Keď hackerka Bugs (skvelá Jessica Henwick), s charakteristickým tetovaním bieleho králika na ramene, zaznamená v odľahlých končinách virtuálnej simulácie sveta pozostatky zastaraného, avšak povedomého počítačového kódu, rozhodne sa situáciu preveriť. „Mohla by to byť pasca,“ argumentuje operátor Seq (Toby Onwumere), keď sa obaja prizerajú tomu, ako ozbrojená policajná jednotka pristupuje ku skrýši ženy, ktorá sa podobá na Trinity (Carrie-Anne Moss), dokáže sa ubrániť ich prekvapivému vpádu tak, ako to pár presne mierenými chvatmi mala kedysi Trinity vo zvyku, avšak očividne ňou nie je. Podľa vzoru už známych udalostí nasleduje naháňačka po strechách s tzv. agentmi v pätách. Bezpečnostné programy Matrixu v ľudskej podobe, ale tento raz svoj cieľ zajmú a nechtiac sa im do toho pripletie aj Bugs...

Jeden z protivníkov (Yahya Abdul-Mateen II) – citujúci dávne repliky agenta Smitha stvárneného Hugom Weavingom v predchádzajúcich dieloch ságy – sa však ukáže byť nečakaným spojencom. V poslednej chvíli hackerku s efektivitou Kľúčnika premiestni do niekdajšieho Neovho (Keanu Reeves) bytu. Jeho majiteľ pred desiatkami rokov vraj obetoval svoj život, aby ľudstvu vo vojne so strojmi vyjednal mier. Bugs má však pocit, že ho nie tak dávno videla v Matrixe živého. A nielen to. Keď Bugsin záchranca odhalí svoju identitu – a teda, že je do virtuálnej reality nahraným konštruktom osobnosti niekoho, koho reálna telesná schránka je už nejaký čas po smrti – dáva mu okamžite na výber. Ak si vezme modrú tabletku, zostane existovať vo svojom doterajšom iluzórnom svete. Ak červenú, má šancu prebudiť sa do reality. To Neo, momentálne vystupujúci len pod svojím „civilným“ menom Thomas Anderson, veľmi na výber nemá. Modré tabletky mu predpisuje jeho psychoanalytik (vynikajúci Neil Patrick Harris), u ktorého sa rehabilituje po neúspešnom pokuse o samovraždu. Matrix je názov trilógie veľmi úspešných počítačových hier, ktoré navrhol akosi intuitívne na základe svojich zabudnutých spomienok. Údajne má problém rozoznať hranicu medzi realitou a vlastnou fantáziou, pričom mu lekár paradoxne gratuluje k pokrokom v liečbe vždy, keď sa cíti asi najmizernejšie.

Šéf v programátorskej firme Smith (aktualizovaná verzia s tvárou Jonathana Groffa) mu vymazáva osobné zložky v počítači. Mladí v jeho okolí mu prejavujú obdiv často dosť vtieravým alebo bezohľadným spôsobom. Interpretujú si jednotlivé časti Matrixu po svojom, nachádzajú v nich aj také významy, aké do svojho diela rozhodne nemal v pláne vkladať. Agresívne komentujú a neustále hľadia do svojich mobilov, hoci im herná trilógia vraj otvorila oči. Možno by to chcelo nejaký novodobý remake, reboot alebo kto vie, čo ešte je dnes v hernom svete, vo filme a multimédiách ako takých v móde. A tak je Thomas nútený čeliť vlastným osobným krízam, túžiť po Trinity mu pripomínajúcej, absolútne nedosiahnuteľnej Tiffany, vydatej matky troch detí, ktorú stretáva každý deň v kaviarni. Až kým sa pred ním fyzicky nezhmotní postava, čo do svojej autorskej hry sám vymyslel a nezačne mu vnucovať červenú tabletku...

