Najkontroverznejší Star Wars seriál, no súčasne asi dielo, ktoré je vhodné posúdiť na vlastnej koži než ho rovno odpíšete. Tak sa dá definovať Star Wars: Akolytka, ktorá to mala ťažké od samého začiatku. Kritika sa v jej prípade začala valiť od prvého traileru a nijak ju neumiernilo ani vydanie. Je to však skutočne až taká pohroma alebo je odpoveď trochu komplikovanejšia? To druhé je, samozrejme, správne.

Bol to vlastne režisér Ivan Reitman, kto v roku 1990 zaviedol do žánru mierne gýčovej rodinnej komédie novú a napriek tomu v určitých diváckych kruhoch stále atraktívnu schému: konfrontáciu veľkého svalnatého chlapa, ktorý akoby vypadol z akčného filmu najťažšieho kalibru, so skupinkou malých, striedavo roztomilých, striedavo protivných, no tiež ukážkovo nespolupracujúcich detí. Dalo by sa povedať, že minimálne „maminky a bábrle“ boli z takto jednoznačne charakterizovaných a hrdinne spochybňovaných mužských autorít úplne paf. Prvým a do dnes pravdepodobne najpamätnejším adeptom na toho najlepšieho vychovávateľa bol Arnold Schwarzenegger v Policajtovi zo škôlky (a legenda hovorí, že v pokračovaní z roku 2016 nakrútenom priamo pre video distribúciu ho dokonca nahradil Dolph Lundgren).

Nemecký režisér Marco Petry sa zaoberá komediálnym žánrom už dlhých 24 rokov, teda od doby, kedy ako svoj režisérsky debut predstavil tínedžerskú komédiu s nemeckým názvom Schule. Že je komédia jeho obľúbeným žánrom sa snaží dokázať aj novinkou nakrútenou v spolupráci so spoločnosťou Netflix s českým (ale v tomto prípade by mohlo byť aj slovenským) distribučným názvom Hra na city. Originálny názov filmu Spieleabend je pritom omnoho jednoduchší a dal by sa preložiť ako Herný večer.

Povedzme si úprimne, už prvý Policajt v Beverly Hills režiséra Martina Bresta (Al Pacinov prvý oscarový úspech Vôňa ženy) z roku 1984 bol v zásade staromódnou kriminálkou, nakrútenou ako zvláštna zmes prevažne konverzačnej komédie s okom pre dramatický detail. Detroitský policajt Axel Foley – prešibané, uvravené „dieťa z ulice“ mesta spojeného najmä s automobilovým priemyslom a drením za pásom, ktorého prípad zavedie priamo do luxusných štvrtí „kravaťákov“ spravidla zneužívajúcich svoje postavenie - bol jednou z najpopulárnejších postáv svojej doby. Pôvodne mohol byť herecky stvárnený Mickeym Rourkeom, pokiaľ by práve v tom čase nerealizoval iný projekt. Chvíľu to dokonca vyzeralo, že sa s menom Axel Cobretti bude tváriť sakramentsky vážne, drsne a podľa scenára Sylvestera Stalloneho. Režírovať ho pri tom mohli dokonca Martin Scorsese, či David Cronenbergh. Rolu napríklad odmietol Harrison Ford. Našťastie, si ju ale zahral Eddie Murphy, vtedy považovaný za jeden z najvýraznejších komediálnych talentov aj vďaka výstupom v Saturday Night Live...

Do seriálovej časti filmografie renomovaného juhokórejského režiséra Čchan-uk Paka sa po vydarenom britskom titule podľa románu Johna le Carré Malá bubeníčka (2018) sťahuje ďalší, tentokrát situovaný do obdobia konca vietnamskej vojny Sympatizant (1955-1975). Bojoval v nej komunistický severný Vietnam, podporovaný Sovietskym zväzom a Čínou s juhom, za ktorým stáli USA. V prvej časti sa odohrá pád Saigonu s dramatickým útekom porazenej generality do amerického exilu. Seriál vychádza z rovnomenného románu vietnamsko-amerického spisovateľa Viet Than Nguyena, odmeneného v roku 2016 Pulitzerovou cenou. Pak režíroval prvé tri diely, štvrtý brazílsky režisér Fernando Meirelles (Dvaja pápeži, Mesto bohov) a ďalšie tri Brit Marc Munden (Tajomná záhrada).

