025)
Matúš Vizár (réžia) a Jakub Viktorín (producent), Tomáš Hrubý (producent) – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší animovaný film za film Free the Chickens – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (zverejnená 4. februára 2025)
Jana Vlčková a Marek Šulík – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší filmový strih za film Prezidentka – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (zverejnená 4. februára 2025)
Jozef Vlk – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepšia filmová hudba za film Spiaci účet – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (zverejnená 4. februára 2025)
Viktória Wallnerová – cena za strih filmu Ja ešte nechcem odísť v kategórii Študentský film – ceny Asociácie slovenských filmových strihačov za strih filmov nakrútených v rokoch 2022 a 2023 (udelené 3. decembra 2024)
Denis Wolner a Karol Hudák, Martin Ďuriška – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepšie vizuálne efekty za film Smršť– 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (zverejnená 4. februára 2025)
Veronika Zacharová (režisérka) a Martin Smatana (réžia a producent) – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší animovaný film za film Ahoj leto – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (zverejnená 4. februára 2025)
Martin Žiaran – nominácia v kategórii Divadlo a audiovizuálne umenie (oznámená 16. decembra 2024) – 28. Krištáľové krídlo za rok 2023
Martin Žiaran – nominácia na Cenu Nadácie Tatra banky v kategórii Audiovizuálna tvorba, film, TV a rozhlas za kameru vo filme Vlny – 29. ročník Ceny Nadácie Tatra banky za umenie 2024
Martin Žiaran – Cena Nadácie Tatra banky v kategórii Audiovizuálna tvorba, film, TV a rozhlas za kameru vo filme Vlny – 29. ročník Ceny Nadácie Tatra banky za umenie 2024 (udelená 13. februára 2025)
Martin Žiaran – Slnko v sieti v kategórii Najlepší kameramanský výkon za film Vlny – 14. národné filmové ceny Slnko v sieti za filmovú tvorbu roku 2024 (udelené 16. apríla 2025)

OCENENIA SLOVENSKÝCH FILMOV A TVORCOV V ZAHRANIČÍ
Slovenské filmy boli v roku 2024 úspešné i na festivaloch v zahraničí. Najžiadanejšími a najoceňovanejšími filmami v roku 2024 boli dlhometrážny dokument Ešte nie som, kým chcem byť (Ještě nejsem, kým chci být, CZ/SK/AT, 2024) Kláry Tasovskej, animovaný film Keď život chutí (Život k sežrání, CZ/SK/FR, 2024) Kristiny Dufkovej, Wishing on a Star (Wishing on a Star, IT/SK/AT/CZ/HR, 2024) Petra Kerekesa, krátky animovaný film Ahoj leto (SK/CZ/FR, 2024) Martina Smatanu a Veroniky Zacharovej a Vysvetlenie na všetko (Magyarázat mindenre, HU/SK, 2023)) Gábora Reisza.
Prezídium Slovenskej filmovej a televíznej akadémie (SFTA) vybralo kandidátov, ktorých odporučilo na Európske filmové ceny (EFA), každoročne udeľované Európskou filmovou akadémiou. Spomedzi slovenských majoritných hraných filmov navrhlo snímku Ema a smrtihlav (SK/CZ, 2024, r. Iveta Grófová) a na Najlepší dokumentárny film navrhla snímky Prezidentka (SK/CZ, 2024, r. Marek Šulík) a Šedá zóna (SK, 2024, r. Daniela Meressa Rusnoková). Ani jeden z nich sa nedostal do výberu EFA, ale 7. novembra 2024 boli vyhlásené nominácie na EFA v nich sa objavil animovaný/bábkový film Keď život chutí hneď dvakrát. V katórii európsky film 2024 a dlhometrážny animovaný film 2024.
Slovenským národným kandidátom na cenu americkej Akadémie filmových umení a vied (AMPAS) v kategórii najlepší medzinárodný dlhometrážny film bola Ema a smrtihlav. Na rozdiel od českého kandidáta, filmu Vlny (CZ/SK, 2024, r. Jiří Mádl), sa náš nedostal ani do užšieho, desaťčlenného výberu filmov uchádzajúcich sa o toto ocenenie, pred rokom 2020 známe ako najlepší cudzojazyčný film.

Dňa 17. februára 2024 boli udelené 51. Annie Awards pre animované filmy roku 2023. V kategórii Najlepší dlhometrážny nezávislý animovaný film sa medzi päticu nominovaných dostal aj film Umelohmotné nebo (Müanyag égbolt, HU/SK, r. Tibor Bánóczki, Sarolta Szabó).
Slovenské filmy boli v roku 2024 uvedené na 21 z 53 festivalov kategórie A (zoznam festivalov na stránke Audiovizuálneho fondu pri kredite žiadateľa o dotáciu na podporu audiovizuálneho diela):
Amsterdam (Holandsko, 14. – 24. 11.) – 37. Medzinárodný festival dokumentárnych filmov (IDFA): Best of Fests – Ešte nie som, kým chcem byť
Annecy (Francúzsko, 9. – 15. 6.) – 48. Medzinárodný festival animovaného filmu: Súťaž krátkometrážnych filmov – Free the Chickens (CZ/SK, 2024, r. Matúš Vizár); Hurikán (CZ/FR/SK/BA, 2024, r. Jan Saska) – Cena divákov; Súťaž celovečerných filmov Contrechamp – Keď život chutí – Cena poroty Contrechamp; Perspectives Short Films in Competition – Zomrela som v Irpini (r. Anastasiia Falileieva); Súťaž krátkych filmov pre mladých divákov – Ahoj leto – Cena mladých divákov; Annecy uvádza – Dino Diplodok (r. Wojtek Wawszczyk)
Benátky (Taliansko, 28. 8. – 7. 9.) – 81. MFF Benátky: Horizonty – Wishing on a Star
Berlín (Nemecko, 15. – 25. 2.) – 74. MFF Berlín: Panoráma dokumenty – Ešte nie som, kým chcem byť; Forum – Redakcia (Редакція, UA/DE/SK/CZ, 2024, r. Roman Bondarchuk)
Clermont–Ferrand (Francúzsko, 2. – 10. 2.) – 46. MF krátkych filmov: Medzinárodná súťaž – Zima a tma (SK/CA, 2023, r. Peter Hošták); Súťaž Lab – Krížom krážom (SK, 2023, r. Nina Rybárová, Tomáš Rybár); Euro Visions – Milý tati (CZ/SK, 2021, r. Diana Cam Van Nguyen)

Jihlava (Česko, 25. 10. – 3. 11.) – 28. Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jihlava: Opus Bonum – Prezidentka – Cena za najvýraznejší svetový dokument; První světla – Svet medzi nami (Svět mezi námi, CZ/SK/US, 2024, r. Marie Dvořáková) – Prvé svetlá – Cena za najlepšiu kameru, Česká radosť – Cena študentskej poroty; Šedá zóna – Hlavná cena, Cena za najlepší film z visegradského regiónu; Česká radost – Pokiaľ ja žijem (SK/CZ/PL, 2024, r. Roman Ďuriš) – Cena za najlepšiu kameru; Wishing on a Star; Vtáčnik (SK, 2024, r. Eva Križková); Lišajníki (CZ/SK, 2024, r. Ondřej Vavrečka); Pachová stopa (Pachová stopa, CZ/SK, 2024, r. Zuzana Piussi); Máme svoj film! Obrazy Slovenského štátu – Aby sme v pokoji žili (CS, 1946, r. Viktor Kubal); Bolo raz... (CS, 1942, r. Paľo Bielik); Chlieb náš každodenný (CS, 1943, r. Paľo Bielik); Knižnica slovenskej univerzity (CS, 1943, r. Eugen Mateička); Leto pod Kriváňom (CS, 1943, r. Eugen Mateička); Miznúca romantika (CS, 1942, r. Paľo Bielik); Na lokomotíve (CS, 1942, r. Eugen Mateička); Na ostrove kormoránov (CS, 1946, r. Paľo Bielik); Na troskách vyrastá život.... (CS, 1945, r. Ján Kadár); Nástup 154/1941; Nástup 191/1942; Nástup 229/1943; Nástup 295 A/1944; O zdravie robotníka (CS, 1942, r. Paľo Bielik); Od Tatier po Azovské more (CS, 1942, r. Ivan Július Kovačevič); Sú osobne zodpovední za zločiny proti ľudskosti! (CS, 1946, r. Ján Kadár); Sú osobne zodpovední za zradu na národnom povstaní! (CS, 1946, r. Ján Kadár); Tajomný dedo (CS, 1944, r. Viktor Kubal); Travertín – slovenský mramor (CS, 1942, r. Paľo Bielik); Trvalé svetlá (CS, 1940, r. Ivan Július Kovačevič); Umelé vlákna (CS, 1946, r. Paľo Bielik); V tábore HM-GIL (CS, 1942, r. Paľo Bielik); Vyrábame glycerín (CS, 1943, r. Eugen Mateička); Za slobodu (CS, 1945, r. Paľo Bielik); Průhledné bytosti: Vít Klusák a Filip Remunda – Jak Bůh hledal Karla (CZ/SK/PL, 2020, r. Vít Klusák, Filip Remunda); Hranice Európy (Hranice Evropy, CZ/SK/FR, 2024, r. Apolena Rychlíková); Para nad riekou (CZ/SK, 2015, r. Robert Kirchhoff); Svet podľa Daliborka (Svět podle Daliborka, CZ/SK/GB, 2017, r. Vít Klusák); Dokument ČT – Architektúra ČSSR ’58 – ’89 (Architektura ČSSR ’58 – ’89, CZ/SK, 2024, r. Jan Zajíček); Janžurka (Janžurka, CZ/SK, 2024, r. Theodora Remundová); Ešte nie som, kým chcem byť; Tá druhá (Ta druhá, CZ/SK, 2024, r. Marie-Magdalena Kochová). Na festivale boli udelené i Cena za pozoruhodný prínos pre producentov – Zuzana Mistríková a Cena Festival Identity – 4 Živly Film Festival 2024.