Matrix Resurrections je zvláštny film. Zaujímavý, vyvolávajúci polemiky, či vôbec bolo nutné, aby bol nakrútený – veď predchádzajúci diel Matrix Revolutions (2003) príbeh pôvodne plánovanej trilógie viac-menej adekvátne ukončil. Zároveň je akýmsi ironickým, autorsky originálnym pokusom reflektovať svoj vlastný vznik aj následnú existenciu. Pôvodní tvorcovia – v tom čase ešte bratia Larry a Andy, aktuálne už však sestry Lana a Lilly Wachowski – totiž ani neplánovali v príbehu pokračovať. No štúdio Warner Bros, vlastník autorských práv, malo iné plány. Podľa nich už nebolo otázne, či štvrtý diel vznikne, ale či pod ním bude autorsky podpísaná spomínaná súrodenecká dvojica alebo niekto úplne iný. Potom režisérka Lana Wachowski dostala nápad... A všetky „autobiografické“ narážky na vznik najnovšej snímky sú inteligentne zakomponované do deja. Pokiaľ bol Neo v prvom dieli filmového Matrixu (1999) akýmsi „avatarom“ diváka, mal na vlastnej koži zacítiť zábavne paranoidný pocit, že ním každodenne zažívaný svet naokolo je vlastne ilúzia virtuálnej reality vytvorená ľudstvo zotročujúcimi strojmi. Vtedy bol viac-menej „len“ nositeľom určitej myšlienky, názoru v rámci úvahy vzrastajúcej z príbehu ako plnokrvnou postavou. Napriek tomu to veľmi dobre fungovalo.

V pokračovaniach bol zas pre zmenu skôr hrdinným vyvoleným – akýmsi naplnením archetypu zvrat od zvratu spoznávajúcim a prehodnocujúcim svoje možnosti. S každým novým „odhalením“ v rámci novo preskúmanej úrovne virtuálneho, ale aj reálneho sveta zažíval opakované déjà vu prvotného prebudenia sa do reality z prvej tretiny pôvodného filmu – do teraz neprekonaného dramatického vrcholu celej filmovej série. Možno aj preto pokračovania inflačne prichádzali o svoju pôsobivosť. A väčšinou im v tom nepomohol ani väčší dôraz na často nadmerne dlhú, krátke momenty filozofujúcich konverzácií pravidelne prerušujúcu akciu, preplnenú neraz množstvo samoúčelných CGI trikov. Pôvodný Matrix nebol primárne akčným filmom. Na to sa akosi pri pokračovaniach pozabudlo. V Matrix Resurrections je Neo čiastočne prostriedkom autorky, ako vnuknúť na prvý pohľad komerčnému projektu výraznejšiu a najmä osobnejšiu autorskú výpoveď. Je v prvom rade pochybujúcou, zraniteľnou postavou, s ktorou sa dá na základe jej ľudských vlastností stotožniť viac, než v predchádzajúcich dieloch. Do akcie sa vkráda určitý dojem vyčerpania a jeho mierna neochota opäť bojovať. To isté platí aj pre taktiež ľudskejšie vykreslenú postavu Trinity. Či sa jedná o Keanu Reevesa alebo Carrie-Anne Moss, obaja s vekom herecky dozrievajú a často krát im k pôsobivosti hereckých výkonov dopomáhajú aj vrásky na tvárach.

Scenár Lany Wachowski, Davida Mitchella a Aleksandara Hemona funkčne napodobňuje dejovú štruktúru prvého Matrixu, čím dáva internetovým diskutérom z radov údajných fanúšikov pôvodnej trilógie dostatočný priestor na spochybňujúce lamentácie. Na prvý pohľad sa totiž zdá, že Matrix Resurrections je ďalším pokusom prezliecť staršiu predlohu do novšieho, aktualizovaného kabáta. Remakom, či rebootom na spôsob disneovských Star Wars a mnohých iných filmových sérií s podobným spotrebiteľským osudom. Možno je úvodom do ďalšej trilógie bezducho kopírujúcej originál... Bližší pohľad však naznačuje, že to tak nie je. Už prológ dáva najavo, že film nebude len o hre s diváckymi očakávaniami pri sledovaní už známeho príbehu zasadeného do nových významových súvislostí. Divák nie je jediným, kto sleduje a má možnosť komentovať známe udalosti. Tento raz ho v tom predbehnú nové postavy. Film „predvída“ divácku reakciu, ironizuje ju, zábavne a sem-tam skoro až satiricky publikum zneisťuje. Graduje zvedavosť, kam si až tvorcovia tento raz „dovolia“ zájsť. Snaží sa šikovne držať krok pred divákom. Vo výsledku by mohol byť zaujímavým epilógom k pôvodnej trilógií, ktorý – hoci sa môže zdať nadbytočný – príjemne zahládza naratívne nedostatky Matrix Reloaded, prípadne prílišnú náznakovosť a čiastočnú nezrozumiteľnosť Matrix Revolutions.

Preskúmava totiž tú časť príbehu, ktorej sa spomínané časti, kto vie prečo, bojazlivo vyhýbali – akýsi vnútorný „mechanizmus“, či kolobeh ilúzie nebezpečne spútavajúcej kľúčové postavy príbehu vo vnútri virtuálneho sveta. To, ako si svoje ilúzie človek vlastne vytvára sám bez toho, žeby si o toho vôbec bol vedomý. Ilúzia všedného života a to, ako ju dotvára komunikácia na sociálnych sieťach, filmy, počítačové hry, medziľudské vzťahy, filozofia, či presvedčivé argumenty analytickej psychológie – to je tým, čo najviac upútava hľadáčik kamery Daniele Massaccesi a Johna Tolla. Menej už choreograficky od predchodcov odlišná, strihom Josepha Jett Sallyho mätúco dynamizovaná, avšak stále elegantná akcia. Nie každý úder, či kopanec musí byť nutne kompozične stredobodom divákmi najviac vnímanej časti obrazu. Oveľa viac sa tvorcovia sústredia na emócie a veľavravné výrazy tvárí. Najmä na milostný vzťah Nea a Trinity, v ktorom sa pomyselné hranice medzi virtuálnou simuláciou a realitou stávajú takmer zanedbateľnými.

Potechou pre oko sú tiež kostýmy Kym Barrett, či dekorácie Lisy Brennan, Tima Ferriera a Marty McElroy. Hudba Johnnyho Klimeka a Toma Tykwera recykluje staré melódie Dona Davisa, aby na ne nadviazala funkčne po svojom. Možno to všetko nenapĺňa očakávania úplne každého na Matrix Resurrections natešeného diváka – niečo také by bolo zrejme nemožné. Snímka sa pravdepodobne nestane žánrovým míľnikom, ako prvý diel. S väčším dôrazom na prerozprávanie príbehu, podstatne citlivejším režijným prístupom a bez zbytočne naťahovaných akčných „odbočiek“ však môže byť pre niekoho aj tým správnym pokračovaním, v ktorého existenciu naivne dúfal ešte v roku 2003. Najmä milovníci literárneho cyberpunku autorov ako Philip K. Dick, či William Gibson môžu byť príjemne potešení. A divák má nakoniec na výber. Buď si vezme modrú tabletku a Matrix preňho zostane stále len pôvodnou trilógiou. Alebo skúsi tú červenú a dá šancu oneskorenému síce, ale rozhodne pozoruhodnému epilógu dávneho príbehu. Rozhodnúť sa už musí sám. Hoci, čo to Matrix Resurrections vlastne tvrdí o slobodnej vôli?

Martix Resurrections (The Matrix Resurrections), USA, 2021
Dĺžka: 148 minút
Réžia: Lana Wachowski
Scenár: Lana Wachowski, David Mitchell, Aleksandar Hemon
Kamera: Daniele Massaccesi, John Toll
Hudba: Johnny Klimek, Tom Tykwer
Strih: Joseph Jett Sally
Scénografia: Hugh Bateup, Barbara Munch
Masky: Stephan Dupuis, Daniel Parker, Heike Merker
Kostýmy: Lindsay Pugh
Producenti: James McTeigue, Lana Wachowski, Grant Hill
Hrajú: Keanu Reeves, Carrie-Anne Moss, Yahya Abdul-Mateen II, Jonathan Groff, Jessica Henwick, Neil Patrick Harris, Jada Pinkett Smith, Priyanka Chopra Jonas, Christina Ricci, Lambert Wilson, Andrew Caldwell, Toby Onwumere, Max Riemelt, Joshua Grothe, Brian J. Smith, Eréndira Ibarra, Mumbi Maina, Max Mauff, Purab Kohli, Freema Agyeman, Sabrina Strehl, Andrew Rothney, Leo Sheng, Telma Hopkins, John Gaeta, Kim Libreri, Chad Stahelski, Tiger Chen Hu, Stephen Dunlevy, Ellen Hollman, Ian Pirie, Nicolas de Pruyssenaere, Felix Quinton, Steven Roy, Mercy Malick, James McTeigue, Andrew Koponen, Daniel Bernhardt, Clayton Watson, Etienne Vick
Distribúcia: HBO Max
Foto: ČSFD cz.