Hotel Úsvit
Kvílenie. Drôty. Para. Imaginárne väzenie vytvára hranicu štátu v štáte a jej prekročenie je zriedkavé, priam nemožné. Je zaujímavé, že krátkometrážny film Márie Rumanovej Proti srsti z roku 2015 nemá so svojou dlhometrážnou podobou Hotel Úsvit veľa identických záberov. Len niekoľko. Napriek tomu, sa režisérke podarilo zachovať pôvodný charakter postáv, atmosféru mesta i zanechaný odkaz. Asi preto, že vo východoslovenskom mestečku Čierna nad Tisou sa za posledných tridsať rokov nič nezmenilo.
Mestský štát, Čierna nad Tisou, je mesto mladé. Vybudované bolo po druhej svetovej vojne. Hlavný dôvod jeho vzniku? Prekládková stanica na zabezpečenie výmeny tovaru medzi ZSSR a Československom. Význam mesta rástol do roku 1989, ale pád komunizmu a následný nástup demokracie zapríčinili útlm jeho popredných aktivít. Dekadenciou bola zasiahnutá aj životná úroveň obyvateľov. Čierna nebola jediným mestom, ktoré po tomto dátume stratilo svoje postavenie a upadalo. Niekoľko slovenských miest sa po Nežnej revolúcii ocitlo v kríze, lebo v ňom zmizol priemysel a stratili sa miestne možnosti obživy. Predstava zmysluplnej budúcnosti sa tiež vyparila.
Vrátim sa späť k filmu. V krátkosti. Štyri dejové línie. Štyri osudy. Štyri postavy. Štyri typy. Práve na ambivalentných postavách Viktorovi, Peťovi, Alžbete a Jančim je vystavaný portrét kolektívnej identity obyvateľov kedysi prosperujúceho postsocialistického mesta. Po jeho zašlej sláve ostali len hluché priestory dnes už nevyužívanej prekládkovej stanice, schátraný polorozpadnutý Hotel Úsvit a mátohy túlajúce sa ulicami. O aké postavy v snímke ide? Viktor ako jediný prekračuje hranicu pomyselného väzenia a je, s jedným veľkým ALE, jedinou vyobrazenou postavou prestupujúcou hranice nášho štátu. Peťo je „čierňan“ bažiaci po zmene s využitím čo najmenšej možnej miery úsilia. Táto dejová linka je výnimočná svojou schopnosťou odľahčiť akúkoľvek ťaživú atmosféru príbehu. Medzi „čierňanmi“ sa nájde aj osoba – silná a samostatná žena. Svoje sny zatvorila do škatuľky a prispôsobila sa aktuálnej situácii v Čiernej. Z tejto navonok kladnej postavy vyžaruje aj niečo temné, zradné. A napokon, Janči. Vlastný zákon vo vlastnom štáte. Postava despotu schopného po celé roky udržiavať si svoje postavenie v komunite. Vieme, že v meste nemá definitívne slovo, nemá abolútnu moc. Jeho achilovou pätou je rodina. Dvojitosť tejto silnej postavy spočíva na jednej strane v komickosti jeho reči. Janči nie je ani Slovák, ani Maďar, ani Čech. Na úrovni neovláda ani jednu z rečí troch národov. Režisérka si dôkladne vyberala svoje typy charakterov. Na slovenskom pohraničí je množstvo ľudí, ktorí nevedia, alebo nechcú, hovoriť „na Slovensku po slovensky“, čím vytvára analógiu Jančiho a práve týchto skuipín obyvateľov.
Od postáv sa presunieme k príbehu. Celým dejom sa tiahne akési bezčasie. Štyri generácie ľudí sú zacyklené vo vlastných osudoch. Deň strieda noc. Noc zase deň. A všetko sa to deje znova a znova. Vyblednutosť. Vyprázdenené obrazy na pletivo, stromy, vrany, východy a západy slnka vytvárajú akési vákuum, okolo ktorého je všetko v pohybe. Nikto v podstate nič nerobí. Nikto nežije. Iba prežíva. Deti sa bezcielne potulujú po uliciach. Deštrukcia spoločnosti sa prehlbuje. Kriminálnikmi sa stávajú čoraz mladšie deti. Miestami to už vyzerá tak, že si pri streľbe ohňostrojov, tanci a speve aj užívajú a majú radosť zo života. Niektoré z nich majú povedzme hudobný alebo tanečný potenciál. Avšak, toto bezútešné prostredie ich determinuje natoľko, že strácajú motiváciu na to, aby so svojím životom niečo urobili. Takýmto spôsobom mladá generácia len prestupuje na jednom mieste a necháva sa unášať v slede lineárnych udalostí.
Jedinou nevýhodou Hotelu Úsvit je jeho snáď iba zdanlivá štylizácia. Objavenie novej dejovej línie, príťažlivosť Peťa k Alžbete, sa mi zdá až priveľmi zinscenované a vyfabulované. Možno preto, že v krátkometrážnom filme o ňom nepadla ani zmienka. Alebo dlhoročné nakrúcanie naozaj „odhalilo“ takýto začínajúci vzťah. Takéto ťahanie bábky za motúziky podkopávalo autentickosť príbehu a nútilo ma neustále sa rozhodovať nad tým, či sledujem dokumentárny alebo hraný film. Napriek tomu, po skončení premietania sme si asi viacerí v duchu povedali, že by nám vôbec neprekážalo a nebolo by ani na škodu, keby mal film o desať či dvadsať minút viac.
Hotel Úsvit, Slovensko, 2016
Dĺžka:49 minút
Scenár a réžia:Mária Rumanová
Kamera: Michal Fulier, Radka Šišuláková
Hudba: Vladislav Šarišský
Účinkujú: Viktor Batman Balog, Peter Kasáč, Ján Demeter, Alžbeta Petrášová, Veronika Mižáková
Producenti: Ivan Ostrochovský
Střih: Fabián Fronček
Zvuk: Michal Horváth
Distribúcia: Filmtopia
Premiéra v SR: 6. mája 2017
Foto: Filmtopia