Je nesporné, že doteraz, i keď sa v Bielom dome vystriedali zaujímavé dámy, nezanechala ani jedna takú trvalú stopu ako Jacqueline Bouvierová – Kennedyová, nazývaná jednoducho Jackie. Nakrútiť film o tejto zaujímavej žene sa podujal čilský režisér Pablo Larrain pod názvom Jackie.

Aby však nevzniklo nedorozumenie nie je to životopisný film, Larrain sa sústredil len na obdobie okolo atentátu v Dallase, a ako ho Jackie prežívala. Je to snímka o nej, o jej pocitoch, pochybnostiach a smútku. Film mal byť pôvodne štvordielnym televíznym seriálom a producentom mal byť Steven Spielberg. Voľba nakrútiť celovečerný film padla na čilského tvorcu Pabla Lorraina (1976), ktorý nie je len tak niekto neznámy. Jeho snímka No bola nominovaná na Oscara v kategórii najlepší cudzojazyčný film. Jeho prvým celovečerným filmom však bola Fuga a zaujal tiež  snímkami Tony Manero a Post Mortem. Za film Klub  získal v roku 2015 na Berlinale Veľku cenu poroty – Strieborného medveďa. Snímka Neruda, v hlavnej úlohe s populárnym Gaelom Garciom Bernalom, bola zasa nominovaná na Zlatý glóbus za najlepší zahraničný film. Ani Jackie neobišla naprázdno – získala v Benátkach Cenu za najlepší scenár. Nutné je ešte dodať, že Lorrain nenakrúca jednoduché filmy, rozhodne to nie sú divácky nenáročné snímky, teda ani od Jackie nemožno očakávať, že to bude sentimentálny obraz jednej ťažko skúšanej ženy.

Príbeh je rámcovaný rozhovorom prvej dámy s novinárom. Nedozvieme sa jeho meno, podstatné je, že ich rozhovor nie je jednoduchý a ide na podstatu problému. Kto je vlastne Jackie, ako to všetko prežívala, čo je pravda a čo len fáma. Chce počuť jej verziu, čo sa v Dallase skutočne odohralo. (Údajne, ale nemám si to kde overiť, nejaký rozhovor  na tému jej žiaľu a pochybností v časopise LIFE skutočne vyšiel.) Retrospektívne sa vraciame raz do obdobia, keď ešte žiarila šťastím a užívala si život plnými dúškami, potom spomína na svoje dve deti Arabellu a Patricka, ktorým nebolo dopriate dlho pobudnúť na tomto svete, na lásku k dvom zdravým deťom Caroline a Johnovi, na obdobie, keď oživila a rozžiarila Biely dom, zmodernizovala ho, samozrejme, s úctou k jeho predchodcom, najmä Abraháma Lincolna. Toto všetko sa preplieta osudnou cestou v roku 1963 do Dallasu, kde 22. novembra  bol jeden z najpopulárnejších amerických prezidentov John Fitzgerald  Kennedy, prechádzajúc mestom v otvorenej limuzíne, zavraždený. Osudné strely vraj vypálil Lee Harvey Oswald, ktorý bol v priamom televíznom prenose takisto zavraždený. Táto šokujúca udalosť otriasla celým svetom. Atentát sa dodnes nevyšetril, možno raz, keď sa otvoria archívy sa dozvieme pravdu. Kto bol vlastne Oswald, nastrčená figúrka alebo skutočný vrah, kto bol Jack Ruby a prečo Oswalda zlikvidoval pred očami televíznych divákov a kto je za toto svinstvo zodpovedný. Film, ako som už spomenula, sa politickým pozadím prípadu nezaoberá, je to výlučne sonda do vnútra ťažko skúšanej ženy, ktorá pochovala svoje dve deti, manžel jej skončil s rozstrieľanou hlavou v lone. Spytuje samú seba, či tomu nemohla zabrániť, či sa nezachovala nezodpovedne, keď s dvomi malými deťmi (John mal len 3 roky) vpochodovala medzi dav. Robila to pre nebohého manžela, ktorého milovala, alebo len pre seba ? Takisto, ako je zaujímavá konverzácia Jackie s novinárom, tak oplýva istou múdrosťou i hĺbkou rozhovor s kňazom, ktorému kladie otázky a on je dáva šalamúnske odpovede.