Karlove Vary (Česko, 28. 6. – 6. 7.) – 58. MFF Karlovy Vary: Hlavná súťaž (svetové premiéry) – Svetielka (Světýlka, CZ/SK, 2024, r. Beata Parkanová); Mord (Mord, CZ/SK, 2024, r. Adam Martinec) – Zvláštne uznanie; Ema a smrtihlav; Súťaž Proxima – Lapilli (SK/DE, 2024, r. Paula Ďurinová); Zvláštne uvedenie – Vlny – Divácka cena Denníku Právo; Architektúra ČSSR ’58 – ’89; Ešte nie som, kým chcem byť; Tá druhá; Návraty k prameňom – Janžurka; Future Frames – Dom Strom (SK/CZ, 2024, r. Katarína Gramatová); Horizonty – Keď život chutí; Vysvetlenie na všetko; Pragueshorts vo Varoch – Electra (CZ/FR/SK. 2023, r. Daria Kashcheeva); Works In Progress Sound Post-Production Award – Milovník, nie bojovník (SK/CZ, r. Martina Buchelová); Works In Progress Award – Virtuálna priateľka (Virtuální přítelkyně, CZ/SK, r. Barbora Chalupová); Works In Development – KVIFF Talents – Feature Pool – Medzi svetmi (Mezi světy, CZ/SK, r. Diana Cam Van Nguyen); First Cut+ Works In Progress – Mayflies / Tiszavirágok (HU/SK, r. Emílie Goldberg) – Zvláštne uznanie poroty

Kodaň (Dánsko, 13. – 23. 3.) – 21. CPH:DOX: New:Vision – Lišajníky – Zvláštne uznanie; Cena F:Act – Hranice Európy; Highlights – Ešte nie som, kým chcem byť
Krakow (Poľsko, 26. 5. – 2. 6.) – 64. Krakovský filmový festival: Medzinárodná súťaž krátkometrážnych filmov: Dom Strom; Tento divný deň (SK, 2023, r. Emília Ondriašová)
Lipsko (Nemecko, 28. 10. – 3. 11.) – 67. Medzinárodný festival dokumentárneho a animovaného filmu Dok Leipzig: Camera Lucida – Lapilli; Panoráma: Stredná a východná Európa – Tá druhá – Filmová cena MDR; Medzinárodná súťaž animovaných filmov – Hurikán; Súťaž o Cenu divákov – Wishing on a Star; Mladé oči – Keď život chutí; 5x5 kraťasov z Východu – Strigov (SK, 2022, r. Barbora Berezňáková); Musíme prežiť: Fukušima! (SK, 2022, r. Tomáš Krupa); Tomato Hairytage (Sk, 2022, r. Laura Kočanová); Aj kameň tečie (SK, 2022, r. Ové Pictures (Veronika Obertová, Michaela Čopíková)); Šarkan (Pouštět draka, CZ/SK/PL, 2019, r. Martin Smatana); Untravel (RS/SK, 2018, r. Ana Nedeljković, Nikola Majdak jr.); Project Motherhood (SK/ES, 2020, r. Michal Babinec, Lea Hanzelová)

Locarno (Švajčiarsko, 7. – 17. 8.) – 77. Filmový festival Locarno: Locarno Kids Screenings – Keď život chutí
Montreal (Kanada, 20. 11. – 1. 12.) – 27. Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Montreal RIDM: Medzinárodná súťaž dlhometrážnych filmov – Lapilli
Mníchov (Nemecko, 1. – 12. 5.) – 39. MF dokumentárneho filmu DOK.fest Munich: DOK.panorama – Pokiaľ ja žijem; Best of Fests – Ešte nie som, kým chcem byť
Rotterdam (Holandsko, 25. 1. – 4. 2.) – 53. MFF Rotterdam: Súťaž hraných filmov – Stepne (Stepne, UA/DE/PL/SK, 2023, r. Maryna Vroda); Súťaž hraných filmov – mimo súťaž – Vysvetlenie na všetko; Dokumentárne filmy mimo súťaž – Všetci ľudia budú bratia (SK/CZ, 2023, r. Robert Kirchhoff)

Tallin (Estónsko, 8. – 24. 11.) – 28. Filmový festival Black Nights Tallinn (PÖFF): Súťaž dlhometrážnych debutov – Prezidentka; Oficiálny výber – súťaž – Amerikánka (Amerikánka, CZ/SK/CH, 2024, r. Viktor Tauš); Critics' Picks Competition – Nikto ma nemá rád (Nikdo mě nemá rád, CZ/SK/FR, 2024, r. Petr Kazda, Tomáš Weinreb); Best of Docs – Wishing on a Star, To najlepšie z festivalov, Stojíme pri Ukrajine – Redakcia; Children's Competition Programme, ECFA Competition Programme – Dino Diplodok; Children's Programme, ECFA Competition Programme – Keď život chutí; Súťaž krátkych animovaných filmov 3 – Ahoj leto

Tampere (Fínsko, 6. – 10. 3.) – 54. Filmový festival Tampere: Generation XYZ Competition – Večera pre 2 – raňajky pre 1 (SK, 2022, r. Kristína Žilinčárová); Anidocs – Bolo raz jedno more... (Było sobie morze..., PL/SK, 2021, r. Joanna Kożuch)
Tokio (Japonsko, 28. 10. – 6. 11.) – 37. Medzinárodný filmový festival Tokyo: Hlavná súťaž (svetová premiéra) – Hore je nebo, v doline som ja (SK, 2024, r. Katarína Gramatová)
Toronto (Kanada, 25. 4. – 5. 5.) – 25. Hot Docs Kanadský medzinárodný festival dokumentov / Hot Docs Canadian International Documentary Festival: Meniaca sa tvár Európy – Hranice Európy
Varšava (Poľsko, 11. – 20. 10.) – 40. Filmový festival Varšava: Medzinárodná súťaž – Vojna policajtov (SK/CZ, 2024, r. Rudolf Biermann); Súťaž 1 – 2 – Rok vdovy (Rok vdovy, CZ/SK/HR, 2024, r. Veronika Lišková)

Záhreb (Chorvátsko, 3. – 8. 6.) – 52. Svetový festival animovaného filmu „Animafest“ Zagreb: Súťaž filmov pre deti 2 (vek 7 – 10) – Ahoj leto

