Film Začať znova Mii Hansen-Løve v hlavnej úlohe s Isabelle Huppert otvorí dnes večer (22.3.) slávnostnostne 4.ročník Týždňa francúzskeho filmu Crème de la Crème. Týždeň toho najlepšieho čo vo francúzskej kinematografii vzniklo sa teda začína dnes a potrvá do 29. marca 2017. O najdôležitejších filmoch budeme podrobne informovať a už dnes prinášame recenzie ďalších snímok. A teraz o filme, ktorý prehliadku otvorí a príde do distribúcie o deň neskôr.

Niekedy sa môže zdať, že filmy jednotlivých tvorcov starnú a dozrievajú spolu s nimi. Odrážajú ich hypnotické emocionálne nasadenie v mladosti, množstvom tragických a dramatických príbehov lásky bez limitov a bez kontroly.  Čím viac nastupuje odstup, tým sú zaujímavejšie. Nasávajú skúsenosti, dokážu ich vtipne i sofistikovane obracať proti akémukoľvek očakávaniu a vytvárať iné drámy, než tie, pri ktorých sa zúfalo plače a omamne súloží. Niektorí sa na staré kolená stávajú vyznávačmi gýčových, usoplených melodrám s tínedžermi v hlavných úlohách. Tiež sme ich tu v slovensko-českom priestore niekoľko zažili. Ale to len tak na okraj. Úvod smeruje k režisérke filmu Začať znova Mii Hansen Løve, bývalej herečke a manželke známeho a úspešného režiséra Olivera Assayasa. Jej filmy majú charakter rôznych životných fáz, ich túžob i omylov, rozložených do jednotlivých príbehov. Od Prvej lásky (2011) sa cez film Otec mojich detí (2009, Zvláštna cena poroty v sekcii Un certain regard na MFF v Cannes) dostala k obdobiu zrelosti a vlastne aj staroby.

Hrdinkou jej filmu Začať znova (vo francúzštine L´avenir, Budúcnosť) je Nathalie, profesorka filozofie. Jej minulosť, pevne spojená so 60. rokmi, ich šialenstvom i filozofiou, kultúrou  búrlivého rozchodu s konzervativizmom predošlej generácie, je v príbehu naznačená, chápeme, odkiaľ sa berie to slobodné, voľnomyšlienkárske a stále príťažlivé „čosi“. Jeho nositeľkou je herečka Isabelle Huppertová. Ťažko by sme si vedeli predstaviť v postave s takouto charakteristikou niekoho iného. Má dar večnej mladosti, vpísanej do tváre, štíhlej postavy a zasneného výrazu s detským pohľadom.

Život Nathalie je zdá sa stabilizovaný, má rodinu, syna a dcéru, manžela, ktorý tak ako ona učí filozofiu. Na študentské protesty sa pozerá s nervozitou, energicky zasahuje, keď jej študentov kvôli stávke nechcú pustiť do triedy. Odrazu jej manžel oznamuje, že sa chce s ňou rozviesť. Má novú, mladšiu partnerku. Nathalie ich dokonca raz  zazrie z autobusu a tento pohľad ju rozosmeje. Je to smiech trpký, hraničiaci s plačom. Jej jasné, racionálne myslenie správu spracovalo a nasmerovalo k ďalšiemu posunu. Na nádhernej chalupe pri mori si balí kufre a manželovi jasne dáva najavo, že tam chodiť nebude. Navyše ho prosí, aby jeho milenka dávala pozor na záhony kvetov, lebo záhrada ju stála veľa úsilia. Vidíme, že to, čo sa napovrch javí jako odemocionalizované chovanie, kde víťazí rozum nad srdcom, je len záležitosťou disciplíny jej silnej osobnosti. Za porozumením, úprimným a teplým vzťahom chodí na statok k svojmu bývalému študentovi. Hĺadá útechu tam, kde sa žije s prírodou a z jej vypestovaných plodov. Miesto si obľúbi dokonca aj stará mačka Pandora. Zdedila ju po matkinej smrti.

Jednoduchosť rurálneho života režisérka jednoznačne  stavia nad mesto, kde sa večná naháňačka za povinnosťami hodnotí ako usilovná práca a výkon, za ktorý sa platí. Vo vydavateľstve jej dvojica mladých redaktorov oznamuje, že s vydaním jej učebnice sa už neráta a novú knihu pripraví nový tím. Zdá sa, že ju život zaháňa do kúta a neujde mu žiadna príležitosť. Nathalie sa z krízy dostáva samočinným riadením osudu, ale aj tým, že nedpolieha nivelizačnému a deštrukčnému tlaku prostredia. Jej dcéra porodí vnúča, nad ktorým sa v nemocnici rozptyľujú akékoľvek chmáry, prichádzajú Vianoce a ona pripravuje pre svoje deti štedrovečernú hostinu. Bývalý manžel  nie je súčasťou rodinného kruhu. S tichou nostalgiou odchádza.

Film môžme chápať a interpretovať aj na úrovni generačného kľúča. Medzi Nathalie a jej matkou je výrazný rozdiel. Predstavovala inú variantu ženského osudu. Bola rozmaznávanou modelkou, neschopnou na starosť čokoľvek zo svojho chovania vynechať a meniť. Namiesto milencov však preháňa svoju dcéru. V noci ju budí telefonátmi a neustále má nejaké nároky. Bez pridanej charakteristiky, v akomsi neurčitom bode ostáva dcéra Nathalie.

Tento druh filmov, ktorých je vo Francúzsku požehnane, skôr pripomína svojou stavbou i vyznením akúsi filmovú esej so snahou podoprieť ju citáciou z diel filozofov. Ich zmysel sa však k filmu akosi nedorazil. Je takmer bez dramatického napätia, prekvapivých zápletok, všetko sa odohráva v logike očakávanej  následnosti, v rytme nevzrušivej každodennosti. Funguje na úrovni zajímavých interiérov a exteriérov, iného života a ľudí. Názov filmu avizuje tému budúcnosti, zbavenej plánov, zrejme plnej ľudského šťastia. Už sa netreba ponáhľať, len užívať a byť. Nie je to žiadna originálna myšlienka a pravdu povediac sa celý film svojou programovou nevzrušivosťou nesie v očakávaní prekvapivej pointy, ktorá neprichádza. Existujú nekonečné variácie osudov žien. Sledovanie jedného z nich nič nemení a silu  zasiahnuť citlivé body vedomia i sebavedomia starnúcich žien, film nemá. Deklarovaná sloboda, či oslobodenie od všetkého, čo ju zväzovalo má charakter útechy, ktorá pomáha  ďalej existovať.

Film dostal  na minuloročnom Berlinale Strieborného medveďa za najlepšiu réžiu, čo znamenalo, že bez ocenenia ostali oveľa pozoruhodnejšie filmy. Za seba spomeniem len Komúnu Thomasa Vinterberga (Trine Dyrholmová dostala cenu na najlepšiu herečku), ďalej napríklad iránsky film Drak prichádza! režiséra Mani Haghighiho alebo 24 hodín nemeckej režisérky Anne Zohry Berrached.

Začať odznova (L'avenir / Alles was kommt / Things to Come), Francúzsko, Nemecko, 2016
Dĺžka: 102 minút
Scenár a réžia: Mia Hansen-Løve
Kamera: Denis Lenoir
Strih: Marion Monnier
Hrajú: Isabelle Huppert, André Marcon, Roman Kolinka, Edith Scob, Sarah Le Picard, Solal Forte, Elise Lhomeau, Lionel Dray, Grégoire Montana, Lina Benzerti, Guy-Patrick Sainderichin, Yves Heck a ďalší
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 23. marca 2017
Foto: Film Europe