Stretli sa spolu v malej rodinnej reštaurácií, kde si on - Abel Camara (Omar Sy) - sadol, aby unikol každodennému stresu ambicióznej, večne s niečím nespokojnej filmovej hviezdičky, ktorú už veľmi nebaví nakrúcať jednu reklamu na pochybný parfum za druhou, rád by aspoň na moment unikol pohľadu fanúšikov a paparazzov, prípadne si konečne zahral vo filme svojho obľúbeného režiséra ovenčeného nejedným ocenením César... Ona - Marion (Sara Giraudeau) - tam vtedy bola ako servírka, čo medzi jednotlivými objednávkami urobila chybu, že odpisovala svojmu protivnému skoro bývalému Antoineovi (Amaury de Crayencour) na smsku a nešťastne nasmerovala svoj mobil priamo naňho. Spočiatku ho to rozzúrilo – myslel si totiž, že si ho fotí. Jej však na jeho prítomnosti vôbec nezáležalo. Nespoznala ho. Alebo možno aj poznala, no vnímala ho ako každého iného zákazníka bez pokryteckej hviezdnej fasády. Síce zo spočiatku konfliktnej situácie vyplynul jej „vyhadzov“ z práce, keď si Abel po chvíľke uvedomil jej bezprostrednosť v správaní, jej v porovnaní so svetom, z ktorého on pochádza, osviežujúco priame a úprimné názory, okamžite mu padla do oka. A to ešte vôbec netušil, aké dobré vie pripravovať omelety...

Nie je totiž žiadnou herečkou, ani modelkou, s ktorými Abel bežne randí. Sama sa tak trochu považuje za „najkrajšiu škaredku“, a keď ju práve niekto ako on nedostane do spoločensky trápnej situácie, je zrejme tým najmilším stvorením pod slnkom. Presný opak jeho namachrovanej ex Leny Thaisovej (Cindy Bruna), s ktorou už nakrútil pár filmových „zárezov“, no ona ho hneď po prvej kríze (nestrávil totiž len tak jej náhlu neveru) radšej vymenila za hereckého konkurenta Louisa Latoura (Alexandre Kominek). Navyše má obrovitánsku dogu s komickým menom Claudinka, a aj keď na Marion spočiatku zapôsobí len ako možný kamarát, jeho výchovno-tanečným príspevok na jednej detskej narodeninovej oslave ju presvedčí, že by medzi nimi mohlo byť aj čosi viac. Pred médiami naliehajúcimi na Abela, aby sa vyjadril k vzťahu svojej bývalej, sa totiž s napoly hraným úsmevom preriekne, že on sám v ostatnej dobe niekoho nádejného stretol. Jeho verná agentka Camille (Pascale Arbillot) aj s asistentom a kamarátom z detstva Samim (Alban Ivanov) na Abela zatlačia, že teraz, keď sa takto mediálne vyjadril, bolo by naozaj dobré, keby si niekoho našiel a keby aj nie naozaj, tak aspoň naoko. Marion si tak nemôže byť istá, či k nej Abel skutočne niečo cíti alebo to len hrá, a ak aj sú jeho city úprimné, má pochybnosti, či vôbec dokáže zvládnuť jeho hviezdne „naleštený“ životný štýl. Jej rodičia Nathalie (Isabelle Candelier) a Jacques (Antoine Chappey), samozrejme, s nadšením vyvaľujú oči, keď príde ako neočakávaný hosť na spoločnú večeru, kde sa chystali vlastného potomka skôr kritizovať. Láska,našťastie, ide cez žalúdok. Marion síce kvôli rozvodu o svoju reštauráciu prišla, aktuálne sa chystá kúpiť si nákladiak, z ktorého by pripravovala street food – pokiaľ sa jej teda podarí urobiť si vodičák. Snáď sa jej životný sen nebude veľmi biť s tým Abelovým...