Tvorca užialenú Jackie však predstavuje ako silnú osobnosť, dostatočne tvrdohlavú, aby si vždy presadila svoje. Nedovolí, aby ňou manipulovala ani svokra, ktorá by rada za ňu všetko rozhodla. Jackie presadí, aby jej manžel bol pochovaný na čestnom mieste na Arlingtonskom národnom cintoríne, a tak sa aj stane. Nedovolí, aby za ňu rozhodoval ani najbližší člen rodinného klanu, brat zosnulého prezidenta, Boby, ktorý mal v tom čase ešte veľa možnosti a dostatok moci. Snaží sa ju chrániť, ale Jackie o to nestojí a dá mu to aj najavo. Šťastné rodinné chvíle  (ktovie aké boli, veď JFK nebol anjel), atentát v Dallase, odchod z Bieleho domu, komplikované prípravy na pohreb, sa prelínajú, nie však chaoticky a samoúčelne. Každá scéna podporí a podčiarkne to, čo sa v predošlej rozvíjalo a nadhodilo.

Pablo Lorrain mal šťastnú ruku pri voľbe hlavnej predstaviteľky. Rozhodol sa pre populárnu a tvárnu Natalie Portman, ktorá sa na pôvabnú Jackie aj podobá. Herečka sa zhostila úlohy s plným nasadením. Mala čo robiť, lebo nezíde z plátna, teda je to výlučne film o Jacqueline Kenneddyovej. Ostatné postavy sú len sekundanti a dotvárajúci jej profil. Sympaticky, ale až príliš idylicky je rozohraný vzťah s jej osobnou asistentkou Nancy Tuckerman (Greta Gerwing). Mala údajne Jackie úprimne rada a ona jej to opláca. Bobby Kennedy v podaní Petera Sarsgaarda je hádam z rodiny jedinou oporou nešťastnej švagrinej, chráni ju, ako sa len dá, ale tvrdohlavá a hrdá žena túto podporu na jednej strane víta, na druhej nestojí o ňu. Slovný duel medzi zvedavým, ale svojim spôsobom ohľaduplným novinárom (Billy Crudup), veľa odhalí z charakteru najslávnejšej vdovy. Ich vzťah je však, napriek neraz ostrej slovnej výmene názorov, korektný. Väčšiu hĺbku a múdrosť sa tvorcovia pokúsili vložiť do rozhovorov prvej dámy s kňazom, ktorý je bravúrne stvárnený Johnom Hurtom. Škoda, no úplne ich snaha nevyšla. Vrátim sa však Natalie, vďaka ktorej by Jackie nevyznela tak sympaticky a rozporuplne. Je síce pravda, že z jej výkonu odznejú skôr tragické tóny, ale pri takej tragédie sa predsa nikto neusmieva ani nejasá. Herečka sa sústredila skôr na jej bolesť, ale prirodzene zahrala aj radostné chvíle svojho života v Bielom dome, rozpaky, ktorú jej funkcia priniesla, váhavosť, ale aj rozšafnosť, rozhadzovačnosť, s ktorou menila všetko okolo seba. Teda všetko na čo sa dodnes s úctou spomína a čo urobilo z Jackie najpopulárnejšiu osobu, ktorá chvíľu v Bielom dome pobudla.

Jackie Pabla Lorraina, nominovaná aj na tohtoročného Oscara, síce obišla naprázdno, ale bude patriť medzi tie snímky, o ktorých sa hovorí, že sa oplatilo ísť do kina. Pre zaujímavý režisérsky počin, dobre napísaný scenár (Noah Oppenheim), výbornú  kameru (Stéphane Fontaine), ale najmä pre herecký výkon Natalie Portman.

Jackie, Chile, Francúzsko, USA, Hongkong, 2016
Dĺžka: 100 minút
Réžia: Pablo Larraín
Scenár: Noah Oppenheim
Kamera: Stéphane Fontaine
Strih: Sebastián Sepúlveda
Hudba: Mica Levi
Hrajú: Natalie Portman, Peter Sarsgaard, Greta Gerwig, Billy Crudup, John Hurt, Richard E. Grant, Caspar Phillipson, John Carroll Lynch, Beth Grant, Max Casella a ďalší
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 9. marca 2017
Foto: ASFK