Zlín (Česko, 30. 5. – 5. 6.) – 64. medzinárodný festival filmov pre deti a mládež Zlín Film Festival: Medzinárodná súťaž krátkych animovaných filmov pre deti do 12 rokov – Bobo (SK, 2023, r. Veronika Obertová); Všetko čo sme nestihli (SK/CZ, 2024, r. Marta Prokopová) – Cena Hermíny Týrlovej za najlepší krátky animovaný film pre deti do 6 rokov – Zvláštne uznanie; Medzinárodná súťaž študentských filmov Zlínský pes – Otrávená studňa (SK, 2023, r. Radek Ševčík); Electra; Dream Rotation (SK, 2023, r. Katarína Jelínková, Darya Sidorova, Viktória Zimmermannová, Rebeka Vakrčková); Nový český film a TV – #annaismissing (CZ/SK, 2023, r. Pavel Soukup); Tancuj Matylda (Tancuj Matyldo, CZ/SK, 2023, r. Petr Slavík); Sucho ( Sucho, CZ/DE/SK, 2024, r. Bohdan Sláma); Svetloplachosť (SK/CZ/UA, 2023, r. Ivan Ostrochovský, Pavol Pekarčík); Už ťa nemám rád (Už tě nemám rád, CZ/SK/RO, 2023, r. Zdeněk Jiráský); Tri zlaté dukáty (SK/CZ, 2023, r. Mariana Čengel Solčanská); Letné kino – Jedeme na teambuilding (SK/CZ, 2023, r. Zuzana Marianková); Franta mimozemšťan (Franta mimozemšťan, CZ/SK, 2024, r. Rudolf Havlík); Aristokratka vo vare (Aristokratka ve varu, CZ/SK, 2024, r. Jiří Vejdělek); Svetová panoráma detského filmu – Čarodejník Kajtek (Kajtek czarodziej, PL/SK/CZ, 2023, r. Magdalena Łazarkiewicz)

Na 77. MFF Cannes (Francúzsko, 14. – 25. máj) sa Wanda Adamík Hrycová zúčastnila programu Producers on the Move, ktorý vytvára priestor pre vznik medzinárodných spoluprác. Program organizuje European Film Promotion.
Režisérka a producentka Vera Lacková (zakladateľka spoločnosti Media Voice) sa zúčastnila trhu Marché du Film v Cannes v rámci programu Producers Network.
1. februára 2025 boli odovzdané 15. ceny českej filmovej kritiky za rok 2024. V kategórii najlepší film zvíťazila Amerikánka a nominované boli slovenské koprodukčné tituly Ešte nie som, kým chcem byť a Vlny. Cenu za najlepší dokument získal film Ešte nie som, kým chcem byť a nominované boli aj Hranice Európy. Cena innogy pre objav roku získal slovenský režisér Martin Pavol Repka za film Od marca do mája (CZ, 2024).

8. marca 2025 sa po 32. raz udeľovali výročné filmové ceny Českej filmovej a televíznej akadémie (ČFTA) Český lev za rok 2024.
Majoritne slovenské a koprodukčné filmy získali spolu 54 nominácií (vyhlásené boli 13. 1. 2025): Vlny – 14 nominácií, Amerikánka – 13, Mord – 10, Ešte nie som, kým chcem byť – 4, Keď život chutí – 3, Manželia Stodolovci – 2, Rok vdovy – 2 a Architektúra ČSSR ’58 – ’89, Ema a smrtihlav, Hranice Európy, Hurikán, Prezidentka a Sucho po jednej nominácii.
Nominovaní slovenskí tvorcovia sú uvedení v závere tejto kapitoly.
Najviac ocenení (6) získala česko-slovenská koprodukcia Vlny – za najlepší film, réžiu, scenár, pre najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe (Tatiana Pauhofová), najlepšieho herca vo vedľajšej úlohe (Martin Hofmann) a za najlepší zvuk (Viktor Ekrt). Zo slovenských filmov získali ešte Českých levov Amerikánka (3) – kamera, scénografia a kostýmy, Ešte nie som, kým chcem byť (2) –najlepší dokumentárny film a najlepší strih, Keď život chutí (2) – najlepší animovaný film a najlepšie hudba a Rok vdovy (1) –najlepšia herečka v hlavnej úlohe.

Na 37. filmovom festivale Finále Plzeň (Česko, 20. – 25. september 2024) získal Zlatého ledňáčka za najlepší dokument film Ešte nie som, kým chcem byť a Vlny získali Cenu študentskej poroty – Cenu za najlepší celovečerný hraný nebo animovaný film.

Od 2. októbra do 10. decembra sa v ôsmich mestách v Spojených štátoch amerických uskutočnila retrospektíva Viktor Kubal: Otec slovenskej animácie, na ktorej sa premietal režisérov dlhometrážny film Krvavá pani.

Počas 7. MFF ELBE DOCK Ústí nad Labem a Drážďany (Česko a Nemecko, 4. – 8. 9.) boli udelené aj 18. Ceny Pavla Kouteckého. V súťaži ELBE DOCK pre krátkometrážne filmy zo strednej Európy (CENTRAL) získal Zvláštne uznanie film Dom Strom režisérky Kataríny Gramatovej. Na jeseň roku 2025 nastane spojenie dvoch festivalov, a to Medzinárodného filmového festivalu ELBE DOCK a Medzinárodného filmového festivalu pre deti a mládež Young Film Fest, z ktorých vznikne festival s krátkym názvom BOO.

Redakcia (Редакція, UA/DE/SK/CZ, 2024, r. Roman Bondarchuk) bola nominovaná na štyri Ceny ukrajinských filmových kritikov (najlepší film, réžia a herečka Zhanna Ozima a získal túto cenu za najlepší scenár.

Samota (Solitude, IS/SK, 2023, r. Ninna Pálmadóttir) získala štyri nominácie na Islandské filmové ceny Edda v kategóriách najlepší film, herec (Þröstur Leó Gunnarsson), strih a kostýmy.
Intímny portrét známej českej fotografky Libuše Jarcovjákovej, Ešte nie som, kým chcem byť (Ještě nejsem, kým chci být, CZ/SK/AT, 2024, r. Klára Tasovská) získal Filmovú cenu Erste Bank na Viennale, Cenu za rozvíjajúcu sa filmovú víziu na MFF Camden (USA) a Zvláštnu cenu poroty ma MFF Turín (Taliansko).
Dino Diplodok (Smok Diplodok, PL/CZ/SK, 2024, r. Wojtek Wawszczyk) si odniesol cenu za najlepší dlhometrážny animovaný film z Medzinárodného festivalu filmov pre deti a mládež Sharjah (SIFF) v Spojených arabských emirátoch.

