Film Najkrajší deň herca, režiséra a scenáristu Floriana Davida Fitza sleduje osudy dvoch svojráznych hrdinov, trpiacich nevyliečiteľnou chorobou. Upätý a ustráchaný klavirista Andi sa jedného dňa stretáva s flegmatikom Bennom. Ten ho presvedčí, že sa nemusia obávať následkov a môžu si konečne začať užívať život. Keďže pôžičku by im nikto nedal, zoberú si na splátky luxusný tovar a autá, predajú ich a následne sa vydajú na výlet do Afriky.

Rozhodnú sa, že o tejto bláznivej ceste nakrútia vlog. Tak ako každý príbeh, aj tento potrebuje dramatický oblúk. Dohodnú sa, že keď prežijú najkrajší deň svojho života, spáchajú samovraždu. Pre hypochondra Andiho je však začiatok výpravy doslova nočnou morou a Benno má svoj vlastný tajný plán. Ako naznačuje už úvodný „nástrel“, film je v niektorých ohľadoch zaujímavý a v iných pomerne konvenčný. Za najprínosnejší aspekt považujem predovšetkým ideologickú rovinu snímky. Hlavní hrdinovia sa totižto rozhodnú ošklbať systém založený na konzumných statkoch, pôžičkách a lízingoch. Vzhľadom na svoju chorobu si myslia o predajcoch to isté, čo si tí myslia o svojich zákazníkoch - že sú to hlupáci, na ktorých sa môžu nabaliť. Vďaka tomu film v úvode dostáva kontúry malej protisystémovej rebélie, čím si na svoju stranu získava aj divákov.

Za ideologicky ešte omnoho zaujímavejšie však považujem aj to, že sa hrdinovia zo získaných peňazí netešia. Našťastie, nám morálne ponaučenie neprednesie muž s tvárou Morgana Freemana, ale dozvedáme sa ho z deja. Hlavné postavy totižto trpia v exotickom africkom prostredí, v náručí prostitútok i v luxusnom aute. Svoje šťastie nenachádzajú v hmotných statkoch, ani v prvoplánových zážitkoch, čím film prináša pomerne odlišnú výpoveď od staršieho Klopania na nebeskú bránu. V neposlednom rade sa tiež zaujímavo vysporiadal aj s problematickou témou „chudobných afrických detí“. Tie vo filme neváhajú kradnúť, klamať, vtierať sa či dealovať drogy. Na vzniknutý problém vidíme dva uhly pohľadu, pričom, ako ten pravdepodobnejší sa na záver javí ten skeptickejší a prezieravejší.

Na druhej strane sa však film nevyhol prehnanej sentimentalite a mnohým klišé subžánru o nevyliečiteľne chorých. Opätovne tu máme absolútne rozdielnych hrdinov (bojazlivý a upätý vs. flegmatický a nezodpovedný), ktorý sa pozitívne ovplyvnia, zblížia a stanú sa najlepšími kamarátmi. Znova musíme sledovať otrepané rozprávanie o postupnom „osvietení“ hlavných postáv. Znovu musí na záver prebehnúť niekoľko nepravdepodobných twistov. Za zmienku stojí len prvá polovica, v ktorej sledujeme, ako som to spomínal, vytriezvenie z každodenného užívania si. Toto sme už tiež síce videli, ale rozhodne nie v takomto deziluzívnom podaní. Snímke sa pritom dá všeličo odpustiť keďže pracuje s výrazne subjektivizovaným rozprávaním. Škoda, že to tvorcovia nedokázali využiť aj celkovo v rozprávaní. Takto na konci zostala len pachuť po patetickom a predvídateľnom závere.

S tým súvisí aj štýl, z ktorého bolo cítiť snahu, aby to hlavne dobre vyzeralo. Kamera sa ihrala so slnečnými lúčmi, snímala v zaujímavých kompozíciách, ale vo vzťahu k celku to bolo irelevantné, to znamená len hra na efekt. Zaujímavé tak boli len subjektívne zábery spomienok, keď obraz svojim mäkkým svetlom pripomenul filmy Terenca Malicka a pôsobil vo vzťahu k rozprávaniu skutočne funkčne.

Vo výsledku sa teda ukazuje Najkrajší deň ako pomerne dvojznačný film. Na jednej strane sa snaží „rebelovať“ voči súčasnej konzumeristickej spoločnosti a v mnohom pôsobí deziluzívne, na druhej sa opája v rôznych klišé a veľkých, ale prázdnych gestách. Predovšetkým však po vynikajúcej prvej polovici prichádza tvrdé vytriezvenie.

Najkrajší deň (Der geilste Tag), Nemecko,  2016
Dĺžka: 113 minút
Scenár a réžia: Florian David Fitz.
Kamera: Bernhard Jasper
Strih: Stefan Essl
Hudba: Siggi Mueller, Egon Riedel
Hrajú: Matthias Schweighöfer, Florian David Fitz, Rainer Bock, Lars Doppler, Andreas Dubois, Jackie Hill, Alexandra Maria Lara, Frederic Linkemann, Robert Nickisch, Caroline Rapp, Robert Schupp, Tatja Seibt, Maria Vos
Distribúcia: Bontonfilm
Premiérav  SR: 25. augusta 2016
Foto: Bontonfilm