Nie je ani prvá, ani posledná. História (nielen) akčného žánru si pamätá zopár hrdinských postáv, ktoré sa po rokoch vrátili do svojho rodného mesta. Prípadne navštívili niektoré americké malomesto úplnou náhodou, či dokonca sem-tam aj neúmyselne priamo na úteku pred zákonom - aby tam zistili, že vo vzťahoch medzi sympatickou polovicou miestneho osadenstva a tou druhou, priam zločinnou nie je niečo v poriadku. Príležitosť trochu to v mestečku Creation v Novom Mexiku „poupratovať“ tento raz získa ostrieľaná členka komanda špeciálnych síl Parker (Jessica Alba) so záľubou v efektívnom oháňaní sa nožmi priamo v kontaktnom boji. Zatiaľ, čo niekde v Sírií aj s kamarátom-hackerom Spiderom (Tone Bell) vydávajúc sa za humanitárnych pracovníkov „kosili“ miestnych záškodníkov a najmä ona protestovala proti spontánnym popravám zajatých protivníkov svojimi vlastnými spoločníkmi, zavolá jej bývalý priateľ a šerif Jesse (Mark Webber) smutnú novinu: protagonistkin milovaný otec Harry (Alejandro De Hoyos) zomrel zavalený v jednom z domácich dolov. Mohla to byť nehoda, dôsledok pozvoľna sa rozvíjajúcej neurologickej choroby, možno dokonca pokus o samovraždu...

Všetko to začalo v roku 2020, keď tvorcovia Tripper Clancy a Derek Kolstad prišli s desaťdielnym seriálom pre mobilnú streamovaciu službu Quibi Die Hart. Kratučkými, asi desaťminútovými epizódkami, v ktorých herecky dominoval svojrázny komik Kevin Hart, hrajúci v podstate fiktívnu verziu samého seba. Ako postava mal už plné zuby toho, že ho diváci majú zafixovaného ako čisto komediálneho herca a prejavil ambíciu pre stvárnenie oveľa serióznejších úloh, najmä v akčných filmoch. Samotný názov seriálu bol odvodený od originálneho názvu populárnej filmovej série Smrtonosná pasca (1988-2013) – „Die Hard“ a v rámci slovnej hračky ozvláštnený priezviskom titulného hereckého predstaviteľa, hoci naratívne s krkolomnými dobrodružstvami Brucea Willisa a jeho večne špinavého tielka seriál nemal absolútne nič spoločné. Kevin Hart – postava sa v ňom spoločne s atraktívnou nádejnou budúcou hviezdičkou Jordan Kingovou (Nathalie Emmanuel) snažili prejsť drsným výcvikom tábora pre hercov s ambíciami zahrať si v akčných snímkach najťažšieho kalibru, ktorý nemilosrdne vedie kaskadér Ron Wilcox (John Travolta)...

Francúzsky režisér Xavier Gens je považovaný za jedného z predstaviteľov filmov takzvaných „new french extremity“, čo sú filmy, ktoré sa vyznačujú explicitným zobrazovaním násilia či odvážnymi sexuálnymi scénami, pričom snahou je, okrem provokácie konzervatívneho diváka, posúvať hranice zobrazovaného na filmovom plátne. Zaradenie do tejto škatuľky prischlo Gensovi najmä vďaka jeho debutu Hranice smrti, ktorý si získal niektorých hororových priaznivcov a oživil povedomie o francúzskom filmovom horore. K hororovému žánru sa Gens niekoľkokrát bez väčšieho úspechu vrátil, pričom takýmto návratom ku koreňom mali byť aj Žraloky v Paríži – titul vábivý pre milovníkov odpočinkových béčkových filmov. My si však v nasledujúcom texte položíme otázku, či má nový film Xaviera Gensa potenciál takíto druh divákov uspokojiť, alebo pre nich bude skôr sklamaním.

Nový film uznávaného tvorcu Richarda Linklatera Vrah naoko si odbil svoju premiéru ešte vlani v rámci Medzinárodného filmového festivalu v Benátkach. Už tam vzbudil mimoriadne pozitívne ohlasy, čím ešte viac umocnil očakávania, no drvivá väčšina divákov si naň musela počkať až do polovice tohto roka. Po limitovaných projekciách v amerických kinách z konca mája sa však konečne dostal aj na streamovaciu platformu Netflix. Je skutočne až tak dobrý ako sa o ňom povrávalo?

Román Jamesa Clavella (1924-1994) vyšiel v roku 1975 a bol považovaný za populárnu enycklopédiu japonskej histórie a kultúry. Je situovaný do 16. storočia, kedy sa Japonsko zmietalo v neustálych mocenských zápasoch. Víťazne z nich vyšiel Ieyasu Tokugawa, stal sa vládcom - šógunom a dal názov celej epoche, ktorá trvala až do druhej polovice 19. storočia, keď sa krajina zbavila dvestoročnej izolácie a otvorila sa západnému vplyvu v ére Meidži. V nej sa odohráva i americký film Posledný samuraj a predstaviteľa hlavného oponenta rady regentov Yoshi Toranagu, Hirojuki Sanadu, tu môžeme vidieť ako Uija, člena družiny samuraja Kacumota.