Počas rokov 2024 – 2025 bolo v zahraničí v oblasti audiovízie udelených slovenským tvorcom niekoľko cien, z nich najvýznamnejšie získali:
Pavol Barabáš – Hlavná cena za film Veľký kaňon (SK, 2023, r. Pavol Barabáš) – 16. Big Water Film Festival Ashland, Wisconsin (USA) (19. – 20. 1. 2024)
Martina Buchelová – Works In Progress Sound Post-Production Award za projekt Milovník, nie bojovník (SK/CZ, r. Martina Buchelová) – udelená na 58. MFF Karlove Vary (28. jún – 6. júl 2024)
Maroš Hečko a Peter Veverka, Karla Stojáková, Pavel Berčík, Vladimír Brož – nominácia na 32. Českého leva za rok 2024 v kategórii najlepší dokumentárny film za film Architektúra ČSSR ’58 – ’89 vyhlásená 13. 1. 2025
T
omáš Holocsy – nominácia na 32. Českého leva za rok 2024 v kategórii najlepší strih za televízny seriál Metoda Markovič: Hojer (CZ, 2024, r. Pavel Soukup) vyhlásená 13. 1. 2025
Dušan Husár – nominácia na 32. Českého leva za rok 2024 v kategórii najlepšia kamera za film Rok vdovy vyhlásená 13. 1. 2025
Barbara Janišová Feglová – nominácia na 32. Českého leva za rok 2024 v kategórii najlepší dokumentárny film za film Prezidentka vyhlásená 13. 1. 2025
Michela Klanicová – Cena za najlepšiu kameru vo filme Zjavenie Jána (SK, 2022, r. Andrej Kolenčík) – Akida Medzinárodný filmový festival v Seville, Španielsko (16. – 20. 9. 2024)
Zuzana Mistríková – Cena za pozoruhodný prínos pre producentov – udelená na 28. Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jihlava
Agata Novinski a Matěj Chlupáček, Marc Faye – nominácia na 32. Českého leva za rok 2024 v kategórii najlepší animovaný film za Keď život chutí vyhlásená 13. 1. 2025
Agata Novinski a Matěj Chlupáček, Marc Faye –32. Český lev za rok 2024 v kategórii najlepší animovaný film za Keď život chutí udelený 8. 3. 2025
Michal Novinski – nominácia na 32. Českého leva za rok 2024 v kategórii najlepšia hudba za film Keď život chutí vyhlásená 13. 1. 2025
Michal Novinski –32. Český lev za rok 2024 v kategórii najlepšia hudba za film Keď život chutí udelený 8. 3. 2025
Milan Ondrík – nominácia na 32. Českého leva za rok 2024 v kategórii najlepší herec vo vedľajšej úlohe za film Ema s smrtihlav vyhlásená 13. 1. 2025
Jonatan Pjoni Pastirčák – nominácia na 32. Českého leva za rok 2024 v kategórii najlepšia hudba za film Mord vyhlásená 13. 1. 2025
Tatiana Pauhofová – nominácia na 32. Českého leva za rok 2024 v kategórii najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe za film Vlny vyhlásená 13. 1. 2025
Tatiana Pauhofová – 32. Český lev za rok 2024 v kategórii najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe za film Vlny udelený 8. 3. 2025
Martin Pavol Repka – nominácia na 32. Českého leva za rok 2024 v kategórii najlepšia réžia za film Od marca do mája vyhlásená 13. 1. 2025
Martin Pavol Repka – Cena innogy pre objav roku – 15. ceny českej filmovej kritiky za rok 2024 (udelená 1. 2. 2025)
Katarína Štrbová Bieliková – nominácia na 32. Českého leva za rok 2024 v kategórii najlepšie kostýmy za film Vlny vyhlásená 13. 1. 2025
Tomáš Šťastný – Cena za vynikajúce kameramanské filmové dielo roku 2024 za film Od marca do mája – 30. ceny Asociácie českých kameramanov za rok 2024 (udelené 17. 2. 2025)
Peter Veverka a Maroš Hečko, Karla Stojáková, Pavel Berčík, Vladimír Brož – nominácia na 32. Českého leva za rok 2024 v kategórii najlepší dokumentárny film za film Architektúra ČSSR ’58 – ’89 vyhlásená 13. 1. 2025
Zuzana Zlatohlávková – nominácia na 32. Českého leva za rok 2024 v kategórii najlepšia herečka v hlavnej úlohe v seriálom diele za seriál Dobré ráno, Brno! II vyhlásená 13. 1. 2025
Zuzana Zlatohlávková – 32. Český lev za rok 2024 v kategórii najlepšia herečka v hlavnej úlohe v seriálom diele za seriál Dobré ráno, Brno! II udelený 8. 3. 2025
Martin Žiaran – nominácia na 32. Českého leva za rok 2024 v kategórii najlepšia kamera za film Vlny vyhlásená 13. 1. 2025

SLOVENSKÝ FILMOVÝ ÚSTAV
V roku 2024 Slovenský filmový ústav aj v podmienkach zložitej ekonomickej situácie kontinuálne pokračoval v napĺňaní svojich činností. Vlani sa úspešne podarilo znovuobnoviť a sprevádzkovať Kino Lumière a digitalizačné pracovisko – obe postihnuté požiarom v roku 2022. Inštitúcia v roku 2024 zrealizovala množstvo aktivít s pozitívnym ohlasom diváckej i odbornej verejnosti a opäť sa jej podarilo dosiahnuť zlepšený hospodársky výsledok.

Slovenský filmový ústav (SFÚ, https://sfu.sk/) je v oblasti kinematografie jedinou štátnou inštitúciou na Slovensku, ktorá sa komplexne zaoberá filmom a kinematografiou ako takou.
Celkové náklady inštitúcie boli za rok 2024 v sume 7 651 744,21 eur a celkové výnosy vo výške 7 674 601,87 eur. Zlepšený hospodársky výsledok bol v sume 22 857,66 eur, a to vďaka prekročeniu plánu tržieb z premietania v Kine Lumière, z licenciovania práv na šírenie slovenských filmov, ktoré copyrightovo spadajú pod SFÚ, a dôslednou realizáciou úsporných opatrení – Programu hospodárnosti. Zlepšený hospodársky výsledok sa inštitúcii darí dosahovať už štvrťstoročie od roku 2000.
Rozpočet Slovenského filmového ústavu ako štátnej príspevkovej organizácie aj v roku 2024 tvorili štyri základné zdroje: štátny príspevok, výnosy z vlastnej činnosti, príspevok Európskej únie na činnosť kancelárie Creative Europe Desk a dotácie Audiovizuálneho fondu (AVF), ktorého je SFÚ oprávneným žiadateľom od roku 2012. V priebehu roka 2024 bolo na AVF predložených 6 projektov, podporených bolo 5 projektov v sume 42 429 eur.

SFÚ je od roku 2001 členom Medzinárodnej federácie filmových archívov (FIAF) a od roku 2006 medzinárodnej organizácie European Film Promotion.
Hlavné úlohy, činnosti a pôsobnosť SFÚ sú definované v zákone č. 40/2015 Z.z. o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o audiovízii“).
K základným úlohám SFÚ patrí uchovávanie, ochrana a obnova audiovizuálneho dedičstva, jeho spracovávanie a zveľaďovanie, spracovávanie a šírenie poznatkov z oblasti audiovizuálnej kultúry, osobitne kinematografie a audiovizuálneho umenia Slovenskej republiky. Základnými činnosťami sú najmä odborné uskladnenie, ošetrovanie, uchovávanie a obnova audiovizuálneho dedičstva, umožňovanie prístupu verejnosti k audiovizuálnemu dedičstvu na študijné, vzdelávacie a vedecké účely, vyhľadávanie, získavanie, sústreďovanie, katalogizácia, uchovávanie a umožňovanie prístupu k originálom alebo rozmnoženinám audiovizuálnych diel a zvukovo–obrazových záznamov, ako aj dokumentačným a informačným materiálom súvisiacim s audiovizuálnymi dielami a zvukovo–obrazovými záznamami, teoreticko–koncepčná, vedecká, výskumná, dokumentačná, koordinačná, vzdelávacia, bibliografická, rešeršná, metodicko–poradenská činnosť a edičná činnosť vrátane vydávania periodických publikácii a neperiodických publikácii a nosičov slovenských audiovizuálnych diel, vytváranie a prevádzkovanie informačného systému, prevádzkovanie Kina Lumière a predajne Klapka, organizácia kultúrnych podujatí, prehliadok a festivalov, propagácia audiovízie a kinematografie vrátane propagácie audiovizuálneho dedičstva, úloha národnej filmotéky a spolupráca s medzinárodnými organizáciami v oblasti audiovízie a kinematografie a zastupovanie Slovenskej republiky v týchto organizáciách.
SFÚ vykonáva práva autorov k audiovizuálnym dielam vyrobeným organizáciami štátu hospodáriacimi v oblasti audiovízie, ktoré vykonávali tieto práva na základe všeobecne záväzných právnych predpisov platných pred rokom 1997. K týmto dielam vykonáva práva autorov, výkonných umelcov k umeleckým výkonom v nich predvedených, je výrobcom ich zvukovoobrazového záznamu a zhodnocuje svojou činnosťou majetkové práva.

SFÚ vykonáva štátnu správu v oblasti ochrany audiovizuálneho dedičstva, metodicky usmerňuje katalogizáciu, ochranu a obnovu fondu audiovizuálneho dedičstva a posudzuje audiovizuálnu hodnotu audiovizuálnych diel, zvukovo–obrazových záznamov a zvukových záznamov podľa § 22 zákona o audiovízii.
SFÚ vedie zoznam slovenských audiovizuálnych diel podľa §3 zákona, zoznam osôb pôsobiacich v audiovízii podľa §6 zákona, zabezpečuje činnosti informačných kancelárií programov Európskej únie a Rady Európy na podporu audiovízie, ako aj vykonávanie vedeckej a výskumnej činnosti.
Orgány SFÚ sú podľa §23 zákona o audiovízii generálny riaditeľ, rada a komisia pre audiovizuálne dedičstvo.
Základnými organizačnými jednotkami sú Národný filmový archív (NFA) a Národné kinematografické centrum (NKC).
Národný filmový archív (NFA) je v zmysle rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky špecializovaným verejným archívom a tvoria ho jedinečné filmové a s filmom súvisiace archívne fondy a zbierky.