Snímka French Lover scenáristky a aktuálne aj debutujúcej režisérky Lisy-Niny Rives je akousi francúzskou obdobou romantickej komédie, ktorej naratívne korene je možné nájsť v notoricky známom rozprávkovom príbehu o Popoluške. Tak ako svojho času „prostitútka“ Julia Roberts našla ideálneho partnera v „princovi z Wall Street“ Richardovi Gereovi v legendárnej Pretty Woman (1990) režiséra Garryho Marshalla, či kníhkupec málo predávaných cestopisov Hugh Grant v hereckej princeznej Julie Roberts v Notting Hill (1999) Rogera Michella a podľa scenára Richarda Curtisa, napĺňa obdobné naratívne očakávania aj French Lover – aj keď pomerne konvenčne, bez zásadnejších prekvapení, no vo veľmi sympatickom hereckom stvárnení ústredného dua Omar Sy - Sara Giraudeau. Je to typ príbehu, ktorý sa vedome snaží do každodennej všednosti vniesť trocha rozprávkovej štylizácie, ktorého„realistickosť“ nemá nikto potrebu zásadnejšie spochybňovať. Prípadná hroziaca väčšia sentimentalita je „prerazená“ energickosťou hereckých výkonov, ťažkopádnosť a stereotypnosť príbehu doplnená o príjemný nadhľad nejednej svižnej, nápaditej repliky scenára, na ktorého tvorbe režisérka spolupracovala s Noémy Saglio a Hugom Gélinim.

Paradoxne predobrazom k príbehu nie sú ani tak jeho predchádzajúce romanticko-komediálne stvárnenia, ale izraelský dramatický televízny seriál Ish Hashuv Meod (A Very Important Person) z rokov 2014-2019 tematicky z nich vychádzajúci. Možno aj práve preto dej nie je štruktúrovaný len na zoznámenie sa dvoch osamelých so zlomenými srdcami, čo by spolu teoreticky mohli byť spolu, nasledovaným hľadaním argumentov, prečo byť spolu nemôžu, aby po ich prekonaní nakoniec k sebe našli cestu... Nie, nie, príbeh pokračuje ešte ďalej a vo svojej už nie až tak zaujímavej a pre niekoho možno až trošku nadbytočnej časti preskúmava spoločný vzťah po zvyčajnom happy ende z vyššie citovaných filmových titulov. Ak by strihačka Valérie Deseine z celkovej dvojhodinovej dĺžky ubrala desať, pätnásť minúť, určite by to dynamike rozprávania neuškodilo. Bohužiaľ, to je jeden z neduhov nielen amerických„netlixovských“ produkcií. Na druhej strane je sympatické, že dej nezabúda ani na pomerne pútavé dramatické oblúky sympatických vedľajších postáv – najmä v prípade dvojice Abelových pomocníkov v podaní Pascale Arbillot a Albana Ivanova. Preskúmava ich vlastné životné peripetie s väčším záujmom, než býva pre žáner zvykom, no tiež tým zdôrazňuje, aké sú vlastne vedľajšie postavy pre romantickú komédiu dôležité.

Kamera Renauda Chassainga sa pevne drží hercov, každodennej všednosti parížskych ulíc v kontraste s honosnosťou sveta hviezd predvádzajúcich sa na červenom koberci – ideálne vo výstredných, ale aj jemne komických kostýmoch navrhnutých Clémence Roger-Ribun. Častým vizuálnym motívom sa stávajú zrkadlá, snímané raz, ako narážka na prípadný narcizmus niektorých postáv, prípadne núkajúce pohľad na jednu konkrétnu vec z viacerých odlišných perspektív alebo naznačujú v podobe akéhosi zrkadlového nekonečna tvoreného zrkadlovým odrazom zrkadlového odrazu vnútornú krízu identity ústredného hrdinu. Hudba Guillaumea Ferrana citlivo evokuje vnútorné rozpoloženie, znervózňuje aj upokojuje, prípadne mierne zaniká ako kulisa k zopár vhodne k žánru znejúcim hitovým piesňam. V spoločnej kombinácií jednotlivých, efektívne nadávkovaných tvorivých ingrediencií je French Lover kultivovanou romantickou komédiou – malým nenápadným filmíkom pre dobrý pocit, ktorý veľmi neprekvapí, no ani neurazí. Predovšetkým však zažiari najmä ľahkosťou, ktorú doňho vnáša svojimi výkonmi ústredná herecká dvojica.

French Lover, Francpzsko, 2025
Dĺžka: 122 minút
Réžia: Lisa-Nina Rives
Scenár: Hugo Gélin, Noémie Saglio, Lisa-Nina Rives
Kamera: Renaud Chassaing
Hudba: Guillaume Ferran
Hrajú: Omar Sy, Sara Giraudeau, Pascale Arbillot, Alban Ivanov, Cindy Bruna, Agnès Hurstel, Xavier Lacaille, Amaury de Crayencour, Isabelle Candelier, Alexandra Roth, Brett Gillen, Alexandre Kominek
Producent: Hugo Gélin
Strih: Valérie Deseine
Zvuk: Marc Doisne
Scénografia: Stéphane Rozenbaum
Masky: Tina Rovère
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz.