Láska medzi regálmi (In den Gängen)
Veľavravný titul Láska medzi regálmi nemeckého režiséra Thomasa Stubera sľubuje skôr ľúbostnú romancu, ako snímku prezentujúca vážnejšie životné problémy zo života súčasného Saska. Je to tak trochu aj jedno, aj druhé.
Dej sa odohráva v nedefinovanom veľkosklade jedného veľkého supermarketu, medzi regálmi rôznych potravín, kde jeho hrdinovia prežívajú svoj každodenný život, poznačený rutinou a stereotypom. Do zohratej partie prichádza málovravný Christian (Franz Rogowski), aby sa naučil narábať s vysokozdvižným vozíkom a zarobil si na svoje živobytie. Veľa o ňom nevieme, ešte menej toho o sebe povie, ale vôľu pracovať a zapadnúť do kolektívu má evidentnú. Bruno (Peter Kurth) zo začiatku nie je ním nadšený, ale čoskoro sa spriatelia. Všemožne mu pomáha a drží nad ním ochrannú ruku. Počas jednej prestávky zazrie pôvabnú Marion (Sandra Hüller) z oddelenia lahôdok a je to láska na prvý pohľad. No ani mladej žene nie je ľahostajný. A dni sa míňajú v šedi veľkoskladu, Christian si automaticky denne zakrýva svoje potetované ruky, lebo to by sa ani šéfom, ani zákazníkom nepáčilo, neustále vyhľadáva prítomnosť Marion a jeho dni plynú pomaly a nudne. Chlapcovi, ktorý je v skúšobnej dobe, sa však robota páči a rád by tam definitívne zakotvil. Počas celého filmu sa nič dramatické neudeje, jeden rovnaký deň strieda druhý až na jednu tragickú udalosť, ktorá vnesie do kolektívu vlnu nepokoja a veľa otázok, prečo sa to vôbec stalo.
Láska medzi regálmi je vážny film, nakrútený jednoducho, bez akýchkoľvek príkras, s minimálnymi dialógmi a veľa sa ani o charaktere hrdinov nedozvieme. A práve tento minimalistický pôdorys scenára dáva na možnosť v drobných narážkach, presne načasovaných, preniknúť do podstaty nie malých problémov, ktoré pod povrchom tohto súdržného kolektívu tlejú. Nikde sa presne nevyriekne prečo je Marion raz milá a prítulná, potom odmietavá a dlhodobo práceneschopná. Len tušíme a z malých náznakov vysvitne, že jej manželstvo nie je ideálne, ale či žije s rabiátnym hulvátom sa presne nedozvieme. Najproblematickejší je však Christian, ktorý sa dopustil pod vplyvom zlej spoločnosti rôznych deliktov, dokonca bol aj vo väzení, ale tomu životu dal navždy zbohom. Pomáha mu zabudnúť a vymaniť sa všetko chápajúci bývalý tirák Bruno, ktorému sa cnie za diaľnicou. Bruno je mu oporou, ba aj vzorom. No, ale aj Bruno má svoje tajomstvá a nie malé.
Režisér a scenárista Thomas Stuber (1981), ktorý ešte nemá na svojom konte veľa celovečerných filmov, o to viac krátkometrážnych a snímky pre televíziu , touto snímkou zaujal na vlaňajšom Berlinale odkiaľ si odniesol za tento film Cenu ekumenickej poroty. Jeho snahou bolo, na malom a uzavretom priestore, s minimálnymi dialógmi, vniknúť aj pod povrch problémom, ktoré ešte celkom neodzneli po zjednotení Nemecka. Stále sú prítomné, nikto síce neplače za starými časmi, ale kúsok nostalgie predsa len cítiť. Jeho hrdinovia nereptajú na svoju robotu, na večný stereotyp, pracujú dokonca mimoriadne spoľahlivo a zdá sa, že aj radi. Nie je to plač za minulosťou, skôr sú hrdí aká sú skvelá partia, ako dobre sa všetci už roky poznajú a netušia, že v podstate nevedia o sebe takmer nič. Nevedia akí démoni kvária toho zdanlivo najoptimistickejšieho z nich. Ťažisko filmu je na myšlienke, tej sa všetko podriaďuje, že každý z nás potrebuje aspoň jedného človeka, ktorý mu bude oporou, na ktorého sa môže spoľahnúť, ku ktorému sa môže po práci vracať. Kamaráti a dobrý kolektív je len bonus navyše a nie podstata. Podstatu hodnotného života určuje vzájomné porozumenie, láska, blízkosť milovaného človeka a predovšetkým jeho opora v ťažkých chvíľach. A pred touto výzvou, či budú mať na ňu odvahu stojí Christian a Marion. Nevedno, ako sa rozhodnú, ale v každom prípade šancu majú. Či ju využijú, môžeme len dúfať.
Snímka by však nevyznela tak presvedčivo keby hlavné úlohy nestvárnili skúsení herci ako Sandra Hüller v úlohe Marion, ktorú poznáme z filmu Tony Erdmann, v ktorom jej otca hral Peter Simonischek a prominentný nemecký herec Peter Kurth ako Bruno, známy zo seriálu Tatort, ale aj z filmov napríklad Good bye: Lenin !, Muž v búrke a iných. Vhodne ich dopĺňal Franz Rogowski v úlohe zamilovaného a málovravného Christiana. Rozhodne pôsobil hodnoverne a nepochybovali sme, že mladú ženu úprimne miluje a myslí to so zmenou svojho života vážne.
Neraz vyčítame tvorcom, že stroskotali na zle nepísanom scenári, lebo ten je základom dobrého filmu. A takisto sa ňúrame v motiváciách hrdinov a chceme vedieť všetko o ich charaktere, impulzoch a rozhodnutiach . Scenárista Clemens Meyer a režisér Thomas Stuber (spoluautor scenára) nám dokázujú, že to nemusí byť vždy tak. Nie je nutné vedieť o hrdinoch všetko, možno pracovať aj s náznakmi, dokonca úmyselne s inotajmi, keď to niekam vedie, niekam sa posúva. Posúva k hlavnej myšlienke, ktorá je leitmotívom celého diania a konečného vyznenia. Prosto cielene niekam smeruje. Film, našťastie, nie je prvoplánový, treba čítať medzi riadkami, ak chcete regálmi. Tie do seba zapadajú s matematickou presnosťou. Láska medzi regálmi nie však vrchol filmového majstrovstva, len mimoriadne podnetný, sugestívny a pravdivý príspevok na tému medziľudských vzťahov v širšom kontexte. A preto je aj scenár, ako som už spomenula, úmyselne minimalistický, ale mimoriadne precízne vystavaný, bazírujúci na malých detailoch, ktoré potom splynú do jedeného myšlienkového celku. Tvorcovioa podčiarkujú myšlienku, starú ako ľudstvo samé, že pocit osamotenosti, vnútornej samoty, je vražedný.
Láska medzi regálmi (In den Gängen), SRN, 2018
Dĺžka: 125 minút
Réžia: Thomas Stuber
Scenár: Clemens Meyer, Thomas Stuber
Kamera: Peter Matjasko
Strih: Kaya Inan
Hrajú: Franz Rogowski, Sandra Hüller, Peter Kurth, Henning Peker, Ramona Kunze-Libnow, Gerdy Zint, Clemens Meyer, Andreas Leupold, Steffen Scheumann, Sascha Nathan a ďalší
Distribúcia: Film Europe Media Company
Premiéra v SR: 11. apríla 2019
Foto: Film Europe Media Company