Národné kinematografické centrum (NKC) zastrešuje Audiovizuálne informačné centrum, Oddelenie filmových podujatí, Edičné oddelenie, redakciu mesačníka Film.sk a referát informačných kancelárií programov EÚ a Rady Európy.Poslaním NKC je propagácia a prezentácia slovenského audiovizuálneho dedičstva, ako aj aktuálnej slovenskej kinematografie na domácich a medzinárodných filmových fórach, jej priblíženie slovenskej a svetovej verejnosti. Organizuje a spoluorganizuje filmové podujatia, spolupracuje s partnerskými organizáciami, zastrešuje vydávanie všeobecných propagačných publikácií zameraných na slovenskú kinematografiu a audiovíziu, má na starosti zber a poskytovanie komplexných informácií a služieb súvisiacich so slovenskou kinematografiou, iniciuje a spoluorganizuje pracovné stretnutia profesionálov na medzinárodnej úrovni a informačno–vzdelávacie podujatie pre odborníkov z oblasti kinematografie/audiovízie na Slovensku.

Audiovizuálne informačné centrum (AIC) pôsobí ako informačné centrum o dianí v audiovízii na Slovensku a v zahraničí. AIC zhromažďuje, spracúva a zverejňuje informácie, ktoré z oblasti audiovízie prichádzajú na MK SR alebo SFÚ a sú určené odborníkom z oblasti slovenskej kinematografie a audiovízie. Všetky aktuálne a relevantné informácie sú prístupné na internetovej stránke SFÚ, ktorá obsahuje i online databázu pripravovaných slovenských filmov (www.sfu.sk/filmy).
Osobitnou zložkou SFÚ je od 1. januára 2014 kancelária Creative Europe Desk Slovakia (https://cedslovakia.eu/). Úlohou kancelárie je zabezpečovať distribúciu informácií o programe Kreatívna Európa a administratívnu podporu pre predkladateľov projektov. V rámci podprogramu MEDIA sme zaznamenali historicky najvyššiu podporu vo výške 2 065 767 eur a po pripočítaní podpory v podprogramoch Culture (Kultúra) a Cross-sector (Medzisektorová oblasť) celková suma v rámci programu Kreatívna Európa predstavuje 2 690 266 eur.

K dôležitým činnostiam SFÚ patrí aj digitalizácia audiovizuálneho dedičstva Slovenskej republiky. Inštitúcia túto činnosť zabezpečuje na digitalizačnom pracovisku vďaka národnému projektu Digitálna audiovízia, ktorý SFÚ realizoval od roku 2011 v spolupráci s Rozhlasom a televíziou Slovenska. Digitalizačné pracovisko, ktoré bolo vybudované v roku 2013, tvorí významný komplexný funkčný a systémový celok na realizáciu digitalizácie a digitálneho reštaurovania filmového dedičstva s priamymi väzbami na celý proces uchovávania a sprístupňovania audiovizuálneho dedičstva SR. V septembri 2022 vypukol na pracovisku požiar, ktorý mal devastačné následky, v nadväznosti naň bolo prerušené kontinuálne pokračovanie v digitalizácii audiovizuálneho dedičstva.

V roku 2024 bolo hlavným cieľom opätovné sprevádzkovanie digitalizačného pracoviska. Podarilo sa to vďaka poskytnutému finančnému plneniu zo strany poisťovne predovšetkým na znovuobnovenie priestorov i na obstaranie digitálnych technológií, ktoré boli poškodené požiarom. Digitalizačné pracovisko opätovne začalo s digitalizáciou slovenského audiovizuálneho dedičstva v pilotnej prevádzke v štvrtom štvrťroku minulého roka, zdigitalizovaných bolo 36 krátkometrážnych filmov. Dovtedy sa realizovala digitalizácia typovo príbuzných kultúrnych objektov, konkrétne diafilmov, ktoré vyrábala Slovenská filmová tvorba, vlani bolo zdigitalizovaných 188 diafilmov. Vykonávala sa aj digitálna retuš vybraných zdigitalizovaných filmových fotografií a diafilmov a farebné korekcie na filmových objektoch v provizórnych podmienkach. Pokračovala aj postupná migrácia filmových dát a za účelom sprístupňovania filmového dedičstva sa vyrábali digitálne kópie a realizovala sa ich kontrola pre rozličné spôsoby digitálneho sprístupňovania. Zástupcovia digitalizačného pracoviska sa zúčastnili prestížnej Letnej školy filmového reštaurovania FIAF 2024 v Bologni a letnej školy Digitálne archívy 2024 v Postupime.

V roku 2024 pokračoval dlhodobý projekt Systematickej obnovy audiovizuálneho dedičstva SR. Začal sa v súčasnej podobe realizovať v roku 2006 po schválení vládou Slovenskej republiky, aktuálne je schválený ako dlhodobý projekt s výhľadom do roku 2033. Cieľom projektu je systematická ochrana a postupné obnovenie fondu audiovizuálneho dedičstva primárne na filmových nosičoch pri zachovaní pôvodnej kvality, pričom je nevyhnutné dodržať všetky normy a štandardy archivačnej činnosti. Okrem iného sa zameriava na obnovu a záchranu filmových zbierok SFÚ z triacetátu a nitrocelulózy na polyester. Kompletná výroba 35 mm filmových materiálov prebiehala vo Filmových laboratóriách Zlín, a.s..
Technologicky najkomplikovanejšiu oblasť prác tvorí obnova fondu dlhometrážnych filmov, v roku 2024 bolo z tohto fondu kompletne obnovených 10 titulov (9 hraných a 1 dokumentárny). Z fondu krátkometrážnych a stredometrážnych dokumentárnych filmov bolo celkovo obnovených 59 titulov.
Prezentáciu slovenskej kinematografie v zahraničí realizuje Národné kinematografické centrum. Jej cieľom je zvýšiť rozsah a kvalitu prezentácie slovenskej kinematografie a audiovízie v zahraničí a zároveň snaha prispieť k jej väčšiemu zviditeľneniu.

Krátenie rozpočtu inštitúcie v roku 2024 a zrušenie finančnej podpory projektu prezentácie slovenskej kinematografie v zahraničí pre roky 2023 – 2025 zo strany MK SR malo za následok útlm činnosti na poli medzinárodnej prezentácie súčasného a klasického slovenského filmu i audiovizuálneho priemyslu vo všeobecnosti, čo potenciálne môže naďalej v budúcnosti ohroziť napĺňanie stratégie prezentácie slovenského súčasného a klasického celovečerného, krátkeho, animovaného a dokumentárneho filmu.
Napriek tomu sa mnohé z aktivít podarilo zrealizovať. Slovenská kinematografia bola zastúpená na najdôležitejších medzinárodných festivaloch a fórach, konkrétne na medzinárodnom festivale a filmovom trhu v Berlíne, v Cannes, v Clermont-Ferrand a v Karlových Varoch.
Z domácich podujatí SFÚ organizoval prehliadku napríklad bilančnú prehliadku Týždeň slovenského filmu a podujatie pre filmových profesionálov Bratislava Industry Days počas MFF Febiofest Bratislava.

