Retro-detektívka v štýle bláznivej komédie. Tak charakterizujú distributéri film Ospalá zátoka, ktorý nakrútil francúzsky režisér Bruno Dumont podľa vlastného scenára. Skôr by sa však dalo hovoriť o absurdnej fraške.

Jej príbeh sa odohráva v lete 1910  na pobreží severného Francúzska, kde záhadne miznú  turisti. Miestna polícia a prizvaní vyšetrovatelia to považujú za záhadu. Rovnako ako správanie tunajších obyvateľov, či sú to drsní Brufortovci z rybárskej osady alebo zdegenerovaná  rodina bohatých Van Peterghesovcov, ktorí majú nad osadou svoje výstredné letné sídlo. Sú to predstavitelia dvoch rozličných svetov, ale zdá sa, že napriek tomu sa zbližujú, lebo  najstarší Brufortov syn, na pohľad plachý, ale násilnícky Ma Loute, ktorý sa živí zbieraním mušlí a prievozníctvom, zaujal pôvabnú a prefíkanú Billie. Tá sa rada prezlieka a používa parochne, takže necháva okolie (i diváka) v pochybách, či je dievčaťom alebo chlapcom. Ich vzťah znamená ďalšiu komplikáciu v živote oboch komunít a vplýva na ďalší vývoj príbehu...  

Režisér a scenárista Bruno Dumont (1958) patrí medzi pozoruhodné o keď kontroverzné  osobnosti francúzskej  kinematografie. Pôvodne študoval na univerzite filozofiu, estetiku a dejiny náboženstva. Neskôr to skúšal s nakrúcanim reklamných filmov a v celovečernom hranom filme debutoval titulom Život Ježiša (1997), ktorý ocenili aj na festivale v Cannes. Slovenských divákov zaujal  napríklad príbehom  známej umelkyne, priateľky sochára A. Rodina -  Camille Claudel 1915 (2013), v ktorom zveril titulnú úlohu svojej krajanke, skvelej herečke Juliette Binoche. Stretneme sa s ňou aj v jeho najnovšom opuse Ospalá zátoka, ako s matkou Billie, ale v úplne inom žánrovom ladení, ktoré jej neveľmi sluší. Prehnané až kŕčovité „prehrávanie“ však predpísal režisér nielen jej, ale aj ostatným protagonistom. Dalo by sa povedať, že na škodu veci. Divák môže byť totiž zaskočený celou dejovou líniou, kde vlastne ani nesledujeme postavy, ale akoby akési bábky z hrozného panoptika telesne i duševne deformovaných bytostí, ktorých motívy, ale aj silne štylizované dialógy, nie vždy chápeme. Scenárista a režisér Dumont je známy túžbou šokovať a provokovať, ale v Ospalej zátoke je  to neraz pre väčšinové publikum ťažko stráviteľne sústo.

Pôsobivá kamera zachytáva  krásne  prírodné scenérie, scény na pláži, či na záhradnej slávnosti alebo ukáže, ako v  čase odlivu prievozníci turistov nevozia na loďke, ale prenášajú na rukách. Vzápätí vidíme drsné prostredie rybárskej osady, naturalistické obrazy zo života jej obyvateľov. Scenárista akoby chcel podčiarknuť zvieraciu podstatu človeka,  zaradí aj kanibalistickú hostinu a nešetrí detailmi, či zvukmi, aby divák pochopil, na čo sa to vlastne díva. Autor nič nevysvetľuje, iba sa pohráva s triednymi i psychologickými motívmi. Je ich tu neúrekom. Stačí spomenúť nenávisť a pohŕdanie, incest, násilie, náboženské poblúznenie, hľadanie vlastnej identity, hystériu, nepochopenie, opakovane  levitáciu atď. Hromadenie absurdných scén a dialógov môže u niekoho možno vyvolať úškrn. Rovnako ako čierny humor, ktorý vychádza z nemotornosti, či telesnej nadváhy a z padania jednotlivcov (napríklad scény s objemným vyšetrujúcim komisárom). Časté opakovanie však situáciám skôr na vtipnosti uberá a pridáva na trápnosti. Zato metafora bahna, ktoré ohrozuje nielen návštevníkov zátoky, je viac ako čitateľná.

Ospalá zátoka je profesionálne nakrútený film s mnohými zaujímavými miestami. Je určený pre tzv. klubového diváka, navyše priaznivca absurdnej komédie, ktorý si domýšľa náznaky. Na Slovensku už bol uvedený na dvoch festivaloch. I tak sa však nazdávam, že u väčšiny publika, podobne ako u mňa, vyvolá v niektorých okamihoch zhnusenie až zdesenie. Nuž a aj značné pochybnosti, čo vlastne považujeme za hyperbolu výsmechu a pranierovania „zahnievania ľudstva“, a čo vlastne chcel režisér týmto filmom  povedať ?  Jedna z postáv často opakuje vetu: „Vieme, čo máme robiť, ale nerobíme to!“. Ktohovie, či to nebol tak trochu sebaironizujúci  režisérov odkaz divákom.

Ospalá zátoka (Ma Loute), Francúzsko, 2016
Dĺžka: 122 minút
Réžia: Bruno Dumont
Scenár: Bruno Dumont
Kamera: Guillaume Deffontaines
Strih: Basile Belkhin
Scenografia: Riton Dupiere-Clement
Kostýmy: Alexandra Charles
Zvuk: Emmanuel Crosei, Philippe Lefeber
Hrajú: Juliette Binoche, Valeria Bruni-Tedeschi, Fabrice Luchini, Didier Despres, Brandon Lavieville a iní
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 13. apríla 2017
Foto: ASFK