Filmový a divadelný režisér Anton Šulík, architekt a urbanista Juraj Krumpolec a výtvarník, ilustrátor, grafik Igor Derevenec sú autormi slovenského krátkeho animovaného filmu, inšpirovaného predlohou Gianniho Rodariho (1920 - 1980). Preslávil sa v polovici minulého storočia ako tvorca moderných rozprávok pre deti. Hviezdny taxík ho bez úhony priviezol na Slovensko 21. storočia.

Šulík, Krumpolec a Derevenec napísali scenár, Derevenec s Krumpolcom sú i výtvarníkmi filmu. Strihačom, produkčným a režisérom je Juraj Krumpolec. Výsledok je taký svieži, zábavný, hravý a plný radosti, že od vzniku v roku 2015 už stihol zažiariť na viacerých prehliadkach a odniesť si z nich za hrsť cien: Remi Winner 2016, Anča D Award 2016, Best Animation Film 67th MISFF, Literary Fund Award XII. BAB sú niektoré z nich. Nečudo, že ich dielu sa dostalo výsady tvoriť predprogram k celovečernému nórskemu rodinnému filmu Akcia Arktída, ktorý do našich kín priniesla spoločnosť Film Europe. To, čo bolo pred niekoľkými desaťročiami pravidlom, je dnes príznačné len pre dlhometrážne filmy štúdií Walt Disney Animation a ich epigónov. Pravda, tvorcov Hviezdneho taxíka nemožno obviniť zo žiadneho epigónstva, pretože sú originálni, svoji.

Príbeh ich dielka je zdnalivo prostý: školák Hugo nie je hlúpy, ale zdá sa, že vyučovanie mu nevonia. Večne v predstavách lieta vo hviezdach, nedáva pozor, nesústredí sa, a tak od učiteľov žne zlé známky a od spolužiakov posmech. Jedného dňa, po tom, ako opäť dostal na chémii guľu, roztržitý žiak cestou domov takmer vletel pod kolesá uháňajúceho auta. No – kolesá… to vozidlo žiadne kolesá nemalo! Vystúpil z neho čudný fúzatý mužíček a od radosti, že Hugovi neublížil, ponúkol mu odvezenie domov. A asi ho domov napokon aj na tú Azalkovú 26 dopravil, lenže rýchlosťou svetla plus jeden meter – a špeciálnou skratkou okolo Alfy Centauri. Stihol mu popri tom vyrozprávať aj celý príbeh, ako sa z bežného mestského taxikára stal taxikárom hviezdnym, ba dokonca i to, ako hneď s prvým zákazníkom zablúdil na planétu nebezpečných divokých vyzbrojených vtákov a padol do zajatia. Tak to aspoň Hugo druhý deň rozpráva spolužiakom. Niektorí mu veria, iní sa mu smejú. Ako rojkom Hugovho typu vždy.

Ako pozadia autori použili fotografie súčasného panelákového sídliska i školskej jedálne. Pred nimi sa odvíja fantastický rozprávkový príbeh s kvapkou bláznivosti a veľkým nádychom poézie. Spoluautormi veselej, hravej hudby sú Peter Dudák alias Ďuďo z kapely Hex a Tomáš Sloboda, známy z projektu Sounds Like This či skupiny Le Payaco. S obrazom a hudbou skvele ladí hlas Richarda Stankeho, ktorý narozprával všetky postavy.

Napriek zámerne hrubo zjednodušeným „detským“ kresbám sa autorom podarilo na plátno preniesť svojrázne figúrky, atmosféru bratislavskej Petržalky, ordinárny parfém obstarožných suchopárnych učiteliek i nenapodobiteľný smrad školských jedální. Ale predovšetkým hravosť detskej predstavivosti, čistú radosť z tvorivosti.

Ako samostatný príbeh zaujme Hviezdny taxík nielen originálnymi výtvarnými riešeniami, pôsobivou atmosférou, ale najmä nedopovedanosťou a mnohoznačnosťou, ktorá každého diváka vedie k odlišnej interpretácii. Sú to všetko Hugove výmysly, alebo je na jeho príbehu aj kúsok pravdy? A – záleží na tom vôbec? Nie je pravdou všetko, čokoľvek sa zrodí v detskej fantázii?