V roku 2024 sa SFÚ ako organizátor, spoluorganizátor, odborný konzultant či partner podieľal na 87 podujatiach v 30 krajinách sveta a na 12 domácich podujatiach. Participoval tiež pri uvedení 258 dlhometrážnych a krátkometrážnych klasických a súčasných slovenských filmov. Najviac uvádzaným filmom zo zbierok SFÚ bol vlani celovečerný animovaný film Krvavá pani (CS-SK, 1980) Viktora Kubala, za ním nasledujú dokument Obrazy starého sveta (CS-SK, 1972) Dušana Hanáka a Zvony pre bosých (CS-SK, 1965) Stanislava Barabáša. Zo súčasných snímok sa najviac premietali dokumentárny film Ešte nie som, kým chcem byť (Ještě nejsem, kým chci být, CZ/SK/AT, 2024) Kláry Tasovskej, animovaný film Keď život chutí (Život k sežrání, CZ/SK/FR, 2024) Kristiny Dufkovej, Wishing on a Star (Wishing on a Star, IT/SK/AT/CZ/HR, 2024) Petra Kerekesa, krátky animovaný film Ahoj leto (SK/CZ/FR, 2024) Martina Smatanu a Veroniky Zacharovej a Vysvetlenie na všetko (Magyarázat mindenre, HU/SK, 2023)) Gábora Reisza.
NKC od roku 2014 pôsobí ako servisné pracovisko pre kinematografický fond Rady Európy Eurimages

TELEVÍZIA
Podiel sledovanosti slovenských vysielateľov medziročne mierne stúpol. V roku 2024 mali Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) so svojimi kanálmi (Jednotka, Dvojka, Šport a :24) a súkromné televízie TV Markíza, DOMA, DAJTO, Markíza Krimi, Markíza Klasik, TV JOJ, Plus, WAU, JOJko, JOJ 24, JOJ Svet, JOJ Šport a TA3 64,8 % podiel počas celého dňa (62,6 % v roku 2023) a 70,5 % v prime time (69,0 % v roku 2023).
Všetky výsledky v tejto kapitole sa týkajú cieľovej skupiny Ind 12+ hostia a ide o Live + TS0-3 vysielanie, čiže je započítaná aj 3-dňová odložená sledovanosť (time-shift).
V roku 2024 bola lídrom na trhu Markíza. Počas celého dňa s podielom 16,4 % a v prime time (19.00 – 22.00) s podielom 19,2 %.
Sledovanosť jednotlivých staníc, ich najsledovanejšie programy, najsledovanejšie filmy a najsledovanejšie slovenské filmy na televíznych obrazovkách v roku 2024 nájdete v závere tejto kapitoly.

Rozhlas a televízia Slovenska (ďalej tiež RTVS), zriadená od 1. 1. 2011 zákonom (zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov), je verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania a túto svoju činnosť vykonáva najmä prostredníctvom organizačných zložiek, ktorými sú Slovenský rozhlas a Slovenská televízia. Slovenská televízia v roku 2024 vysielala na kanáloch Jednotka, Dvojka, Šport a :24.
Zákon č. 157/2024 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2024, priniesol významné zmeny v oblasti verejnoprávneho vysielania na Slovensku. Najzásadnejšou zmenou je transformácia Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) na novú verejnoprávnu inštitúciu s názvom Slovenská televízia a rozhlas (STVR). (Viac nájdete v kapitole LEGISLATÍVA)
Jednotka – základom jej programovej služby boli v roku 2024 kinematografické diela, seriálová tvorba zahraničnej a domácej proveniencie, zábava, ale i šport.
Dvojka – jej vysielanie bolo zamerané na menšinového náročného diváka a špecifické cieľové skupiny, na regióny Slovenska a na národnostné menšiny.
:24 – v mimoriadnej situácii súvisiacej s vojnou na Ukrajine od 28. februára 2022 od 6.00 h nahradilo vysielanie Trojky plnohodnotné celodenné spravodajské pokrývanie tém z domova i zo sveta, doplnené o publicistické, dokumentárne, vzdelávacie, diskusné a iné relácie.
Šport – športová televízia vysielajúca 24 hodín denne, programy ako priame prenosy, športové spravodajstvo, magazíny o zdravom životnom štýle aj archívne materiály. Samotné vysielanie sa spustilo 20. decembra 2021.
V posledných rokoch verejnoprávne médiá prehrávajú boj o práva na vysielanie najväčších športových udalostí. Kým kedysi súťažili medzi sebou televízne stanice, dnes už rozhodujú bankové účty nadnárodných korporácií.

Rozhlas a televízia Slovenska (od 1. júla 2024 Slovenská televízia a rozhlas) bola koproducentom 15 celovečerných filmov pre kiná, teda 31,9 % produkcie v roku 2024 (17 / 37,8 %) v roku 2023). Z toho 6 hraných (7 v roku 2023) – Ema a smrtihlav (SK/CZ, 2024, r. Iveta Grófová), Hore je nebo, v doline som ja (SK, 2024, r. Katarína Gramatová), Koniec sveta (Konec světa, CZ/SK, 2024, r. Bohdan Sláma), Kronika večných snílkov (SK/DE, 2024, r. Rasťo Boroš), Spiaci účet (SK/CZ, 2024, r. Miloslav Luther), Svetielka (Světýlka, CZ/SK, 2024, r. Beata Parkanová)
8 dokumentárnych (9 v roku 2023) – Akvabely z Prandorfa (SK, 2024, r. Palo Korec), Architektúra ČSSR ’58 – ’89 (Architektura ČSSR ’58 – ’89, CZ/SK, 2024, r. Jan Zajíček), Janžurka (Janžurka, CZ/SK, 2024, r. Theodora Remundová), Mir Nam (SK, 2024, r. Juraj Mravec), Otázka budúcnosti (SK, 2024, r. Maroš Brázda), Prezidentka (SK/CZ, 2024, r. Marek Šulík), Šedá zóna (SK, 2024, r. Daniela Meressa Rusnoková), Vtáčnik (SK, 2024, r. Eva Križková)
a jedného animovaného (2 v roku 2023) – Keď život chutí (Život k sežrání, CZ/SK/FR, 2024, r. Kristina Dufková)
V rámci vlastnej dramatickej tvorby v roku 2024 RTVS/STVR vyrobila v koprodukcii s Českou televíziou vianočné televízne rozprávky Čarovné jablko (SK/CZ, 2024, r. Jakub Machala) –o láske, materstve a túžbe chrániť najbližších a Tri princezné (Tři princezny, CZ/SK, 2024, r. Tomáš Pavlíček) – príbeh o sile, odvahe a sesterskej láske, ktorá premôže všetky nástrahy zlej kráľovnej Mortany.
Seriál Pressburg (SK, 2024, r. Csaba Molnár) vznikol v koprodukcii Pressburg Partner Production, Slovenskej televízie a rozhlasu a Občianskeho združenia Free Film a od 27. decembra 2024 je dostupný aj na Netflixe.

V oblasti animovanej tvorby v roku 2024 vznikli:
24. – 26. diel seriálu Websterovci s názvami Pandémia (SK/CZ/SI, 2024, r. Katarína Kerekesová), Stratené vlákno (SK/CZ/SI, 2024, r. Katarína Kerekesová) a Koncert (SK/CZ/SI, 2024, r. Katarína Kerekesová) i 62. – 63. diel seriálu Chochmesovci (SK, 2024, r. Róbert Šveda) – O reči a diskusii a V škole.
A v koprodukcii s RTVS vznikol v roku 2024 aj vyššie spomínaný celovečerný animovaný film.
V oblasti dokumentárnej tvorby v roku 2023 RTVS vyrobila alebo koprodukovala niekoľko dlhometrážnych (52 minút a viac) titulov – Kamila Magálová (SK, 2024, r. Peter Hledík) a Zdena Studenková – sila a krehkosť (SK, 2024, r. Juraj Lehotský) zo série Herečky, Človák – Tomáš Janovic (SK, 2024, r. Martin Šulík) – profilový dokument o majsterovi aforizmov Tomášovi Janovicovi, Hudba + revolúcia = Nežná revolúcia (SK, 2024, r. Slavomír Zrebný) – spomienky Ladislava Snopka na hudbu, ktorá hýbala dejinami našej krajiny, Hniezdo ďaleko od domova (SK, 2024, r. Tomáš Hallon, Marek Vaňous) – dokumentárny film o ľuďoch z Ukrajiny, ktorí si po vypuknutí vojny hľadajú svoje miesto na Slovensku, ukazuje dôležitosť podpory pri ich integrácii do spoločnosti, Život Mohéli (SK, 2024, r. Martin Kováč) – prírodopisný film, ktorý poukazuje na jedinečnosť ekosystémov afrického ostrova Mohéli a zároveň hľadá možnosti ich ochrany a riešenia ich problémov, Lendak – živé tradície pod Tatrami (SK, 2024, r. Peter Chmela) – dokument o jedinečnej obci pod Tatrami, žijúcej náboženskými tradíciami, tradíciami chovu oviec a bačovstva, remeselníckou zručnosťou, Príbeh Jozefa Sabovčíka (SK, 2024, r. Ivan Janko) zo série Velikáni, Blýskanie pod Tatrami (SK, 2024, r. Michael Kaboš) – dokumentárny film k 80. výročiu Slovenského národného povstania, Pátranie po hmyze – Južné Slovensko (SK, 2024, r. Martin Jagelka) – prírodopisný dokumentárny film o hmyzích druhoch na južnom Slovensku, Varso (SK, 2024, r. Kristián Grupač) – dokumentárny film o hudobníkovi Petrovi Varsavíkovi, JAMES – Storočie nad oblakmi (SK, 2024, r. Pavol Barabáš) – dokumentárny film venovaný 100. výročiu nášho horolezectva a Slovenskému horolezeckému spolku JAMES, Vesmírny kovboj (SK, 2024, r. Lukáš Teren) – kinoverzia dokumentu o osobnosti významného slovenského kameramana, známeho doma i v zahraničí, Richarda Krivdu, Vlci z Poľany (SK, 2024, r. Rastislav Dobrovodský) – tretia časť trojdielnej dokumentárnej série Divoká Poľana o divokej prírode Chránenej krajinnej oblasti Poľana, GENERÁL VIEST – vytrhnutý z histórie (SK, 2024, r. Milan Homolka) – životopisný dokument o slávnom povstaleckom generálovi a Aby jeho meno bolo vymazané (SK, 2024, r. Dušan Hudec, Robert Kirchhoff) – príbeh slovenských židovských rodín odvlečených počas deportácií. Stredometrážnych (26 – 52 minút) titulov – napríklad tri časti z dokumentárnej série Budujeme Slovensko IV – Kde bolo, tam bolo (SK, 2024, r. Lea Podhradská) o papierňach v Štúrove, Hotel Baron-Kysuca (SK, 2024, r. Kristián Grupač) a Lodenice Komárno. Dvere dokorán (SK, 2024, r. Štefan Straka, ďalšie diely seriálu Fotka je mŕtva (SK, 2022 – 2024, r. Soňa Maletz) približujúcej slovenskú fotografickú scénu – Siân Davey, Alan Hyža, Olja Triaška Stefanović, Branislav Šimončík, Karina Golisová, Kamil Vargas, Zuzana Pustaiová, osem portrétov osobností zo série GEN.SK – Peter Šimko (SK, 2024, r. Peter Hledík), Juraj Steiner (SK, 2024, r. Peter Hledík), Laco Kraus (SK, 2024, r. Juraj Nvota), Dušan Rapoš (SK, 2024, r. Soňa Ferancová), Vlado Valovič (SK, 2024, r. Peter Pokorný), Daniela Ostatníková (SK, 2024, r. Peter Hledík), Elena Šarayová (SK, 2024, r. Juraj Lehotský) a Dušan Rapoš (SK, 2024, r. Soňa Ferancová), osem dielov dokumentárneho cyklu NAŠE STOROČIE očami storočných (SK, 2024, r. Soňa Gyárfášová), šesť dielov dokumentárneho cyklu o neľahkých životných situáciách a ľuďoch, o ktorých sa dá oprieť Opri sa o mňa (SK, 2024) – Ladislav Cmorej (r. Anton Šulík), Zuzana Smatanová (r. Štefan Straka), Katrin Virágová (r. Monika Mahútová), Michael Szatmary (r. Anton Šulík), Pavol Čekan (r. Anton Šulík) a Branislav Jobus (r. Anton Šulík), dokument Svätá zem – putovanie cez Galileu k Mŕtvemu moru (SK, 2024, r. Jozef Chudík) z cyklu Slovenskí archeológovia, 20 dielov relácie Retro noviny (SK, 2024, r. Milan Homolka), 20 častí cyklu Família (SK, 2024, r. Miriam Petráňová, Jarmila Mančušková, Tomáš Vitek, Peter Osúch, Diana Novotná), päť dielov cyklu Súčasná slovenská architektúra (SK, 2024, r. Petra Vavrová), Tí, ktorí zostali (SK, 2024, r. Viera Dubačová) – príbehy ľudí z Ukrajiny, ktorí zostali vo svojom domove napriek bezprostrednej vojnovej hrozbe a mnoho ďalších. Vznikli i diskusné relácie – Večera s Havranom, SK Dejiny, pre fanúšikov filmu magazín zo sveta filmu Kinorama (SK, 2024, r. Jozef Banyák, Ján Heteš), kultúrny magazín Umenie a mnoho ďalších programov a relácií.

Spoločnosť MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r.o. prevádzkuje päť televíznych kanálov (Markíza, Doma, Dajto, Markíza Krimi a Markíza Klasik) a tiež stanicu Markíza International, ktorá vysiela v Českej republike. Markíze patrilo v roku 2024 prvé miesto podľa sledovanosti počas celého dňa aj v prime time. V jej programe mali najväčšie zastúpenie dramatické programy, zábava, ako aj spravodajstvo a publicistika.
V roku 2024 vyrobila Markíza napríklad Do neba a do pekla: Generácia Žilina (8 epizód, 45 minút, r. Marek Prochác), Dunaj, k vašim službám V. (21 epizód, 60 minút, r. Peter Hoferica, Peter Magát, Peter Kelíšek), Dunaj, k vašim službám VI. (21 epizód, 60 minút, r. Peter Hoferica, Peter Magát, Peter Kelíšek), Dunaj, k vašim službám VII. (17 epizód, 60 minút, r. Peter Hoferica, Peter Magát, Peter Kelíšek), Dunaj, k vašim službám VIII. (17 epizód, 60 minút, r. Peter Hoferica, Peter Magát, Peter Kelíšek), Dunaj, k vašim službám – Vianočný špeciál (1 epizóda, 18 minút, r. Peter Hoferica, Peter Magát, Peter Kelíšek), Dunaj – nesmieme mlčať (6 epizód, 8 minút), Druhá šanca III. (16 epizód, 60 minút, r. Peter Hoferica, Ondrej Hraška), Druhá šanca – Vianočný špeciál (1 epizóda, 14 minút, r. Peter Hoferica, Ondrej Hraška), Mama na prenájom III. (110 epizód, 45 minút, r. Matúš Libovič, Miloslav Volný, Roman Valentko), Mama na prenájom IV. (70 epizód, 45 minút, r. Matúš Libovič, Miloslav Volný, Roman Valentko), Mama na prenájom – Vianočný špeciál (1 epizóda, 13 minút, r. Matúš Libovič, Miloslav Volný, Roman Valentko), Výnimočná Nikol II. (8 epizód, 55 minút, r. Marta Ferencová) a Zrada (10 epizód, 60 minút, r. Braňo Mišík).
Podiel TV Markíza na trhu v roku 2024 bol 16,4 % počas celého dňa a 19,2 % v prime time.
DOMA – je televízny kanál vysielateľa MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r.o. profilovaný primárne pre divákov preferujúcich obsah so zameraním na emócie, lásku a medziľudské vzťahy. Vysiela od 31. augusta 2009. V jeho programe dominovali romantické seriály a filmy, pričom ponuku obohatili aj premiérové kulinárske relácie a to najlepšie z bohatého archívu pôvodnej tvorby.
DAJTO – je tretí kanál vysielateľa MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r.o.. Ponúka akčné, dobrodružné a adrenalínové filmy a seriály, kultové sitkomy a atraktívne športové podujatia. Jeho vysielanie sa začalo 20. augusta 2012.
Markíza Krimi – je štvrtý kanál vysielateľa MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r.o.. Začala vysielať 6. júna 2022. Jej programovú ponuku tvoria najmä kriminálne seriály a filmy ale aj atraktívne novinky.
Markíza Klasik – je najmladšia lineárna televízia v portfóliu skupiny Markíza. Začala vysielať 15. júla 2024. Jej cieľovou skupinou sú diváci primárne vo veku od 35 do 64 rokov so zameraním na tzv. televíznu klasiku. Stanica ponúka najmä overené tituly zo zahraničnej produkcie, doplnené o klasickú slovenskú a českú televíznu zábavu. Markíza Klasik vznikla úpravou vysielacej licencie už zrušenej stanice Fooor, ktorá vysielala v roku 2013.

TV JOJ je dnes jediná plnoformátová súkromná televízia na Slovensku dostupná pre všetkých divákov. Televízia začala vysielať 2. marca 2002.
JOJ v roku 2024 vyrobila 32 častí 1. série novej rodinnej ságy Ranč (SK, 2024, r. Petr Nikolaev), 32 častí ďalšej rodinnej ságy s pracovným názvom Liehovar (SK, 2024, r. Roman Fabián), 16 častí komediálnej novinky Miša v Košiciach (SK, 2024, r. Ján Novák), 12 častí nového komediálneho seriálu Najvyšší čas (SK, 2024, r. Lukáš Zednikovič), 10 dielov romantického seriálu Lásky v Tunise (SK, 2024, r. Ivan Holub). Nakrútila tiež 8 častí novej komediálnej minisérie Večne mladí (SK, 2024, r. Jan Hřebejk), 8 dielov novej kriminálky Jednotka Jastrab (SK, 2024, r. Jiří Chlumský), 8 častí ďalšej novej kriminálky Václav Neuer (SK, 2024, r. Michal Kollár), 8 častí mysteriózneho kriminálneho seriálu Lovec (CZ/SK, 2024, r. Jiří Strach) a 26 častí tretej série komediálneho seriálu Tomáš a Diana. Obľúbenému seriálu Nemocnica pribudla 11. séria so 16 epizódami (SK, 2024, r. Víťa Procházka, Richard Bobek). JOJka natočila tiež 12 dielov novej romantickej show Vezmeš si ma? (SK, 2024, r. Blanka Fišerová), 15 epizód 12. ročníka show Česko Slovensko má talent (SK, 2024, r. Jeffo Minařík), 4 časti investigatívnej doku-reality Koniec hry (SK, 2024, r. Peter Núñez) a 4 časti rodinnej relácie V siedmom nebi (SK, 2024, r. Peter Núñez). Pokračovalo tiež nakrúcanie ďalších programových stálic, akými sú aj zábavná relácia Inkognito so 41 časťami (SK, 2024, r. Tomás Eibner), denná súťažná show Bez servítky s 200 epizódami (SK, 2024, r. Eibner), denná vedomostná súťaž Riskuj! so 192 dielmi (SK, 2024, r. Marcel Beliš), denná súťažná show Nákupné maniačky so 175 časťami (SK, 2024, r. Ľudmila Lenárová), obľúbená relácia Nové bývanie s 36 epizódami (SK, 2024, tvorcovia: Kristína Cibulková, Roman Bünger, Vlado Voštinár), magazín Na chalupe s 32 časťami (SK, 2024, r. Peter Kaštíl), magazín Nová záhrada s 24 dielmi (SK, 2024, produkcia: TV JOJ, AWIS) a magazín Miláčikovo s 20 časťami (SK, 2024, r. Jana Pirohová).

JOJ Group zároveň vyrába na dennej báze nespočetné množstvo spravodajských, spravodajsko-publicistických a publicistických či dokumentárnych relácií pre svoje stanice TV JOJ, JOJ 24 a JOJ a zároveň zastrešuje produkciu vlastných video-podcastov. Pre televíziu JOJ Svet v roku 2024 produkovala vlastný dokument Naša Líza (SK, 2024, r. Veronika Homolová Tóthová) a pre vlastnú detskú stanicu JOJko vzniklo niekoľko relácií: Šibalstvá zo Spievankova s 10 epizódami (SK, 2024, r. Mária Podhradská), Knihy od Stonožky s 26 časťami (SK, 2024, r. Branislava Hronská) a Jojko oslávencom s 319 dielmi (SK, 2024, r. Branislava Hronská).

JOJ Group podporila výrobu (t. j. nebola koproducentom) slovenských dlhometrážnych filmov, ktoré sa dostali do kín v roku 2024: Aristokratka vo vare (Aristokratka ve varu, CZ/SK, 2024, r. Jiří Vejdělek), Lóve 2 (SK, 2024, r. Jakub Kroner), MIKI (SK/CZ, 2024, r. Jakub Kroner), Smršť (SK/CZ, 2024, r. Peter Bebjak), Vojna policajtov (SK/CZ, 2024, r. Rudolf Biermann).
JOJ PLUS – druhý televízny kanál z portfólia JOJ Group vysiela od 5. októbra 2008 a ponúka prevažne filmy.
WAU – tretí kanál z portfólia JOJ Group začal vysielať 15. apríla 2013 a jeho program je zameraný na vysielanie prevažne akvizičných seriálov.
JOJ Group ponúka slovenským divákom až dve televízie s vysielaním programov pre deti v slovenskom jazyku, a to ako jediná mediálna skupina na trhu.
JOJko – od 1. 1. 2020 nahradil kanál RiK. Táto detská stanica ponúka najmladším divákom rozprávky v slovenčine.
Ťuki TV – piaty kanál z portfólia JOJ Group a v poradí druhá televízna stanica pre deti vysiela pre malých divákov od 3 do 10 rokov výlučne v slovenskom jazyku a je dostupná pre zákazníkov len jedného slovenského operátora (Slovak Telekom).
Vysiela od 1. júna 2015. Údaje o podiele na trhu nie sú dostupné.

JOJ Cinema – šiesty kanál z portfólia JOJ Group začal vysielať 1. júna 2015. Stanica vysiela filmy na základe českej licencie, akvizičný obsah stanice je právne vysporiadaný pre územie Českej aj Slovenskej republiky. Údaje o podiele na trhu nie sú dostupné.
JOJ Family – siedmy kanál z portfólia JOJ Group bola ako jej druhá stanica pôsobiaca v Česku spustená 5. septembra 2016. Je to slovenská multižánrová rodinná televízia určená pre českých divákov a pre Slovákov žijúcich v Česku. Ponúka to najlepšie z pôvodnej programovej ponuky materskej televízie JOJ, akvizičné aj české filmy a seriály.
JOJ Group ešte v roku 2019 rozšírila svoje portfólio v Česku, keď sa stala majiteľom Československej filmovej spoločnosti a jej staníc – po rebrandingu premenovaných na CS Film, CS Mystery, CS Horror a CS History.
JOJ Šport – dvanásta stanica JOJ Group odštartovala svoje vysielanie 6. októbra 2021. Vysiela 24 hodín denne priame prenosy, športové spravodajstvo a publicistiku.
JOJ 24 – trinásty kanál z portfólia JOJ Group začal vysielať 2. októbra 2022. Program tvorí na 80 % spravodajstvo a 20 % publicistika.
JOJ Svet – štrnásta stanica JOJ Group odštartovala svoje vysielanie 15. augusta 2023 a na trh prináša výber nielen akvizičných, ale aj pôvodných slovenských a partnerských medzinárodných dokumentov v slovenskom jazyku.

Už niekoľko rokov sa hovorí o vypnutí českých televíznych staníc u slovenských operátorov. Zo šiestich programov Českej televízie však zatiaľ došlo len k vyradeniu stanice ČT Sport v priebehu marca 2024. Tieto žiadosti rieši aj Slovenská asociácia pre káblové telekomunikácie (SAKT), ktorá zastupuje na našom trhu operátorov rôznych veľkostí. Združuje viac ako sto operátorov a zastrešuje viac ako jeden milión predplatiteľov. Súčasťou asociácie sú aj operátori Telekom, Orange, Antik, Digi Slovakia, Satro, DSi Data či ďalší členovia.
Už v roku 2022 Markíza a JOJ požadovali od operátorov, aby začali blokovať vybraný obsah na kanáloch Novy a Primy, aj na kanáloch Českej televízie a Barrandova. V čase vysielania zahraničných filmov a seriálov, na ktoré majú práva slovenské TV, mali operátori vypínať vysielanie. Nepožadovali celkom vyradiť tieto kanály. Už pred rokmi Prima vypla na Slovensku svoj hlavný kanál a nahradila ho verziou Prima Plus s redukovaným obsahom. Podobne skončila aj Nova a vznikla Nova International. V roku 2024 skoro u všetkých operátorov skončila Prima Zoom. Prima v roku 2024 pripravila slovenské verzie kanálov Prima Cool SK a Prima Love SK. Televízia Prima tak v súčasnosti ponúka slovenské verzie staníc Prima SK, Prima Cool SK, Prima Love SK a spravodajskú CNN Prima News, ktorá je určená aj pre Česko.